Cieľom projektu je systematické znižovanie znečistenia ovzdušia vysádzaním vhodnej zelene v európskych mestách.
Mestská zeleň znižuje znečistenie ovzdušia. Revolučný európsky projekt CLAIRO chce mestám a obciam pomôcť pri výbere najvhodnejších rastlín vďaka inovatívnej výsadbe. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Tím odborníkov z Fyzikálneho ústavu Sliezskej univerzity v Opave (FÚ SU) bol v rokoch 2018 až 2022 medzi hlavnými riešiteľmi inovatívneho a prestížneho európskeho projektu CLAIRO (CLean AIR and climate adaptation in Ostrava and other cities, slov. Čistý vzduch a adaptácia na klímu v Ostrave a ďalších mestách) v rámci programu Urban Innovative Actions. Cieľom projektu je systematické znižovanie znečistenia ovzdušia výsadbou vhodnej zelene s preukázanou schopnosťou pohlcovať polutanty z rôznych zdrojov.
Výsledky výskumu môžu mestám v celej Európe výrazne pomôcť pri rozhodovaní, aké druhy rastlín vysádzať v konkrétnych lokalitách.
Zeleň ako filter znečistenia
Znečistenie ovzdušia patrí medzi jeden z najväčších environmentálnych problémov. Výskumný projekt CLAIRO ponúka riešenia vychádzajúce z nápadu vysádzania mestskej zelene s maximálnou schopnosťou absorpcie nečistôt z ovzdušia. Využíva pri tom informácie o znečistení aj meteorologické dáta. V mnohých ohľadoch revolučný projekt prispel k rozvoju inovatívnych postupov, ktoré sa dajú relatívne ľahko využiť v mestách po celej Európe.
„Snažíme sa nájsť najlepšie mechanizmy na systematické znižovanie znečistenia ovzdušia pomocou uceleného plánovania a výsadby mestskej zelene,“ vysvetlil Miloš Zapletal z Fyzikálneho ústavu v Opave, ktorý je jedným z hlavných riešiteľov projektu CLAIRO.
Efektívna kombinácia drevín
Dáta o ovzduší, získané z priebežných meraní, sú dôležité nielen pre sledovanie jeho kvality, ale aj pre následné modelovanie výsadby zelene. Model výsadby so zastúpením odolnejších druhov rastlín schopných dlhodobo zachytávať viac prachových častíc navrhli odborníci zo Sliezskej univerzity v Opave.
Ich cieľom bolo navrhnúť takú kombináciu listnatých a ihličnatých druhov drevín, ktorá by dokázala po celý rok účinne zachytávať polutanty a zároveň dobre tolerovala daný typ znečistenia ovzdušia a pôdne podmienky. Okrem vhodného výberu druhov rastlín vedci pracovali aj so špecifickým rozmiestnením, s vekom a výškou drevín, a to tak, aby zachytenie škodlivín bolo čo najefektívnejšie.
Chytré hnojivo
Zeleň sa zalieva špeciálnym ekologicky šetrným prípravkom na prírodnej báze, aby v stresových podmienkach lepšie prosperovala. Prípravok je výsledkom viac ako 20-ročného výskumu Univerzity Palackého v Olomouci. Okrem kompletnej výživy obsahuje aj ďalšie aktívne látky, fytohormóny a biostimulanty, ktoré pomáhajú rastlinám prekonať rôzne formy stresu. Rastliny lepšie fotosyntetizujú a tvoria hustejšiu a kvalitnejšiu listovú plochu, čo potom pozitívne ovplyvňuje ich určenú úlohu.
Starostlivosť o novovysadené rastliny v Bartoviciach v Ostrave. Zdroj: Univerzita Palackého v Olomouci
Online databáza druhov
Súčasťou výskumu je vytvorenie dostupnej online databázy rastlín, ktoré majú lepšiu schopnosť zachytávať z ovzdušia nečistoty. Databáza má slúžiť všetkým používateľom ako zdroj poznatkov o vegetácii a odporúčaných postupoch pri výsadbe zelene v snahe zlepšiť životné prostredie.
V súčasnosti obsahuje 185 druhov drevín, ktoré sa bežne vyskytujú v európskych klimatických podmienkach. „Táto databáza môže mestám a obciam pomôcť s výberom najvhodnejších rastlín na výsadbu v emisiami zaťaženom prostredí,“ uviedol Miloš Zapletal, ktorý sa podieľal na jej vzniku. Rastliny sú v databáze zoradené do kategórií, a to na základe najrôznejších charakteristík.
Využitie pri plánovaní výsadby
Vďaka prekrývaniu sa kategórií v databáze môže používateľ posúdiť, ako sú si rôzne druhy drevín podobné z hľadiska nárokov na vlastnosti rastového prostredia a schopnosti znášať priemyselnú záťaž. „Používateľ databázy môže navrhovať kombináciu drevín s podobnými charakteristikami a vyberať také rastliny, ktoré sú vzhľadom na znečistenie ovzdušia najvhodnejšie na výsadbu v konkrétnom meste či obci. Databázu môžu využívať aj správcovia zelene v rámci rozhodovacieho a plánovacieho procesu,“ objasnil Zapletal praktické využitie databázy.
Etapy projektu
Prvá etapa výskumu zahŕňala merania, ktorými odborníci získali dôležité údaje o vývoji koncentrácie látok znečisťujúcich ovzdušie. Preto v mieste výsadby zelene inštalovali meracie senzory.
Druhá časť projektu spočívala v zbere a analýze dát, ktorá prebiehala naprieč všetkými ročnými obdobiami a za odlišných klimatických podmienok. Táto etapa bola zásadná pre návrh štruktúry a kompozície zelene, ktorú navrhli riešitelia z Fyzikálneho ústavu Sliezskej univerzity v Opave.
Živé laboratóriá
Výskumníci vysadili v dvoch cieľových lokalitách v Ostrave takmer 500 stromov a vyše 1 800 krov a 14 700 štvorcových metrov trávnika, a to na území s rozlohou 20 000 štvorcových metrov. Medzi zastúpenými druhmi prevažuje dub zimný, tis obyčajný, javor poľný, topoľ čierny, jedľa biela alebo borovica lesná. Miesta výsadby prešli dôkladným výberom, aby fungovali ako konkrétne prípadové štúdie. „Vzhľadom na relatívne veľký počet rastlín a vysokú druhovú diverzitu mohli oba pozemky fungovať ako živé laboratóriá na testovanie efektivity zelene pre zlepšovanie kvality ovzdušia,“ ozrejmil vedec.
Lokalita výsadby v Ostrave v časti Bartovice pred vysadením novej zelene a po ňom. Zdroj: CLAIRO
Metodika hodnotenia
Riešitelia z Fyzikálneho ústavu v Opave navrhli a aplikovali metodiku výsadby zelene v mestskom prostredí s ohľadom na zachytenie polutantov v ovzduší. Vyškolili expertov, ktorí získané know-how odovzdávajú vybraným mestám v Českej republike a Európskej únii. Pripravili príklady správnej praxe v oblasti znižovania škodlivín pomocou zelene a navrhli stratégiu informovania miest a odborníkov, publikovali odborné články na základe výstupov projektu, prezentovali výsledky projektu na medzinárodných konferenciách a podieľali sa na riadení a organizovaní workshopov pre expertov.
(zh)
