Na Slovensku pribudli nové chránené územia  

Marta Bartošovičová

Vyhlásené boli štyri chránené areály – Ostrovné lúčky, Devínske jazero, Čachtické Karpaty, Široká a prírodná rezervácia Oborínsky luh. 

Chránený areál Široká, kvitnúci kavyl. Zdroj: CHKO Záhorie

Chránený areál Široká, kvitnúci kavyl. Zdroj: CHKO Záhorie

Chránené územia, ktoré predstavujú biotopy živočíchov a rastlín európskeho a národného významu, schválila vláda SR na návrh Ministerstva životného prostredia SR na svojom zasadnutí koncom januára. Nariadenia vlády SR budú účinné od 1. marca 2021. Výnimku tvorí Oborínsky luh, kde je účinnosť už od 1. februára 2021.

Prírodná rezervácia Oborínsky luh

Nová prírodná rezervácia sa nachádza v okrese Michalovce, v katastrálnom území Oborín a v okrese Trebišov, v katastrálnom území Zatín. Je zložená z troch samostatných častí a jej celková výmera je 154,85 hektára.

„Každé nové chránené územie predstavuje pre Slovensko prínos,“ povedal minister životného prostredia Ján Budaj. Vyzdvihol vyhlásenie prírodnej rezervácie Oborínsky luh: „Je veľmi pozitívnym príkladom spolupráce urbárskej spoločnosti, rezortu životného prostredia, ako aj mimovládnych organizácií s tým, že neštátni vlastníci pozemkov deklarovali záujem o jej vyhlásenie v najvyššom, piatom stupni ochrany.“

Oborínsky luh má zachované posledné zvyšky lužných lesov v medzihrádzovom území riek Laborec a Latorica, vŕbovo-topoľové a dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy, ktoré sú zaradené medzi biotopy európskeho významu. Popri lesných biotopoch lužných lesov sa tu nájdu aj nelesné biotopy národného významu, vegetácia vysokých ostríc a vŕbové kroviny stojatých vôd.

Mŕtve ramená Latorice predstavujú biotop európskeho významu prirodzené stojaté vody s vegetáciou plávajúcich alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition. Okrem iných tu rastie vzácna zákonom chránená pŕhľava kyjevská (Urtica kioviensis), ktorú nájdeme iba v lužných lesoch južného Slovenska. Prírodná rezervácia Oborínsky luh je v pôsobnosti Správy CHKO Latorica.

Oborínsky luh. Foto: Mgr. Andrea Šimková Zdroj: CHKO Latorica

Oborínsky luh. Foto: Mgr. Andrea Šimková, CHKO Latorica

Chránený areál Ostrovné lúčky

Ostrovné lúčky sa nachádzajú na území Podunajskej nížiny, v okrese Bratislava – spadá do oblasti panónskej flóry (Pannonicum). Prírodná rezervácia je lokalizovaná v okrese mesta Bratislavy smerom na juhovýchod od hlavného mesta, umiestnená na pravom brehu Dunaja. Záujmové územie patrí do katastra obce Čunovo-Rusovce pod správou CHKO Dunajské luhy. Má rozlohu 613,56ha a nachádza sa na pravom brehu Dunaja, v katastrálnom území obcí Čunovo a Rusovce, v regióne Bratislava. Je v správe CHKO Dunajské luhy. Ide o tri územia európskeho významu. Zahŕňajú zachované fragmenty pôvodne rozsiahlych lužných lesov popri toku Dunaja.

Hodnota územia tkvie v jeho pestrosti. Predmetom ochrany je aj zachovanie typického rázu lužnej krajiny, ktorá vznikla činnosťou rieky nížinného typu.

Nachádzajú sa tu viaceré biotopy, napríklad lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy; suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia Orchideaceae); lužné dubovo brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek; prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition. Predmetom ochrany sú tiež bobor vodný, fúzač veľký, hrebenačka vysoká, kunka červenobruchá, mlok dunajský, netopier obyčajný, plocháč červený a roháč obyčajný.

