Dnešný Svetový deň pôd nám pripomína ich význam pre život na Zemi, ochranu klímy aj biodiverzitu. Mottom kampane je „Pôda a voda: zdroj života“.
Cieľom tohtoročného Svetového dňa pôd 2023 a príslušnej kampane s mottom „Pôda a voda: zdroj života“ je zvýšiť povedomie o význame pôdy, ale aj o vzťahu medzi pôdou a vodou. Zdroj foto: iStockphoto.com. Zdroj loga: FAO
Svetový deň pôd (World Soil Day, WSD) vyhlásila Organizácia Spojených národov (OSN) v roku 2014. Tento deň, ktorého cieľom je upriamiť pozornosť na význam pôdy pre ochranu klímy a biodiverzity a na hrozbu, ktorú pre pôdu predstavuje intenzívne využívanie na poľnohospodárske účely, odlesňovanie či masívna výstavba, každoročne pripadá na 5. december.
Globálna platforma, vytvorená OSN pri príležitosti Svetového dňa pôd, poskytuje komplexné informácie o tomto prírodnom zdroji, ktorý je cennou komoditou. Je nielen oslavou pôdy, ale aj prameňom informácií o globálnych aktivitách venovaných téme pôdy.
Pôda je zdroj života
Pôdy sú základom všetkého života na našej planéte. Regulujú hospodárenie s vodou, dodávajú rastlinám a živočíchom živiny, zachytávajú oxid uhličitý, filtrujú vodu a samy osebe sú miestom čulého života. V pôde žijú dve tretiny druhov žijúcich na našej planéte. Okrem toho jej vďačíme za 95 percent našej potravy.
- Nikde inde v prírode nežijú druhy v takej tesnej blízkosti ako v pôdnych spoločenstvách.
- Mnohé druhy suchozemského hmyzu na svete strávia určitú fázu životného cyklu v pôde.
- Jeden gram pôdy môže obsahovať milióny jedincov a niekoľko tisíc druhov baktérií.
- Bežná zdravá pôda môže obsahovať niekoľko druhov stavovcov, niekoľko druhov dážďoviek, 20 až 30 druhov roztočov, 50 až 100 druhov hmyzu, desiatky druhov hlístovcov, stovky druhov húb a tisíce druhov baktérií a aktinomycét.
- V pôde žije organizmus zaberajúci najväčšiu plochu. Jediná kolónia medovej huby Armillaria ostoyae zaberá približne deväť štvorcových kilometrov.
Symbióza pôdy a vody
Cieľom tohtoročného Svetového dňa pôd 2023 a príslušnej kampane s mottom Pôda a voda: zdroj života (Soil and water: A source of life) je zvýšiť povedomie o význame pôdy, ale aj o vzťahu medzi pôdou a vodou pri dosahovaní udržateľných a odolných agropotravinárskych systémov.
Prežitie našej planéty závisí od vzácneho spojenia medzi týmito zdrojmi. Pôdna voda, ktorá je nevyhnutná na vstrebávanie živín rastlinami, spája naše ekosystémy. Tento symbiotický vzťah je základom našich poľnohospodárskych systémov.
Znehodnocovanie pôdy
Vinou klimatickej zmeny a ľudskej činnosti sa pôda znehodnocuje, čo spôsobuje nadmerný tlak na vodné zdroje. Erózia narúša prirodzenú rovnováhu, znižuje infiltráciu vody a jej dostupnosť pre všetky formy života. Odborníci odhadujú, že len za posledných 30 rokov bola takmer tretina svetovej pôdy znehodnotená do takej miery, že už nemôže plniť svoje pôvodné ekologické a hospodárske funkcie.
Najviac postihnutými regiónmi sú Afrika a Ázia, pričom každý rok sa na celom svete znehodnotia približne dva milióny štvorcových kilometrov pôdy. To predstavuje približne polovicu plochy, na ktorej sa rozprestiera Európska únia. Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) 60 až 70 percent pôdy v Európe nie je v dobrom stave, pričom až 52 percent celosvetovej ornej pôdy sa považuje za degradovanú. Dôvodom je erózia pôdy spôsobená vetrom a vodou, zhutňovanie a okysľovanie pôdy a jej kontaminácia chemickými látkami.
