Vedkyne Zita Izakovičová a Jana Špulerová hovoria aj o tom, ako sa dá riešiť negatívny vplyv otepľovania na pôdu a pestovanie plodín.
Často sa hovorí o globálnej klimatickej zmene, možno menej si uvedomujeme, že sa prejavuje už aj na Slovensku. „Od roku 1900 u nás narástla priemerná ročná teplota zhruba o 1,73 stupňa Celzia. Rok 2019 bol ako celok extrémne teplý, bol približne o 2 až 2,7 stupňa Celzia teplejší ako dlhodobý priemer v rokoch 1951 – 1980,“ približuje doc. RNDr. Zita Izakovičová, PhD., riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied (ÚKE SAV) v prednáške Klimatické zmeny v poľnohospodárstve v rámci septembrovej Vedeckej kaviarne Centra vedecko-technických informácií.
Vedkyňa pokračuje vymenovávaním ďalších dôkazov tohto stavu: „Pokles ročných úhrnov atmosférických zrážok je v priemere o cca 0,5 percenta, na juhu Slovenska miestami aj o 10 percent, na severe a severovýchode ojedinele vzrástol do 3 percent…“
Upozorňuje, že medzi ukazovateľov, ktoré charakterizujú otepľovanie sveta, patrí zvyšovanie teploty nielen nad pevninami, ale aj nad oceánmi, hranice lesov sa posúvajú smerom na sever, s čím súvisí aj migrovanie teplomilnejších druhov rovnakým smerom. Znižuje sa hrúbka ľadovcov aj snehovej pokrývky.
„Hovorí sa, že hlavným faktorom, ktorý podmieňuje klimatickú zmenu je človek a jeho aktivity, a to tým, že produkuje skleníkové plyny. Hoci v porovnaní s rokom 1990 klesol počet skleníkových plynov takmer o 41 percent, situáciu stále nemožno považovať za priaznivú, nakoľko sa zvyšujú dopravné emisie,“ zdôrazňuje Zita Izakovičová.
Ďalej rozpráva o všetkých negatívnych vplyvoch klimatických zmien na kvalitu pôdy, napríklad o tom, že eroduje a zvyšuje sa jej okyslenie. Ale spomína aj základné princípy udržateľného hospodárstva, ako je napríklad zvýšenie organickej hmoty v pôde či vytváranie pestrých štruktúr v poľnohospodárskej krajine.
Akčný plán ponúka opatrenia
V rámci Akčného plánu pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy však boli prijaté určité opatrenia. „Ide o opatrenia na zvýšenie retencie (zadržania – pozn. red.) vody v pôde, minimalizovanie vodnej a veternej erózie pôdy, podporu opatrení na ochranu pôdy, adaptáciu rastlinnej a živočíšnej výroby na zmenené klimatické podmienky, podporu chovu včiel a ochranu opeľovačov,“ vymenúva doc. RNDr. Zita Izakovičová, PhD., vedkyňa z Ústavu krajinnej ekológie SAV.
Toto je len malá ukážka z prednášky Zity Izakovičovej a Jany Špulerovej, na záver ktorej odpovedajú aj na otázky divákov.
Kto je kto
Doc. RNDr. Zita Izakovičová, PhD., je samostatná vedecká pracovníčka Ústavu krajinnej ekológie SAV, kde pracuje od roku 1985 a od roku 2012 je jeho riaditeľkou. Dlhodobo sa venuje základnému a aplikovanému krajinnoekologickému výskumu na báze interdisciplinárneho prístupu. Podieľala sa na rozpracovaní metodiky krajinnoekologického plánovania LANDEP, ktorá je medzinárodne uznaná zakotvením v Agende 21 z Rio Summitu ako jedna z odporučených metód integrovanej ochrany prírodných zdrojov. Rozpracovala aj viacero aplikačných metód pre krajinnoekologickú optimalizáciu územia, ktoré boli legislatívne implementované. Výsledky svojej vedeckej práce publikovala vo vedeckých a odborných časopisoch doma i v zahraničí. Jej publikačná činnosť prekročila číslo 700. Slovenskú vedu reprezentuje prostredníctvom členstva v medzinárodných organizáciách, ako sú IALE, Future Earth, International Institute for Applied Systems Analysis, European Ecological Federation, European Academy of Sciences and Arts. Pôsobila ako reprezentant a delegát Slovenskej republiky v programových výboroch Európskej komisie, menovite v programovom výbore 7. RP Globálne zmeny a ekosystémy a v programovom výbore HORIZON 2020. Slovenskú republiku reprezentovala tiež v ústredí NATO vo Výbore pre životné prostredie.
Ing. Jana Špulerová, PhD., je samostatná vedecká pracovníčka v Ústave krajinnej ekológie SAV, kde pracuje od roku 2005. Je členkou vedeckej rady ÚKE SAV. Vo svojom výskume sa venuje problematike nelesnej drevinovej vegetácie v poľnohospodárskej krajine, hodnoteniu biotopov pre krajinnoekologické plánovanie, biodiverzite, historickým štruktúram poľnohospodárskej krajiny, agroenvironmentálnej politike a hodnoteniu ekosystémových služieb. Riešila mnoho rámcových projektov EÚ (OpenNess, ALTER-Net, EBONE, EUCALAND, Rural-Etinet), koordinovala viaceré národné projekty zamerané na diverzitu a hodnotenie ekosystémových služieb poľnohospodárskej krajiny. V spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR participovala na príprave Akčného plánu pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy.
Čo je Vedecká kaviareň?
Septembrová Vedecká kaviareň je sprievodným podujatím festivalu vedy Európska noc výskumníkov 2021. Opäť sa môžete tešiť na vedeckú jeseň – pripravujeme pre vás online program, súťaže, návštevy škôl a ďalšie zaujímavé aktivity. Hlavný program sa uskutoční 24. 9. 2021. Súčasťou tohtoročnej Európskej noci výskumníkov budú opäť aj sprievodné podujatia – Vedecké kaviarne a Vedecké cukrárne, ktoré prinesú zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Tento projekt je financovaný z programu Európskej únie na podporu výskumu a inovácií Horizont 2020 v rámci grantu Marie Skłodowska-Curie, grantová zmluva číslo 101036038.
Zdroj: CVTI SR
(GL)
