Vinohradov na Slovensku výrazne ubúda, čo má negatívne dôsledky na krajinu. Medzi pozitívne vplyvy patria ochrana a regenerácia pôdy.
Vinohrady nad obcou Svätý Jur. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons. Autor: Tomáš Bartovič
Vinohradníctvo patrí na Slovensku medzi dôležité odvetvia poľnohospodárstva. Napriek tomu sa rozloha vinohradov u nás výrazne zmenšuje. „Za posledných 35 rokov sme prišli o viac ako polovicu rozlohy vinohradov. To má mnohé negatívne dôsledky, keďže okrem samotnej produkcie vína plnia vinice v krajine aj mnohé iné funkcie. Sú krajinotvorným prvkom, súčasťou lokálnej identity, plnia rekreačnú funkciu, ale sú i habitatom viacerých ohrozených druhov živočíchov. Existujú však aj pozitívne dôsledky opúšťania vinohradov, ktorými sú ochrana a regenerácia pôdy,“ hovorí Mgr. Juraj Lieskovský, PhD., spoluautor štúdie o vzniku pôdy v opustených vinohradoch. Štúdiu publikoval časopis Land Degradation & Development a získala ocenenie SAV ako publikácia s mimoriadne vysokým počtom citácií.
Hrozba erózie
V minulosti patrili vinice medzi krajinné prvky najviac ohrozené eróziou pôdy. Bolo to spôsobené ich lokalizáciou na strmých svahoch a spôsobom obrábania, keď ostávala po celý rok nekrytá pooraná pôda v medziriadkoch. Práve to motivovalo vedcov z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i., aby zmerali, koľko pôdy sa stráca vplyvom erózie. „Meranie zmeny výšky pôdneho krytu je pomerne náročné, pretože výška pôdneho krytu sa mení počas roka aj vplyvom orby, zošľapávania, dažďov, mrazov a iných faktorov. Aby bolo možné zistiť, koľko pôdy sa odnieslo vplyvom erózie, je preto potrebné vykonať množstvo meraní s viacročným časovým odstupom,“ vysvetlil J. Lieskovský.
Spolu s kolegom Mgr. Pavlom Kenderessym, PhD., vyvinuli a otestovali jednoduchú metódu merania zmeny výšky viničných stĺpov. „Táto metóda je založená na fakte, že v čase, keď sa vinica zakladala, boli všetky viničné stĺpy vložené do pôdy v rovnakej výške. Po rokoch erózie sú viničné stĺpy na erodovaných pôdach vyššie, keďže zmylo pôdu spod stĺpov do nižších častí svahu. Naopak, tam, kde sa erodovaná pôda usadzovala, sa výška viničných stĺpov zmenšila. Čiže ak poznáme pôvodnú výšku stĺpov a rok, keď sa vinica založila, vieme po rokoch stĺpy odmerať a vypočítať, koľko milimetrov pôdy ubudlo vplyvom erózie alebo pribudlo vplyvom depozície,“ približuje J. Lieskovský.
Zúročenie práce v teréne
Prvé merania sa uskutočnili v roku 2010 v rodinných vinohradoch v obci Horný Ohaj. Vedľa seba tu boli v rokoch 1970 až 1983 založené vinice s rôznym spôsobom obhospodarovania. „Na oranej vinici bol priemerný zmyv pôdy 2,26 mm/rok, na vinici obrábanej kultivátorom bol priemerný zmyv 1,85 mm/rok a na okopávanej vinici bol priemerný odnos 1,28 mm/rok,“ vysvetľuje vedec.
Autori výskumu opäť zopakovali merania v rokoch 2021 a 2022. „Spôsob obrábania viníc sa zmenil. Okopávaná vinica bola v roku 2016 zatrávnená a vinica obrábaná kultivátorom bola v roku 2010 opustená. Na oranej vinici bola nameraná zvýšená intenzita erózie s priemerným odnosom 3,76 mm/rok, čo sa dá pripísať zvýšeniu intenzity eróznych dažďov.
Na zatrávnenej vinici sa erózia prakticky nezmenila a bola 1,32 mm/rok. Najzaujímavejším výsledkom bol nárast pôdneho krytu na opustenej vinici. Po 13 rokoch sa výška pôdneho krytu v eróznej časti svahu zvýšila o 4,15 mm a v depozičnej časti svahu o 46,58 mm. To svedčí o tom, že v zarastenej vinici prevláda regenerácia pôdy nad eróziou, pričom priemerne za rok pribudne 0,72 mm pôdy,“ objasňuje výsledky výskumu J. Lieskovský.
Pôda sa vie zregenerovať
Regeneráciou pôdy po opustení poľnohospodárskej činnosti sa zaoberali viaceré štúdie, pričom namerali zmeny v zložení pôdy, predovšetkým nárast obsahu uhlíka, no táto štúdia je pravdepodobne prvou, ktorá zmerala, koľko humusovej vrstvy ročne pribudne na zarastenej vinici. „V našej štúdii sme tiež zistili, že hoci sa erózia pôdy v oraných viniciach zvýšila, celkovo už erózia nie je hlavným faktorom ohrozujúcim rodinné vinohrady. Viac ako tretina viníc vo viniciach v Hornom Ohaji je pokrytá trávou, ďalšia tretina je opustená a iba 27,2 percenta je oraná. Vinice obrábajú väčšinou starší ľudia. Kto ich bude obrábať o pár rokov, je otázne,“ uzatvára J. Lieskovský.
Zdroj: SAV. Text a foto: Juraj Lieskovský, ÚKE SAV, v. v. i.
(zh)
