VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Michal Cehlár: V environmentálnych otázkach je úlohou mladej generácie ovplyvňovať starších

Denisa Koleničová

Cenu Vedec roka SR 2020 v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce získal Dr. h. c. prof. Ing. Michal Cehlár, PhD., z Technickej univerzity v Košiciach.

Profesor Michal Cehlár, Zdroj: CVTI SR

Ocenenie mu porota udelila „za významný rozvoj medzinárodnej spolupráce v oblasti projektov, vedy a výskumu na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach“.

Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (Berg) Technickej univerzity v Košiciach sa v súčasnosti zaoberá nielen ťažbou nerastných surovín, ale aj inovatívnym spracovaním odpadu a environmentálnou záťažou.

V rozhovore pre portál Veda na dosah hovorí o kritických surovinách, cirkulárnej ekonomike, ale aj o tom, prečo máme na Slovensku problém so spracovaním komunálneho odpadu, čo pre neho znamená pojem „enviro“ a prečo je pre nás mladá generácia dôležitá.

Získali ste ocenenie Vedec roka SR 2020 v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce. Prekvapilo vás? 

Prekvapilo ma to veľmi, pretože nepracujeme pre ocenenie, ale preto, že nás naša práca baví. Tešia nás výsledky práce a aj spolupráce, ktoré sme vytvorili. Keď to niekto ocení, je to veľmi príjemná vec. Úprimne ale môžem povedať, že som to neočakával.

Pracujete na viacerých európskych projektoch. Vedeli by ste zhrnúť, čoho sa týkajú? 

Európska únia (EÚ) na základe analýz zistila, že máme veľmi zlý stav nerastných surovín, a to až taký, že naša surovinová bezpečnosť je ohrozená. Vyskytli sa už dokonca situácie, keď nedostatok surovín spôsobil, že sa musela zastaviť výroba niektorých produktov.

Vytvorila preto novú stratégiu, ktorá podporila vznik Aliancie nerastných surovín (z angl. European raw material association). Tá má za cieľ preskúmať územie EÚ a zistiť, kde a v akom množstve sa nachádzajú takzvané kritické suroviny.

Ktoré suroviny konkrétne patria do kategórie kritických surovín? 

Spolu je to 35 surovín. Nebudem ich radšej všetky vymenovávať, pretože sa určite pomýlim. Z tých zaujímavých na Slovensku je to určite magnezit, kobalt, mastenec, grafit, volfrám a antimón.

Ložiská týchto surovín sa nachádzajú na Slovensku a Európska únia má o ne veľký záujem. Zároveň je každý štát povinný prispievať svojou ťažbou k bezpečnosti EÚ, preto by mal v budúcnosti štát ich ťažbu podporovať.

Prečo sú tieto suroviny kritické? Vyčerpali sme už ich zdroje alebo nemáme technológie na to, aby sme ich dokázali vyťažiť? 

Kritické sú preto, že je ich veľký nedostatok. Odborníci urobili štatistický výskum, ktorý ukázal, že väčšina týchto surovín sa ťaží najmä v Číne, Rusku, Kanade a Južnej Amerike. Oproti tomu sa v Európe neťažia takmer žiadne z týchto surovín.

Nie je to preto, že by sa u nás kritické suroviny nenachádzali. Je to tým, že v Európe poznáme zemskú kôru štatisticky do hĺbky približne 50 metrov. Teraz by mal nasledovať inovatívny geologický výskum, vďaka ktorému zistíme, kde a aké ložiská kritických surovín máme. Skúmať by sme mali zemskú kôru od hĺbky tristo do tisíc metrov. V oblastiach, kde nájdeme ložiská kritických surovín, by sa následne mala začať ťažba.

Nechceme, aby tento proces prebiehal klasickým spôsobom, pri ktorom vznikajú odkaliská, haldy či iné environmentálne záťaže. Chceme použiť nové technológie, ktoré odborníci nazývajú v anglickej terminológii aj deep mining alebo green mining. Znamená to, že to, čo zo zeme vyberieme aj vrátime naspäť a necháme si iba úžitkovú zložku.

Vo svojom výskume sa zaoberáte aj odpadom a jeho spracovaním. Odpad je často vnímaný ako niečo nepotrebné, s čím sa nič nedá urobiť. Ako sa na odpad pozerá vedec? 

Sú dva pohľady, ako sa vedci pozerajú na odpad. Po prvé ako na produkt, ktorý spôsobuje environmentálnu záťaž, po druhé ako na zdroj veľmi zaujímavých prvkov. Pri prvom pohľade uvažujeme najmä nad tým, ako environmentálnu záťaž čo najviac znížiť. Pri druhom pohľade zase premýšľame, ako odpad využiť tak, aby sme z neho získali druhotnú surovinu. Odborne sa tento proces nazýva cirkulárna ekonomika. Suroviny by totiž mali cirkulovať, po ich spotrebovaní by sa mali opäť vrátiť do priemyselného cyklu. Hlavná úloha vedcov je zistiť, akými technológiami je potrebné environmentálny odpad spracovať. Ich úlohou je tiež nastaviť percentuálny pomer primárnych a sekundárnych zdrojov v priemyselnom využití, aby bol tento proces efektívny, environmentálny aj ekonomický.

Čo všetko dokážeme z recyklovaného odpadu vyrobiť? 

Z recyklovaného odpadu dokážeme dnes naozaj vyrobiť čokoľvek, napríklad obaly alebo fľaše. V našom výskume sa však venujeme sofistikovanejším veciam. Zaoberáme sa myšlienkou, že z environmentálnej záťaže dokážeme vyťažiť prvky, ktoré sú potrebné na výrobu batérií.

