Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ocenenie AMAVET získal robot, ktorý sa dokáže stať očami svojho užívateľa

Monika Tináková

Daniel Šimko z dedinky Višňové pri Žiline zostrojil robota Allice, ktorý by raz mohol zachraňovať ľudské životy. Má totiž potenciál dostať sa na miesta, ktoré sú pre človeka príliš nedostupné.

Robot Allice (vľavo) a jeho tvorca Daniel Šimko. Zdroj: Daniel Šimko

Robot Allice (vľavo) a jeho tvorca Daniel Šimko. Zdroj: DŠ

Daniel Šimko je čerstvým absolventom Bilingválneho gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch. Počas štúdia absolvoval program spoločnosti Microsoft – Študentské trénerské centrum. Vo voľnom čase rád lezie po skalách, s čím úzko súvisí aj jeho obľuba v turistike či bicyklovaní. Od septembra nastupuje na bakalárske štúdium odboru informatika na Vyššie učenie technické do Brna. Informačným technológiám by sa asi chcel venovať celý život.

Prečo si sa rozhodol zostrojiť robota?

Robotika spája môj záujem o programovanie a priamu prácu s hardvérom, zároveň mi dáva možnosť mať pred sebou viditeľný a hmatateľný výsledok. Myslím však, že by som sa k nej nedostal, keby nás naša pani učiteľka fyziky nespojila s bývalým žiakom našej školy Michalom Hočom. Vtedy pôsobil na Žilinskej univerzite v Žiline a chcel sa u nás venovať žiakom, ktorí majú o techniku záujem. Napadlo mu zostrojiť takéhoto robotíka a keďže sa mi tento nápad páčil, podujal som sa dotiahnuť to do konca.

Allice by nám mal umožniť zažiť svet aj inak, ako ho poznáme. Ako konkrétne?

Umožňuje človeku pozrieť sa na svet „očami“ robota, skúmať svoje okolie z novej perspektívy, ale predovšetkým naučiť sa niečo o robotike a programovaní využitím dostupného hardvéru a softvéru s otvoreným zdrojovým kódom. To sú programy, ktorých kód si každý môže stiahnuť z internetu a upraviť tak, ako potrebuje.

Robot sa skladá z 5 hlavných častí. Ako sa ho podarilo celého zostrojiť tak, aby mu nič nechýbalo?

Áno, Allice má niekoľko hlavných častí. Hore za „očami” sa mu schováva počítač, ktorý ovláda jeho pohyb, vyhodnocuje dáta zo senzorov a taktiež cez wifi komunikuje s mobilom, ktorý mu posiela dáta o tom, ako sa má hýbať. Zároveň spracováva video z dvojice kamier, ktoré pripomínajú oči robota a posiela ich do mobilu. Ďalšími dôležitými súčasťami sú motory, ktoré natáčajú robotovu „hlavu” alebo mu umožňujú pohybovať sa. K tomu patrí aj elektronika, ktorá tieto motory ovláda. No a, samozrejme, ešte drevená konštrukcia, na ktorej sú všetky tieto komponenty uchytené.

Na foto: Ocenení a organizátori pri vyhodnotení Festivalu vedy a techniky 2019. Foto: Marián Zelenák - NCPVaT

Vyhodnotenie 22. ročníka Festivalu vedy a techniky AMAVET 2019. Foto: Marián Zelenák – NCPVaT

Pri výrobe takého robota je nepochybne potrebné myslieť na jeho jednoduché používanie a na to, aby bol softvér stabilný a spoľahlivý.

Presne tak. A popracovali sme aj na tom, aby sme minimalizovali akékoľvek oneskorenie medzi akciou užívateľa a reakciou robota. Znamená to, že sme využili viaceré technológie s otvoreným zdrojovým kódom, ako je Linux na SBC, mjpg-streamer spracúvajúci video, Arduino softvér alebo Processing 3 vývojové prostredie, v ktorom bola naprogramovaná aplikácia a pre ňu potrebné knižnice.

Čo všetko Allice dokáže, keď funguje naplno?

Po pripojení mobilu a vložení do Google Cardboard headsetu pohyb robotíka kopíruje pohyb hlavy používateľa a video z jeho kamier sa v reálnom čase prenáša priamo na obrazovku mobilu. Allice sa takto stáva očami používateľa a dokáže sa obzerať po okolí alebo chodiť po miestnosti a sprostredkúvať pohľad zo svojej perspektívy. Môže tiež umožniť prístup do menších priestorov, kde by sa možno inak nedalo dostať.

Môže Allice reálne pomáhať ľuďom alebo si ešte musí počkať na to, kým sa dostane do praxe?

Zatiaľ môže poslúžiť ako ukážka pre toho, kto si chce vyskúšať robotiku a programovanie robotov. Ale po úprave a spevnení konštrukcie by sa reálne mohol dať využiť napríklad na prehľadávanie stiesnených priestorov alebo priestorov, do ktorých by inak mohlo byť nebezpečné vstupovať. Viem si predstaviť, že robotík na podobnom princípe by sa vedel dať využiť aj pri záchranárskych prácach a prehľadávaní trosiek.

Na záver ešte jedna futuristická otázka. Vieš si predstaviť, že v budúcnosti by pre nás mohli roboti robiť takmer všetko?

Už dnes pozorujeme, že za výrobnými či triediacimi linkami nestoja ľudia ako kedysi, lebo tam nie sú potrební. Myslím si, že tento trend bude pokračovať. Už teraz sa realizujú experimenty s robotmi, ktoré dokážu vymurovať celý dom v priebehu pár dní, strážiť majetok, ba dokonca asistovať polícii pri udržiavaní poriadku v mestách. Netrúfam si povedať, či budú roboti naozaj schopné nahradiť človeka vo všetkých oblastiach, ale pri súčasných investíciách a výskume je zrejmé, že robotika bude zohrávať čím ďalej, tým väčšiu úlohu aj v našom každodennom živote.

Daniel Šimko sa zaradil medzi víťazov na Festivale vedy a techniky, ktorý organizuje AMAVET – Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Na súťaži sa každoročne prezentujú najšikovnejší školáci, ktorí so svojimi víťaznými projektmi reprezentujú Slovensko aj na celosvetových súťažiach či zaujímavých európskych výstavách.

Festival vedy a techniky prezentuje mladé mozgy, pri ktorých nám zostáva len dúfať, že raz budú pre krajinu prínosom a svet nám ich „neukradne“.

Monika Tináková

Zdroj foto: Daniel Šimko, Marián Zelenák – NCPVaT

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky