Ing. Daniel Gemeran pôsobí v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a. s., od roku 2003 vo funkcii generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva. Na Slovenskej vysokej škole technickej vyštudoval odbor vodné stavby a vodné hospodárstvo. V rokoch 1980 – 1991 pracoval v štátnom podniku Hydroconsult Bratislava ako hlavný projektant a hlavný inžinier projektu, neskôr ako vedúci strediska hydrotechnických stavieb. Spolupodieľal sa na projekcii vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros. Od roku 1991 pracoval v súkromných spoločnostiach špecializujúcich sa na hydrotechnické a hydroekologické projekty a štúdie. Od roku 1996 sa zaoberal problematikou transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií. Od roku 1998 pôsobil ako expert Únie miest pre infraštruktúru. Je predsedom správnej rady Asociácie vodárenských spoločností v Slovenskej republike.
Pitná voda sa v poslednom období opäť stáva témou pre rôzne vekové, záujmové či profesijné skupiny. Je tomu tak z rôznych dôvodov. S pitnou vodou sa spájajú rôzne globálne problémy a prírodné katastrofy. Keď ju ľudia nemajú v nutnej miere, ich šance na prežitie sú minimálne. Pitná voda sa začína spomínať v súvislosti so strategickými surovinami budúcnosti, ale predovšetkým patrí k nášmu každodennému životu.
Pitná voda je hlavným produktom, ktorý vyrába, predáva, distribuuje, odvádza a čistí Bratislavská vodárenská spoločnosť. Stará sa o bezchybnosť, kvalitu a dostupnosť pitnej vody pre obyvateľov od Bratislavy a jej okolia až po Myjavu na severozápade Slovenska. Najkvalitnejšie zdroje pitnej vody má práve Bratislava v oblasti lužných lesov na Žitnom ostrove. Nachádzajú sa tu desiatky studní s vodou vynikajúcej kvality, ktorá nepotrebuje úpravu okrem preventívneho hygienického zabezpečenia chlórom.
V súčasnosti vodohospodárov trápi opakovaná téma viesť cez Žitný ostrov ropovod, ktorý bude zásobovať ropou rakúsku rafinériu. Zodpovední vládni predstavitelia hovoria o 100 % bezpečnosti pred únikom ropných látok do podzemných vôd. Zabrániť teroristickému útoku či živelnej pohrome však nevieme, preto žiadna moderná technológia výstavby nemôže byť stopercentná.
Preniknutie ropných látok do vodných zdrojov by spôsobilo katastrofu, s ktorou by sa príroda nevedela vyrovnať dlhé desaťročia. Okrem toho zásobovanie pitnou vodou by skolabovalo a obyvatelia Bratislavy a širokého okolia by pitnú vodu odoberali z cisterien, ktoré by ju vozili z veľkých vzdialeností. Život by sa vrátil do stredoveku!!! Podobná situácia tu už bola; zo Slovnaftu unikli ropné produkty. Z bratislavskej rafinérie unikli v roku 1971 ropné látky, pričom nenávratne znehodnotili kvalitný podzemný vodný zdroj v Podunajských Biskupiciach, ktorý zásoboval pitnou vodou západnú časť Bratislavy. Trvalo takmer rok, než mohli obyvatelia tejto časti mesta opäť využívať pitnú vodu z verejného vodovodu.
Tieto témy by nemali zapadnúť prachom – hovorme o tom, upozorňujme na riziká. Dňa 22. marca si pripomíname Svetový deň vody. Nech tento deň je v znamení debát aj o téme záchrany mimoriadne kvalitných podzemných vôd na Žitnom ostrove.