Udržateľné postupy hospodárenia s pôdou, ako je minimálne obrábanie pôdy, striedanie plodín, pridávanie organickej hmoty a pestovanie krycích plodín, zlepšujú stav pôdy, znižujú eróziu a znečistenie a zlepšujú infiltráciu a zadržiavanie vody.
Skladovanie oxidu uhličitého
Tieto postupy zároveň zachovávajú biodiverzitu pôdy, zlepšujú úrodnosť a prispievajú k sekvestrácii uhlíka, čo zohráva kľúčovú úlohu v boji proti klimatickej zmene. Humus obnovuje pôdu, ktorá následne ukladá oxid uhličitý. Podľa výpočtov by globálne zvýšenie obsahu humusu vo vrchnej vrstve pôdy o štyri promile mohlo dokonca kompenzovať globálne emisie oxidu uhličitého.
Pôda má pre ekosystémy rovnaký význam ako lesy a oceány. Pôda tiež uchováva rozmanitosť druhov a pôsobí ako zásobník oxidu uhličitého tým, že ho zachytáva. Ochranou pôdy chránime aj našu klímu.
V pôde je štvrtina celosvetovej biodiverzity
Na jednom štvorcovom metri lesnej pôdy sa nachádza 1 000 až 2 000 rôznych druhov a v jednom grame ornej pôdy sa nachádza 4 000 až 16 000 druhov baktérií. Odborníci dokonca predpokladajú, že skutočný počet je oveľa vyšší a že doteraz bol objavený a klasifikovaný len zlomok pôdnych organizmov. Podľa odhadov sa v pôde nachádza približne štvrtina celosvetovej biodiverzity.
A nie sú to len obyvatelia pôdy, ktorí ju potrebujú na svoj život. Podľa WWF 40 percent všetkých obyvateľov Zeme (ľudí aj živočíchov) priamo závisí od pôdy. Pôda je pre nich miestom, kde žijú, poskytuje im útočisko aj zdroj obživy.
Miesto čulého života
Pod našimi nohami sa nachádza fascinujúci a neviditeľný svet, ktorý je domovom miliónov organizmov. Každý kubický meter obývajú miliardy húb, baktérií, chvostoskokov, cvrčkov, roztočov, dážďoviek či hlístovcov.
Čím viac potravy majú tieto organizmy k dispozícii, tým viac prospievajú. Čím je ich zastúpenie v pôde rozmanitejšie, tým dôkladnejšie pôdu prekopávajú, rozkladajú a obnovujú. Svojou intenzívnou činnosťou vytvárajú živiny, ktoré môžu prijať korene rastlín. Zdravá pôda je pokrytá rastlinami, ktoré ju chránia pred vysychaním a hlbokými koreňmi ju stabilizujú.
Vedeli ste?
- Kým sa vytvoria 2 až 3 centimetre pôdy, môže prejsť až tisíc rokov.
- Pôda je zdrojom 15 z 18 prirodzene sa vyskytujúcich chemických látok nevyhnutných na život rastlín.
- V jednej polievkovej lyžici pôdy je viac živých organizmov ako ľudí na Zemi.
- Za posledných 70 rokov sa obsah vitamínov a živín v potravinách drasticky znížil.
- Až dve miliardy ľudí na svete trpí nedostatkom minerálov, vitamínov a stopových prvkov, takzvaným skrytým hladom.
- Poľnohospodárska produkcia sa bude musieť zvýšiť o 60 percent, aby sa v roku 2050 uspokojil celosvetový dopyt po potravinách.
- Vďaka udržateľnému hospodáreniu s pôdou by sa mohlo vyprodukovať až o 58 percent viac potravín.
- Až polovica odpadu z našich domácností by sa mohla kompostovať a využiť ako výživa pre pôdu.
Zdroj: FAO, Beweisstück Unterhose, WWF
(zh)
