Pôda, v blízkosti ktorej bol zachovaný prirodzený biotop, zaznamenala len sedempercentný úbytok hmyzu.
Ilustračný obrázok Zdroj: iStockphoto.com
Len pred niekoľkými dňami vyvolala vo svete veľké znepokojenie takzvaná hmyzia apokalypsa. Výskumníci z Centra pre výskum biodiverzity a životného prostredia (UCL) poukázali vo svojej štúdii publikovanej v Nature na masový úhyn hmyzu vo svete.
Ako však zároveň zdôraznili, poľnohospodárska pôda, v blízkosti ktorej bol zachovaný prirodzený biotop, v skutočnosti zaznamenala len sedempercentný úbytok hmyzu. Naopak, oblasti trpiace klimatickým stresom, v okolí ktorých v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej výroby zanikli prirodzené biotopy, prišli v priemere až o 63 percent hmyzu.
Medzi najväčšie hrozby pre hmyz a opeľovače podľa odborníkov patria najmä zmena využívania krajiny, intenzívne poľnohospodárstvo a používanie pesticídov, znečistenie životného prostredia, zmena klímy, ale aj invazívne cudzorodé druhy a patogény.
Straty opeľovačov v číslach
Vedci vo svojej aktuálnej práci zhromaždili údaje o takmer 20 000 druhoch chrobákov, včiel, ôs, mravcov, motýľov, múch, ploštíc, kobyliek, vážok a ďalšieho hmyzu na približne 6 000 rôznych lokalitách. Väčšinu zozbierali v miernejších pásmach planéty, najmä v Európe a Severnej Amerike.
Čmeliak opeľujúci levanduľu. Zdroj: iStockphoto.com
Veľká Británia stratila podľa výsledkov štúdie do dnešných dní obrovské množstvo opeľovačov. Počet motýľov sa v celej Európe znížil o 30 až 50 percent. Nemecko ohlásilo až 76-percentný úbytok lietajúceho hmyzu.
Motýľ súmračník (Epargyreus clarus) na kvete. Zdroj: iStockphoto.com
V oblastiach s vysokou intenzitou poľnohospodárstva, kde rýchlo rastie priemerná teplota, sa v porovnaní s relatívne nedotknutými prírodnými oblasťami znížil výskyt hmyzu celkovo o 49 percent.
Najohrozenejšie sú trópy
Najväčší úhyn hmyzu však v súčasnosti nastáva v oblastiach s vysokou intenzitou poľnohospodárskej pôdy v tropických krajinách v okolí rovníka. V týchto lokalitách žije odhadom 5 a pol milióna druhov hmyzu, pričom vedci naznačujú, že mnohé druhy ešte ani neobjavili.
S určitosťou však potvrdzujú, že hmyz žijúci v blízkosti rovníka ťažko znáša prudké zmeny klímy, ktorým je dnes nekompromisne vystavený.
No deficit informácií a skutočnosť, že tropický hmyz odborníci tak dôsledne nemonitorujú, vedie napokon k predpokladu, že postupujúci kolaps hmyzu v tropických oblastiach ani nedokážu včas zaznamenať.
Medzi krajiny, ktoré masívny úbytok hmyzu zasiahne zrejme najvýraznejšie, patria podľa autorov štúdie Indonézia a Brazília. Ide o klimaticky aj ekonomicky najzraniteľnejšie krajiny, v ktorých pestovanie plodín závisí práve od opeľovačov a ich život zasa od toho, nakoľko funkčný ekosystém sa podarí tamojším obyvateľom zachovať.
Kvôli produkcii plodín klčujú pralesy
Pre Brazílčanov, Indonézanov a ľudí z vidieckych častí východnej a západnej Afriky, ktorí sú závislí na medzinárodnom obchode, je poľnohospodárstvo jedným z kľúčových odvetví výroby.
Kvôli produkcii plodín slúžiacich najmä na export, ako je palmový olej, sója, káva či kakao, pravidelne klčujú veľké plochy dažďových pralesov. To napokon priamo ohrozuje nielen zvieratá žijúce v týchto oblastiach, ale aj mnohé druhy hmyzu.
Odlesňovanie tropického pralesa z vtáčej perspektívy. Zdroj: iStockphoto.com
Závislosť od opeľovania rastie
Každým rokom sa vo svete produkuje väčšie množstvo potravín. Závislosť svetového poľnohospodárstva od plodín, ktoré treba opeľovať, sa už zvýšila o viac ako 300 percent.