Dá sa recyklovať úplne všetko? 

Všetko sa recyklovať nedá, avšak odpad, ktorý sa nedá recyklovať, musíme upraviť do takej formy, aby neohrozoval životné prostredie. Môžeme z neho urobiť rozličné produkty, ktoré potom uložíme do vydobytých priestorov zemskej kôry. Na týchto miestach už nedôjde ku kontaminácii životného prostredia vo forme lúhovania alebo znečistenia podzemných vôd.

Ako je na tom Slovensko? Koľko odpadu ročne vyprodukuje? Akú časť z neho dokážeme recyklovať? A ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami? 

V minulosti boli na tom všetky krajiny približne rovnako, pretože technológie, ktoré sa používali na spracovanie odpadu, boli na rovnakej úrovni.

V súčasnosti sa pozícia východnej Európy a povedzme aj Slovenska vyznačuje dosť veľkým inovačným potenciálom.

Našou úlohou je prichádzať s geniálnymi nápadmi, ktoré potom ponúkneme priemyselným partnerom v západnej Európe. V súčasnosti sa napríklad venujeme využitiu uránových rúd, ktoré sú vo forme environmentálnej záťaže v Českej republike.

Okrem toho sa snažíme vyvinúť technológiu na spracovanie starých odpadov, vďaka ktorej by sme vedeli získať v Českej republike z environmentálnej záťaže lítium.

Pracujeme na mnohých medzinárodných projektoch s Fínmi, Nemcami, so Španielmi, Švédmi či Slovincami. Naše nápady tak putujú cez priemyselných partnerov a konzorciá ďalej do Európy.

Prečo má Slovensko problém práve so spracovaním komunálneho odpadu? 

Komunálny odpad je opäť náš historický problém, pretože kedysi sme boli zvyknutí všetko vyhadzovať práve do komunálneho odpadu.

Dnes sa zavádza separovaný zber, triedenie či recyklácia, avšak veľmi postupne. Okrem toho na Slovensku je stále vrstva neprispôsobivých ľudí, ktorí komunálny odpad pokojne odhodia von, do prírody. A tak sa cez rôzne prívalové vlny a riečne toky odpad zhromažďuje, prípadne sa dostane aj do vodných nádrží.

Problémom je aj to, že podiel komunálneho odpadu je na Slovensku vyšší ako v iných krajinách, kde sa k nemu správajú už zodpovednejšie. Snažia sa recyklovať jeho maximálne množstvo.

Z toho vyplýva naša hlavná úloha v budúcnosti. Mali by sme komunálny odpad likvidovať efektívnejšie ako dnes.

Ako sa v súčasnosti likviduje komunálny odpad na Slovensku? 

Ukladá sa na skládky komunálneho odpadu. Máme len dve spaľovne komunálneho odpadu, a to v Košiciach a v Bratislave. Naša stratégia by mala byť v budúcnosti zameraná na to, aby sme komunálny odpad viac zhodnocovali. To znamená likvidovali ho spaľovaním, avšak s využitím moderných technológií, ktoré eliminujú vznik akýchkoľvek plynných alebo prašných škodlivých látok.

Laureáti ocenenia Vedec roka SR 2020. Zľava RNDr. Imrich Barák, prof. Ing. Marián Peciar, PhD., RNDr. Boris Klempa, DrSc., DrSc., RNDr. Ing. Katarína Kaľavská, PhD., Dr. h. c. prof. Ing. Michal Cehlár, PhD.

Laureáti ocenenia Vedec roka SR 2020. Zľava RNDr. Imrich Barák, prof. Ing. Marián Peciar, PhD., RNDr. Boris Klempa, DrSc., DrSc., RNDr. Ing. Katarína Kaľavská, PhD., Dr. h. c. prof. Ing. Michal Cehlár, PhD.

Čo môžeme urobiť, aby sa táto situácia zlepšila?

Mali by sme sa na ekologické problémy pozerať viac ako na technický problém, ktorý sa dá vyriešiť pragmaticky. Učíme to aj mladých ľudí na našej škole.

Ak vychováme mladú generáciu, ktorá bude v istom zmysle myslieť inak a táto generácia vstúpi do skutočného sveta, môžeme dúfať, že časom sa to preklopí a situácia sa zlepší. Nemyslím si, že zmena môže nastať zo dňa na deň a bude výsledkom skokového rozhodnutia. Pozitívne však je, že nielen naša univerzita, ale aj mnoho ďalších škôl na Slovensku má vo svojich programoch zakomponovanú environmentalistiku.

Pretože „enviro“ neznamená, že máme byť len čistejší, krajší, zelenší. V mojom ponímaní to znamená, že máme mať technológie, ktoré to dokážu zabezpečiť. Čiže všetko, čo sa týka zlepšenia životného prostredia a je postavené na vedeckých objavoch alebo technickom základe, je pre mňa trafenie do čierneho.

Hľadajú ľudia pri tejto téme skratky? Veľmi rýchle a lacné riešenia? 

Myslím si, že človek je tvor viac-menej lenivý, takže všetky riešenia, ktoré mu uľahčia život, sú mu blízke a prístupné.

Veľa závisí od morálky, ktorá je zase spojená s výchovou. Výchova je dlhodobý proces, je efektívnejšia u mladšej generácie.

Avšak možno práve mladšia generácia bude mať za úlohu ovplyvňovať tú staršiu. Sám registrujem aj na príklade svojich vnukoch, že ma často poučujú o tom, aké dôsledky má moje správanie. Úprimne môžem povedať, že ma to veľmi teší.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.