Vo vodách ramien Ostrovných lúčok rastú zaujímavé mäsožravé rastliny – bublinatky, a to bublinatka obyčajná (Utricularia vulgaris) a bublinatka nebadaná (U. australis). Bublinatka obyčajná je chráneným druhom Slovenska. Zaujímavou rastlinkou mokradí je zeler plazivý (Apium repens). Je príbuzný aromatickému zeleru voňavému, ktorý bežne konzumujeme, ale je oveľa menší. Často rastie na rozhraní vody a súše. Zeler plazivý je chránenou rastlinou európskeho významu.

V niektorých častiach sa zachovali jedince topoľov čiernych či bielych. Obrovské staré stromy sú nevyhnutné aj pre hniezdenie nášho najväčšieho dravca – orliaka morského, ktorý je korunou ekosystému lužného lesa. Na území chráneného areálu sa nachádza jeden z dôležitých zdrojov pitnej podzemnej vody pre Bratislavu a západné Slovensko.

Ostrovné lúčky. Zdroj: sopsr.sk

Ostrovné lúčky. Zdroj: sopsr.sk

Chránený areál Čachtické Karpaty

Chránený areál Čachtické Karpaty (s celkovou výmerou 703,5098 ha) sa nachádza v okrese Nové Mesto nad Váhom, v katastrálnych územiach Čachtice, Častkovce, Hrachovište a Višňové. Z krajinárskeho hľadiska je významná dominanta Čachtického hradu. Vyhlásením nového chráneného areálu zanikne národná prírodná rezervácia Čachtický hradný vrch a prírodná rezervácia Plešivec. Na území bude vyčlenená zóna D s druhým stupňom ochrany a zóna B so štvrtým stupňom.

Predmetom chráneného areálu Čachtické Karpaty sú biotopy európskeho významu – teplomilné submediteránne dubové lesy (vyskytujúce sa v suchých a teplých oblastiach, často na prudkých svahoch), lipovo-javorové sutinové lesy, vápnomilné bukové lesy, suchomilné travinnobylinné a krovité porasty na vápnitom substráte s významným výskytom druhov čeľade Orchidaceae, suché a dealpínske travinnobylinné porasty.

Nachádzajú sa tu biotopy druhov živočíchov európskeho významu, ako sú spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), priadkovec trnkový (Eriogaster catax) a ohniváčik veľký (Lycaena dispar). Z biotopov druhu rastliny európskeho významu je tu klinček včasný Lumnitzerov (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri), ktorý dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia. Severný okraj svojho areálu dosahuje aj podkovka ľúba (Hippocrepis emerus), rastúca v teplomilných dubinách.

Čachtické Karpaty tvoria najsevernejšie výbežky Malých Karpát medzi Prašníkom na juhu a Bzincami pod Javorinou na severe. V geologickej stavbe územia sú najviac zastúpené svetlé vápence. Časť územia tvoria zlepence a pieskovce. Na dolomitickom podklade vznikli plytké pôdy náchylné na eróziu.

Čachtické Karpaty. Zdroj: sopsr.sk/natura

Čachtické Karpaty. Zdroj: sopsr.sk/natura

Chránený areál Devínske jazero

Predstavuje jeden z najzachovalejších celkov lužných lesov, siete mŕtvych ramien a zaplavovaných aluviálnych lúk v strednej Európe. Má rozlohu 1268,899 ha a bude v ňom platiť tretí a piaty stupeň územnej ochrany. Je súčasťou priľahlého územia rieky Moravy, ktoré je pravidelne zaplavované najmä v jarnom období, a to nielen pri zvýšených prietokoch rieky Moravy, ale aj ako dôsledok spätného vzdutia pri zvýšených prietokoch na Dunaji. Vytvára sa tu tzv. fenomén riečneho jazera, ktorý zadržaním povodňových vôd pôsobí ako prirodzená ochrana širokého okolia pred záplavou.

