Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Hrochy rozoznávajú medzi sebou susedov od cudzincov podľa zvukov. Môže ich to zachrániť

Simona Schwarz

Počas sucha ochranári transportujú hrochy k vode, no zvieratám to spôsobuje stres. Vedci prišli na to ako im ho znížiť.

Hroch pohybujúci sa pod vodou. Zdroj: iStockphoto.com

Hrochy sú extrémne dôležité pre správne fungovanie biosféry, avšak musia mať prístup k vode. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Klimatickou zmenou trpia aj hrochy. Ak im chcú ochranári pomôcť, musia ich niekedy vytrhnúť zo stáda a previezť na iné miesto, k inému stádu, ktoré má dostatok vody. Vedci, ktorí pozorovali vzťahy v populácii hrochov, majú pre nich zaujímavé odporúčanie – už pred transportom im treba prehrávať zvukové záznamy stáda, ku ktorému sa pridajú. Pomôže im to zmierniť stres z prevozu, z privykania si na zmenu prostredia, ale aj predísť agresívnym stretom.

Klimatická zmena narúša ekosystém všetkých živočíchov bez ohľadu na ich veľkosť. Jej dôsledky vedci mapujú v malých hmyzích kolóniách1 aj v populácii zvierat vážiacich nad tisíc kilogramov, ktoré tvoria megafaunu. Medzi dominantných členov megafauny patria obrovské bylinožravce, ku ktorým zaraďujeme slony, nosorožce a hrochy. Vyhynutie hrozí všetkým trom druhom.

Pozrite si

Kým nosorožce2 už teraz patria medzi kriticky ohrozené druhy, budúcu existenciu slonov zas ohrozuje najmä ľudská aktivita3 a populácia hrochov dramaticky klesá už niekoľko desaťročí. Napriek nepriaznivej prognóze sú ochrancovia prírody vo svojej snahe vytrvalí. Najväčšiu nádej im prinášajú nové vedecké poznatky, ktoré sledujú biologické zmeny a správanie ohrozených zvierat.

Hrochy sú extrémne dôležité

Jedna z najnovších štúdií4 sa zamerala na pozorovanie sociálnych interakcií v populácii hrocha obojživelného. Jej cieľom bolo odhaliť, či hrochy rozpoznávajú zvukové prejavy členov svojej vlastnej skupiny a vedia ich odlíšiť od zvukov, ktoré vydávajú jedince zo vzdialenejších teritórií. Na overenie teórie vedci v experimente použili zvukové záznamy jednotlivých skupín.

Výsledky potvrdili, že hrochy vedia nielen odlíšiť členov svojej vlastnej skupiny od cudzincov, ale rozlišujú aj zvuky medzi susediacimi a vzdialenejšími populáciami. Ukázalo sa totiž, že keď sa im prehrajú zvukové záznamy od cudzincov, hrochy reagujú oveľa agresívnejšie než pri počutí zvukov od susedov.

Závery tohto pozorovania preto ochranári použijú pri premiestňovaní ohrozených jedincov do nového prostredia. Hrochy, rovnako ako aj ostatní členovia megafauny, sú totiž extrémne dôležité pre správne fungovanie biosféry. Svojím obojživelným spôsobom života v ekosystéme zabezpečujú tok hmoty, energie a živín medzi rozdielnymi prostrediami.

Kým na súši spásajú veľké množstvo rastlín, svoje črevá zas vyprázdňujú vo vodnom prostredí, kde sa ich výkaly menia na potravu pre ryby a mikroorganizmy. Navyše dlhoročný výskum5 ukazuje, že bez prítomnosti najväčších zvierat je biosféra menej produktívna, menej úrodná a obsahuje menej biomasy.

Zdroje:
1. DOI: 10.1002/ece3.564
2. DOI: 10.1016/j.cub.2017.12.028
3. DOI: 10.1016/j.cub.2021.03.042
4. DOI: 10.1016/j.cub.2021.12.017
5. DOI: 10.1038/s41467-020-14369-y

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky