Novinka má aj environmentálny presah, je totiž vyrobená z lokálnych surovín a môže aspoň čiastočne nahradiť rašelinu dovážanú z Pobaltia.
Substrát využiteľný v lesníctve a arboristike získali brnianski vedci zmiešaním stabilizovaného kalu s glaukonitom a biouhľom, ďalšími odpadovými surovinami. Zdroj: Mendelova univerzita v Brne
Vedci z Mendelovej univerzity v Brne našli využitie pre čistiarenský kal, vedľajší produkt, ktorý vzniká pri procese čistenia odpadových vôd. Zmiešaním stabilizovaného kalu s glaukonitom a biouhľom, ďalšími odpadovými surovinami, získali substrát využiteľný v lesníctve a arboristike.
Novinka má aj environmentálny presah. Je totiž vyrobená z lokálnych surovín a v zmienených odboroch môže aspoň čiastočne nahradiť rašelinu dovážanú z pobaltských krajín. Prototypy sú už zaistené úžitkovými vzormi a certifikovanou metodikou zahŕňajúcou proces, ktorým musí odpadový kal prejsť pred primiešaním do substrátu.
Pomôže stromom, ktoré majú sťažené podmienky pre život
V lesníctve nájde substrát využitie na záhonových plochách v lesných škôlkach a lesných porastoch starých maximálne desať rokov, a to formou bodovej revitalizácie, čo znamená, že substrát položia na pôdny povrch okolo kmeňa stromu.
Aplikovať sa bude predovšetkým na plochách, kde majú stromy hlavne vplyvom ľudskej činnosti sťažené podmienky pre život. „Môže ísť o rôzne rekultivácie, napríklad lomov, alebo miesta, kde majú stromy z nejakého dôvodu skutočne zničenú vrstvu humusu. Dodaním organominerálnej hmoty zlepšíme ich vitalitu a prospievanie na lokalitách, ktoré sú extrémne pôdne i klimaticky,“ opísal využitie substrátu v lesníctve Aleš Kučera z Ústavu geológie a pedológie Mendelovej univerzity v Brne.
V oblasti arboristiky by mohol byť substrát využitý pri príprave prekoreniteľného priestoru stojacich stromov aj pri výsadbe nových. „Stromy v meste sú vystavené extrémnemu množstvu chémie, pôda je často zhutnená, alkalická alebo majú stromy plytký koreňový systém. Arboristi v takých prípadoch využívajú rôzne techniky, napríklad čiastočne vymenia zeminu (odfúkajú ju z určitej zóny koreňového systému takzvaným pneumatickým rýľom). V dôsledku toho dôjde k prekypreniu pôdy a dosypanie nového substrátu pomôže stromom hlbšie sa zakoreniť,“ priblížila Valerie Vranová z Ústavu geológie a pedológie MENDELU.
V oblasti výsadby nových stromov sa tím zameral na substráty obsahujúce veľké množstvo kameňov, takzvané štrukturálne substráty. „Tieto substráty majú v mestskej zástavbe nezastupiteľné miesto. Veľmi kamenitý substrát bude odolný proti zhutneniu. Výplň medzi kameňmi by malo tvoriť živné médium, v našom prípade substrát na báze kalu,“ doplnila Vranová.
Tri primárne odpadové komponenty
Zgranulovaný substrát tvoria tri primárne odpadové komponenty: stabilizovaný a skompostovaný kal, biouhoľ, teda zuhoľnatená organická hmota, ktorá v pôde vydrží v nezmenenej podobe aj stovky rokov, a glaukonit, ílový minerál, ktorý je prirodzene prítomný v glaukonitických pieskovcoch a ktorý sa z nich po vyťažení vypiera. Substrát je zároveň doplnený o drvenú kôru, drevovlákno a ďalšie prímesi, ktoré obsahujú aj iné substráty.
V procese výroby substrátu je dôležitou fázou overenie jeho bezrizikovosti. Samotnej aplikácii substrátu predchádza séria analýz, ktorá preverí jeho chemickú neškodnosť a obsah rastlinami využiteľných živín. „Po overení bezrizikovosti sme substrát vo viacerých pomerových variantoch aplikovali na pokusnú arboristickú plochu, ktorú sme založili na tento účel v spolupráci s arboristickou firmou. Ide o prvú a zatiaľ jedinú pokusnú arboristickú plochu v Česku. Lesnícky výskum prebieha zasa v lesných škôlkach Školského lesného podniku Křtiny a niekoľkých ďalších škôlkarských pokusných plochách,“ približuje Kučera.
Už teraz je podľa neho zrejmé, že stromy po aplikácii substrátu obohateného o odpadové komponenty prosperujú. Dlhodobé účinky, napríklad to, ako sa v substráte rozvíjajú korene, aký je prírast hrúbky či výšky stromov a ďalšie parametre, budú výskumníci z MENDELU ďalej študovať.
Zdroj: TS Mendelovej univerzity v Brne
(af)