Devínske jazero sa v minulosti nevyhlo realizácii vodohospodárskych regulačných plánov. Napriamením koryta Moravy a vybudovaním protipovodňových hrádzí došlo k zaklesnutiu toku a čiastočnému odvodneniu oblasti. To sa negatívne prejavuje najmä v letnom a jesennom období, pri nízkych hladinách Moravy, nedostatkom vlahy v pôde nivných lúk (lúk zvyčajne v blízkosti riek).

Vytvorenie hrádzí umožnilo v celej nive Moravy premenu tisícov hektárov lúk na ornú pôdu. Väčšinu územia pokrývajú aluviálne lúky a lužné lesy. Močiarnu a lúčnu vegetáciu tvoria napríklad porasty ostríc, kosatec žltý, bahnička močiarna, graciola lekárska a mnohé iné. Z populácií vzácnych a ohrozených druhov sem patria napríklad plamienok celistvolistý, kosatec sibírsky či fialka nízka.

Devínske jazero patrí medzi významné botanické územia na Slovensku. Porasty drevín tvorené najmä domácimi vŕbovo-topoľovými lesmi (vŕba biela, vŕba krehká, topoľ biely a topoľ čierny) sú prepojené systémom starých ramien Moravy.

Návštevníkom územia slúži náučný chodník nivou Moravy s 39 trojjazyčnými informačnými tabuľami. Svojou dĺžkou takmer 80 km je najdlhším náučným chodníkom na Slovensku. Tiahne sa od mestskej časti Bratislava-Devín po Moravský Svätý Ján.

Chránený areál Devínske jazero. Rameno rieky Morava. Zdroj: chkozahorie.sopr.sk

Chránený areál Devínske jazero. Rameno rieky Morava. Zdroj: chkozahorie.sopr.sk

Chránený areál Široká

Široká sa nachádza v okrese Malacky. Chránený areál predstavuje spektrum jedinečných biotopov nespevnených pieskových dún s typickou vegetáciou a živočíšstvom na substráte kyslých kremičitých pieskov. Tunajšie  biotopy sú veľmi vzácne, pretože nové pieskové duny sa už u nás nevytvárajú. V iných oblastiach Slovenska sa takéto biotopy nevyskytujú a aj v rámci Záhorskej nížiny sú len zriedka podobné, respektíve v podobnom rozsahu zachované.

Vegetáciu viazanú na substrát pieskov tvoria napríklad klinček neskorý, hadomor purpurový, kolenec jarný, kavyľ piesočný a tezdalka piesočná. Zo živočíchov je tu bohaté zastúpenie motýľov (očkáň bielopásy, očkáň metlicový, vretienka smldníková, húseničiar pižmový a iné), chrobákov (najmä vzácny fúzač zavalitý), plazov (jašterica zelená a užovka hladká), cicavcov, najmä druhov netopierov európskeho významu (netopier Brandtov, netopier fúzatý a netopier hrdzavý).

Veľký význam tejto lokality je v druhovej rozmanitosti – biodiverzite. Lokalita zarastá náletovými drevinami a mnohé vzácne biotopy a druhy postupne ustupujú mladinám borovice. Nachádzajú sa tu však aj invázne druhy drevín, ako je agát biely a pajaseň žliazkatý.

Na dobrý stav biotopov a druhov, ktorých výskytom je táto lokalita jedinečná, mala paradoxne vplyv vojenská činnosť na tomto území.

Na zachovanie biotopov a druhov v lokalite Široká alebo na zlepšenie ich kvality bude treba, okrem vhodného manažmentu, eliminovať všetky negatívne činnosti prebiehajúce na území a jeho najbližšom okolí. V chránenom areáli bude platiť druhý stupeň územnej ochrany.

Chránené areály Devínske jazero a Široká spadajú pod územnú pôsobnosť Správy CHKO Záhorie. Obe územia sú zároveň územím európskeho významu v sústave Natura 2000. Ich vytvorením bola zrušená Národná prírodná rezervácia Dolný les. Keďže toto územie sa prekrýva s územím chráneného areálu Devínske jazero, bude mať naďalej štatút chráneného územia.

Zdroje:

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.