Ukázalo sa, že krajina s rôznym spôsobom hospodárenia poskytuje širšie spektrum mikrohabitatov a podporuje tak celkovú biodiverzitu.
Pavúky sú vhodnými bioindikátormi stavu krajiny. Zdroj: iStockphoto.com
Pavúky zohrávajú dôležitú úlohu v agroekosystémoch, kde pôsobia ako prirodzené regulátory škodcov. Týmto spôsobom sa významne podieľajú na ochrane poľnohospodárskych kultúr. Vedci z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i., v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre a so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou sa rozhodli preskúmať, ako rôzne spôsoby hospodárenia vplývajú na rozmanitosť týchto užitočných predátorov.
Ekologické poľnohospodárstvo podporuje pavúčie spoločenstvá
Trojročný výskum realizovaný v poľnohospodárskej krajine v okolí Nitry odhalil významné rozdiely medzi ekologickým a konvenčným poľnohospodárstvom. „Zistili sme, že v ekologicky obrábaných plodinách žije nielen viac jedincov, ale aj väčšie množstvo druhov pavúkov,“ povedal Pavol Purgat z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i., jeden z autorov štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Ecologica Montenegrina. V ekologických systémoch vedci zaznamenali 209 jedincov patriacich k 30 druhom, zatiaľ čo v konvenčnom poľnohospodárstve len 94 jedincov a 23 druhov. Tento rozdiel sa potvrdil aj pri predikcii nárastu počtu druhov v budúcnosti.
Najbohatšie pavúčie spoločenstvá sa zistili v ďatelinovo-trávnej zmesi, ktorá v rámci ekologického hospodárenia poskytovala najprirodzenejšie podmienky. „Táto plodina vytvára mikroklímu a pôdne prostredie blízke prirodzeným ekosystémom, ako sú napríklad lúky, čo sa prejavilo vyššou početnosťou a diverzitou pavúkov,“ vysvetlil Purgat. Ekologické hospodárenie tak podporuje aj výskyt menej bežných druhov, špecializovaných na stabilnejšie podmienky prirodzených ekosystémov, ktoré v konvenčných systémoch chýbajú.
Pavol Purgat, jeden z autorov výskumu spoločenstiev pavúkov v ekologickom a konvenčnom poľnohospodárstve. Zdroj: SAV
„V agroekosystémoch väčšinou dominujú takzvané agrobionty, teda zástupcovia tých niekoľkých druhov, ktorým vyhovuje intenzívne využívaná poľnohospodárska krajina a ktoré sa naučili poradiť si s pravidelne sa opakujúcimi poľnohospodárskymi zásahmi, ktoré spôsobujú zmenu ich biotopu, ako je napríklad nárazové odstránenie vegetačného krytu pri žatve alebo premiešavanie vrchnej vrstvy pôdy pri orbe. Pokiaľ sú však podmienky a manažment poľnohospodárskych kultúr dostatočne rozmanité, v poľnohospodárskej krajine môžu nájsť uplatnenie aj mnohé citlivejšie druhy,“ doplnil Purgat.
Pozrite si
Význam environmentálnych faktorov
Štúdia zároveň potvrdila význam environmentálnych faktorov pri formovaní pavúčích spoločenstiev. Medzi najvýznamnejšie patrili pôdna vlhkosť, pH a teplota. Tieto faktory, ovplyvnené spôsobom hospodárenia, boli zodpovedné za rozdiely v rozložení druhov medzi plodinami. „Zaznamenali sme, že pavúky citlivo reagovali na rozdiely v mikroklimatických podmienkach, ktoré vznikali v dôsledku rozdielneho hospodárenia,“ ozrejmil Purgat.
Napríklad xerotermné druhy, ktoré preferujú suchšie a teplejšie prostredie, boli zaznamenané najmä v konvenčne obhospodarovaných plodinách, zatiaľ čo druhy citlivé na zmeny prostredia boli častejšie v plodinách obhospodarovaných ekologicky.
Pavúky sa v poľnohospodárstve podieľajú na likvidácii obrovského množstva škodlivého hmyzu. Zdroj: SAV
Ekologické vs. konvenčné poľnohospodárstvo
Aj keď ekologické poľnohospodárstvo podporuje vyššiu druhovú rozmanitosť, výskumníci upozorňujú, že každý typ hospodárenia vytvára iný typ biotopu. „Na konvenčných poliach sme zaznamenali druhy, ktoré neboli prítomné na tých ekologických. Konvenčné poľnohospodárstvo môže vytvárať vhodné podmienky pre druhy, ktoré boli pôvodne obyvateľmi stepí či pieskových biotopov a závisia od obnaženej pôdy s riedkym vegetačným krytom.“
„Počas nášho výskumu sme v týchto poľnohospodárskych kultúrach našli niektoré druhy pavúkov z čeľadí skaliarok, skákaviek a snovačiek, ktoré sme nezistili na ekologicky obhospodarovaných poliach. Na tieto habitaty boli však, naopak, viazané druhy, ktorým vyhovuje vlhká mikroklíma bylinného podrastu. Ukazuje sa, že krajina s pestrým mozaikovým usporiadaním, teda kombináciou rôznych spôsobov hospodárenia, poskytuje širšie spektrum mikrohabitatov a podporuje tak celkovú biodiverzitu,“ dodal Purgat.
Zistenia štúdie podporujú myšlienku, že heterogénna poľnohospodárska krajina s prepojením ekologických a konvenčných prvkov môže byť kľúčom k udržaniu rozmanitých a stabilných spoločenstiev bezstavovcov. „Výsledky nášho výskumu preukázali, že rôznorodosť manažmentu plodín v poľnohospodárskej krajine má významný ekologický prínos z hľadiska biodiverzity. A práve pavúky, ktoré sú vhodnými bioindikátormi stavu krajiny, tento prínos veľmi dobre odzrkadľujú,“ uzatvoril Purgat.
Zdroj: TS SAV
Foto: Pavol Purgat a Eva Schlimbachová ÚKE SAV, v. v. i., Ľudmila Černecká ÚEL SAV, v. v. i.
(zh)
