Vedci v Česku ako prví na svete potvrdili prítomnosť mikroplastov v unikátnych vzorkách vôd, ktoré odobrali z hĺbky 700 metrov pod povrchom.
Výskumníci odobrali vzorky zo štyroch vybraných lokalít v Ostrave a priľahlom okolí. Ide o husto osídlenú aglomeráciu, kde žije približne milión obyvateľov. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Vedci z Vysokej školy báňskej – Technickej univerzity Ostrava (VŠB-TUO) ako prví na svete potvrdili prítomnosť mikroplastov v unikátnych vzorkách vôd, ktoré boli odobrané z hĺbky 700 metrov pod povrchom.
Za odberom v takých hĺbkach stojí spolupráca Hornícko-geologickej fakulty (HGF) VŠB-TUO so štátnym podnikom DIAMO, ktorému sa podarilo potrebné vzorky sprostredkovať. Cieľom výskumu bolo zistiť, či sa mikroplasty môžu dostávať aj do takých hĺbok pod povrchom zeme. Získané výsledky to potvrdzujú a poskytujú dôkaz o znečistení spôsobenom ľudskou činnosťou.
V nadväznosti na potenciálnu možnosť využitia banskej vody ako možného zdroja vody v budúcnosti prináša táto štúdia ďalší dôkaz o tom, že mikroplasty už pravdepodobne stihli znečistiť všetky vodné zdroje, banské nevynímajúc. Pôvodný článok vrátane výsledkov bol publikovaný v prestížnom časopise Water Research.
Mikroplasty vo všetkých vzorkách
Vzorky boli odobrané zo štyroch vybraných lokalít v Ostrave a priľahlom okolí, pričom ide o husto osídlenú aglomeráciu približne s miliónom obyvateľov. Odbery sa brali z bane Jeremenko v Ostrave-Vítkoviciach, z bane Žofie v Orlovej-Porube a na porovnanie aj z dvoch neďalekých plytkých studní.
Mikroplasty boli identifikované na všetkých testovaných miestach. „Odber vzoriek banských vôd z takej hĺbky nie je vôbec jednoduchý, pretože sa tam bežný človek len tak ľahko nedostane. Navyše pracovníci podniku DIAMO sa pri odbere museli riadiť pokynmi tak, aby nedošlo ku kontaminácii vzoriek plastovými materiálmi,“ uviedla Silvia Drabinová z Katedry environmentálneho inžinierstva HGF VŠB-TUO.
Analýza pomocou infračervenej mikrospektroskopie
Získané vzorky boli analyzované pomocou infračervenej mikrospektroskopie (μ-FTIR), vďaka ktorej bol zistený materiál nájdených častíc. „S pomocou infračervenej mikrospektroskopie sme identifikovali rôznu škálu materiálov, z ktorých boli častice vyrobené. Medzi zistené materiály patrí napríklad polyetyléntereftalát, známy pod označením PET. Ďalej polyester či polypropylén, s ktorými sa stretávame v bežnom živote,“ povedal Jan Halfar z Katedry environmentálneho inžinierstva HGF VŠB-TUO.
Najčastejším tvarom sú vlákna
U nájdených častíc bolo dôležité zistiť ich množstvo, tvar, farbu, veľkosť a zloženie. Počet mikroplastov vo vzorkách sa pohyboval medzi 2,5 až 20 mikroplastov na jeden liter vody. „Vlákna boli najčastejším tvarom a modrá bola najrozšírenejšou farbou. Šírka častíc sa najviac pohybovala v rozmedzí 1 – 50 mikrometrov a dĺžka v rozmedzí 100 – 500 mikrometrov,“ priblížila Kristína Čabanová z Katedry environmentálneho inžinierstva a Centra pokročilých inovačných technológií VŠB-TUO.
„Naše výsledky potvrdzujú, že mikroplasty sú súčasťou nielen prostých podzemných vôd, ale i vôd z hlbinných baní. Ich výskyt je v prípade banských vôd z takej hĺbky prekvapivo výrazný, navyše porovnateľný s počtom častíc mikroplastov nájdených vo vzorkách vôd z hĺbky približne piatich metrov, kde je pravdepodobnosť kontaminácie mikroplastmi určite vyššia,“ vysvetlila Kateřina Brožová z Katedry environmentálneho inžinierstva HGF VŠB-TUO.
„Výsledky tejto štúdie dopĺňajú relevantný základ výskumu v oblasti mikroplastového znečistenia. Pomáhajú nám pochopiť mieru znečistenia mikroplastmi a ich migráciu životným prostredím,“ konštatovala na záver profesorka Silvia Heviánková z Katedry environmentálneho inžinierstva HGF, vedúca výskumného tímu.
Zdroj: TS VŠB-TUO
(zh)
