„Jeho sila je v neustálej túžbe po poznaní a v mimoriadnej jasnosti jeho myslenia,“ napísal Albert Einstein o Aurelovi Stodolovi.
Aurel Stodola (11. 5. 1859 – 25. 12. 1942), konštruktér, vynálezca a pedagóg, je najvýraznejšou osobnosťou slovenskej vedy svetového významu. No najmä zdokonalil a bol aj autorom celej teórie, ktorá riešila konštrukciu parných turbín. Niekedy sa mu mylne pripisuje, že ich vynašiel, v skutočnosti to boli Gustaf de Laval (1845 – 1913) a Charles Algernon Parsons.
Parné turbíny, energetické stroje, boli prevratnou novinkou a Aurel Stodola veľmi rýchlo pochopil, aký veľký je ich potenciál. Správne predpovedal, že vytlačia piestové parné stroje, ktoré sa v tom čase ešte používali a mali podstatne nižšiu účinnosť. Aurel Stodola sa už v roku 1930 domnieval, že turbíny budú poháňať aj lietadlá, dokonca predvídal robotizáciu celých fabrík.
O Aurelovi Stodolovi, jednom zo štyroch synov garbiara Ondreja Stodolu z Liptovského Mikuláša, sme na portáli Veda na dosah písali mnohokrát, napríklad TU.
Názov filmového dokumentu Rande s Relkom odkazuje na to, že doma ho volali Relko. Rovnako ako v dokumente Rande s Jankom a v dokumente Rande so Samkom, pátrajú aj v tomto dokumente po jeho príbehu mladí kamaráti Hanka a Matej. Nechcú sa spoliehať len na informácie, ktoré si o ňom vygooglia, preto ich overujú vo vedeckých inštitúciách a v rozhovoroch s vedcami.
Priateľstvo s géniom
Pravdivý príbeh Aurela Stodolu im tak postupne odkrývajú Milan Petráš, historik vedy a techniky, múzejník a životopisec, Miroslav Nemec, historik a kurátor z Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, či František Urban, prodekan Strojníckej fakulty STU. Ďalej Erik Benko, kurátor Slovenského technického múzea v Košiciach, a Miroslav Hájek, riaditeľ Múzea letectva STM Košice, ktorí ukazujú a vysvetľujú technický prínos Aurela Stodolu na funkčných modeloch turbín.
A ako je možné, že Aurela Stodolu poznal aj Albert Einstein? Milan Petráš, životopisec Aurela Stodolu, v dokumente o ňom hovorí, že obaja študovali na Polytechnickej univerzite v Zürichu, ale na rozličných fakultách a obaja tam neskôr aj prednášali. „Na prvú prednášku Einsteina prišiel Stodola už ako jeho veľký priateľ a odvtedy vedecky spolupracovali.“
Pri príležitosti Stodolových sedemdesiatin Einstein o Stodolovi napísal do zürišských novín: „Keby sa bol Stodola narodil v čase renesancie, bol by sa stal veľkým maliarom alebo sochárom. Pretože najväčším impulzom jeho osobnosti je fantázia a nevyhnutnosť tvoriť. Jeho sila bola v neustálej túžbe po poznaní a v mimoriadnej jasnosti jeho myslenia.“
Presvedčiť sa o tom môžete aj v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), kde je bezplatne k zapožičaniu výstava s názvom Aurel Stodola – Majster techniky. A na YouTube CVTI SR môžete bezplatne vidieť Rande s Relkom – dokumentárny film o Aurelovi Stodolovi. A za symbolické vstupné môžete navštíviť aj Centrum vedy Aurelium, ktoré je pomenované práve po tomto našom slávnom rodákovi.