„Odhaduje sa, že rozmnožovanie zhruba 87,5 percenta divo rastúcich kvitnúcich rastlín na svete, čo je asi 308 000 druhov, aspoň do určitej miery závisí od opeľovania pomocou živočíchov. Vďaka opeľovačom, najmä hmyzu, sa rozmnožuje až 78 percent rastlín v oblasti mierneho pásma a 94 percent v trópoch,“ uviedol odborník na agrobiológiu a potravinové zdroje Róbert Chlebo zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
V USA sa už kvôli nedostatku opeľovačov znížila úroda čerešní, jabĺk a čučoriedok. Medzi ohrozené potraviny patria aj ďalšie druhy ovocia, rôzne zeleniny, semená, orechy a olejniny, ktoré predstavujú pre človeka hlavný zdroj mikroživín, vitamínov a minerálov. Úhyn opeľovačov skrátka priamo ohrozuje potravinovú bezpečnosť na celom svete.
Ako efektívne chrániť hmyz a opeľovače?
- Prvý krok k ochrane biodiverzity by mali urobiť vlády jednotlivých krajín celého sveta. V rámci svojej obchodnej politiky by mali podľa odborníkov zabezpečiť, aby k spotrebiteľom v ich krajine neputovali produkty z oblastí s vysokou mierou odlesňovania.
- Poľnohospodári by mali zredukovať množstvo chemikálií, hnojív a insekticídov, ktoré pri pestovaní používajú, a pestovať čo najrozmanitejšie plodiny. Odborníci tiež odporúčajú vysádzať pestré záhrady s množstvom kvetín. Záhradky a parky aj vysoko urbanizovaných oblastí poskytujú lepšie podmienky pre opeľovače ako vidiecka krajina s intenzívnym poľnohospodárstvom.
- Najúčinnejší spôsob ochrany hmyzu je zachovať im aj v poľnohospodárskej krajine prirodzené prostredie. Hmyz žijúci na poľnohospodárskej pôde využíva takéto miesta na hniezdenie, sú preň zdrojom potravy a slúžia mu ako úkryt pred vysokými teplotami.
- Na lokálnej úrovni by sme mali obmedziť kosenie trávnikov na minimum, hmyz totiž výborne prosperuje vo vyššej nedotknutej tráve.
Lúka s rozkvitnutou silfiou prerastenou. Zdroj: iStockphoto.com
- Hmyzu sa páči aj v okolí čistých vôd. Tento krok priniesol pozitívne výsledky napríklad vo Veľkej Británii. Zlepšenie kvality tamojších vôd pozitívne ovplyvnilo výskyt sladkovodných a ďalších druhov hmyzu.
- Ako koncoví spotrebitelia by sme sa tiež mali zamyslieť nad tým, čo nakupujeme. Ak budeme totiž podľa autorov štúdie kupovať produkty z lokalít, kde dbajú na zachovanie biodiverzity a plodiny pestujú v tieni, prispejeme k ochrane tropických druhov hmyzu a živočíchov.
Reaguje aj Európska únia
Európska únia reaguje na ochranu hmyzu a opeľovačov úpravou spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tá má prostredníctvom dotácií, stimulov a regulácie výrobných prostriedkov silný vplyv na životné prostredie, biodiverzitu a zdravie kultúrne chovaných i voľne žijúcich opeľovačov. Včelárske a environmentálne združenia už navrhli niekoľko systémových opatrení rozdelených do 1. a 2. piliera.
V rámci prvého piliera presadzujú takzvané „eko schémy pre opeľovače“ ako jedinečnú príležitosť investovať, stimulovať a odmeňovať poľnohospodárov za ich ochotu prekročiť rámec povinných požiadaviek. Jedným z opatrení napríklad je, aby aspoň desať percent z celkového objemu pestovaných plodín predstavovalo pastvu pre opeľovače. Poľnohospodári by mali zároveň pestovať rozmanité plodiny a spolupracovať s pestovateľmi a včelármi na znižovaní preventívneho alebo trvalého používania pesticídov.
Druhý pilier opatrení sa zameriava na ekologické výrobné postupy, precízne a ekologické poľnohospodárstvo, obnoviteľnú energiu a hospodárstvo a budovanie poľnohospodárskeho poradenského systému. Dôležité je aj investovanie do technológií šetrných k včelám a iným opeľovačom. Efektívne môžu byť napríklad kvapkové pôdne aplikácie, autonómne plecie roboty nahrádzajúce herbicídy, feromóny, či RFID senzory (senzory v podobe štítku, z ktorého je vysielaný rádiový signál do čítačky, pozn. red.).
Včelárske a environmentálne organizácie zároveň navrhli, aby sa do budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky zahrnul tzv. Index opeľovačov, ktorý by slúžil na monitorovanie výkonu verejných politík a ich vplyvu na životné prostredie. „Rovnako ako v prípade iných indexov by išlo o monitoring populácií, v tomto prípade chovaných včelstiev, ale aj voľne žijúcich opeľovačov,“ priblížil Chlebo.
V rámci Iniciatívy pre opeľovače v EÚ už Európska komisia takýto Index opeľovačov vyvíja.
Zdroje: BBC, The Conversation, Nature
