Dokument Netflixu o udržateľnom rybolove zavádza

VEDA NA DOSAH

Svetovo významný morský biológ Dr. Ray Hilborn povedal, že film Seaspiracy obsahuje viac klamstiev ako tlačovka Donalda Trumpa.

Návrat rybárskych lodí po celom dni na mori_Bretónsko_Francúzsko_Zdroj_iStockphoto.com

Rybárske lode, ktoré sa po celom dni na mori vracajú na pobrežie Bretónska. Zdroj: iStockphoto.com

Film, ktorý natočil britský aktivista Ali Tabrizi, sa už od konca marca, keď mal premiéru, drží na popredných priečkach v rebríčkoch Top 10 najsledovanejších filmov na Netflixe vo viacerých krajinách. Emotívny „dokument“ šírilo a odporúčalo nemalé množstvo celebrít, aktivistov či organizácií, ako je PETA, čo mu pomohlo dostať sa do popredia záujmu verejnosti. Dramatickými zábermi sa autor snaží poukázať na mnohé problémy od znečisťovania oceánov a ničenia morských ekosystémov až po moderný komerčný rybolov a korupciu či kriminalitu, ktoré sa s ním spájajú.

Keďže väčšina ľudí má len minimálnu predstavu o tom, akým ťažkostiam naše moria a oceány čelia, informovať o nich je nesmierne dôležité. Dôveryhodnosť Seaspiracy však podrýva veľké množstvo nepresností až klamstiev a neustále zveličovanie niektorých problémov.

Problémy s faktami

Jednou z hlavných slabín tohto filmu je autorova manipulácia s faktami a všeobecné šírenie dezinformácií. Medzi tie najzávažnejšie nepresnosti patrí napríklad tvrdenie, že do roku 2048 budú naše oceány pre rybolov prázdne. Ide o mylný výklad výsledkov štúdie z roku 2006 (Worm et al., 2006), ktorý už v minulosti jej autori odmietli a nie je vedecky akceptovaný. Autori sa v nej snažili povedať, že do roku 2048 bude väčšina lovených populácií rýb vyčerpaná natoľko, že budú produkovať menej ako 10 percent z ich najvyšších historických úlovkov. V súčasnosti na svete existujú tisícky takýchto „zrútených“ populácií, ale dané ryby stále existujú a vďaka udržateľnému rybolovu sa nám mnoho z nich darí vrátiť do pôvodného stavu.

Plastové znečistenie oceánov pozostáva najmä z náradia na rybolov, ktoré je stratené a odhodené. To je ďalšia dezinformácia, ktorú film bez starosti prezentuje. V dnešnej dobe sú zdrojom 80 percent plastov v moriach plasty z pevniny, najmä z husto osídlených oblastí (Li et al., 2016). Zostávajúcich 20 percent tvorí odpad z morských zdrojov, ako sú napríklad stratené rybárske siete. Film však tvrdí, že takéto náradie tvorí 46 percent plastov, ktoré znečisťujú more, čo je ale len štatistika z Veľkej tichomorskej odpadkovej škvrny.

Medzi nepravdivé fakty zo Seaspiracy patrí aj autorova interpretácia vedľajšieho úlovku a vyhodených živočíchov. Zatiaľ čo organizmy z vedľajšieho úlovku sú väčšinou predajné, aj keď neboli cieľom rybolovu, vyhodené živočíchy sa po ulovení vracajú naspäť do mora, živé či mŕtve. Podľa filmu tvoria 48 percent svetového úlovku práve vyhadzované živočíchy, čo je v skutočnosti pomer vedľajšieho úlovku, ktorý sa nakoniec aj tak dostane na trh. Živočíchy, ktoré sa vyhadzujú, však stále tvoria takmer 10 percent svetového úlovku (Zeller et al., 2017), čo je enormné číslo, keď vezmeme do úvahy, že miliardy ľudí trpia nedostatkom jedla.

„Dokument“ taktiež tvrdí, že plast znečisťujúci moria je hlavným dôvodom, pre ktorý veľryby často uviaznu a more ich vyplaví na pláž. A tiež hovorí, že 50 percent morských plodov sa v súčasnosti chová v klietkach alebo v rybích farmách. Ani jedno z týchto tvrdení nie je pravda. Zatiaľ čo veľryby trpia najmä pre lov a vedľajší úlovok, morské živočíchy sa v takomto množstve chovajú len v USA. Táto štatistika sa teda ani zďaleka nevzťahuje na svetový rybolov.

Rybia farma na severe Korfu_Zdroj_iStockphoto.com

Rybia farma na severe Korfu. Zdroj: iStockphoto.com

Udržateľný rybolov existuje

Morský ekológ a profesor Bryce D. Stewart z University of York v Anglicku strávil roky výskumom manažmentu svetového rybolovu. Podľa neho je jednou z hlavných neprávd, ktoré prináša tento film, tvrdenie, že udržateľný rybolov neexistuje.

„To je, ako keby ste povedali, že neexistuje trvalo udržateľné poľnohospodárstvo. Všetky systémy výroby potravín majú vplyv na naše ekosystémy, niektoré viac ako iné. Udržateľný rybolov však skutočne existuje. Najnovší prieskum Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (OSN) ukazuje, že takmer dve tretiny zásob rýb sa lovia udržateľne (65,8 percenta) a takmer 78,7 percenta všetkých úlovkov z morského rybolovu pochádza z biologicky udržateľných zásob,“ hovorí v rozhovore pre Inverse.

To, samozrejme, neznamená, že s morským rybolovom nie sú žiadne problémy. Vyše 34 percent zásob rýb stále pochádza z prelovených populácií.

S týmto tvrdením súhlasia aj Dr. Ray Hilborn a Dr. Daniel Pauly, ďalší dvaja poprední svetoví vedci, ktorí sa špecializujú na morskú biológiu. Biológ Pauly vo svojom článku na portáli Vox tiež popisuje uvedený problém ako ten najzávažnejší.

„Vo vede rybolovu používame termín maximálny udržateľný výnos, čo určuje maximálny úlovok, ktorý je možné rybolovom udržateľne uloviť. Zatiaľ čo vo svete stále existuje príliš veľa príkladov neudržateľného rybolovu, existujú taktiež dobre riadené systémy udržateľného lovu rýb, ktoré sa spoliehajú na vedu a dáta. Tieto miesta môžu a vedia prelovené populácie stabilizovať a navrátiť do udržateľnej hojnosti.“

Profesor Hilborn vo svojom videu na vedeckom portáli Sustainable fisheries reaguje na film Seaspiracy pomocou faktov a rázne odmieta tvrdenia jeho autora. Vysvetľuje, ako vo veľa rozvinutých krajinách už udržateľný rybolov funguje a že v týchto miestach zásoby rýb rastú. Ako jeden z príkladov uvádza tiež rastúce populácie rôznych druhov veľrýb, ktoré boli v minulosti na pokraji vyhynutia.

Vegánske_jedlo_Zdroj_iStockphoto.com

Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com

Vegánstvo oceány nezachráni

Prelovenie teda stále zostáva jedným zo súčasných problémov, no ak by sme chceli s rybolovom úplne prestať a presunúť sa v pestovaní výživy na pevninu, malo by to pre ľudí katastrofické ekologické i ekonomické dôsledky.

„Pokiaľ ide o uhlíkovú stopu, dobre riadené systémy udržateľného rybolovu majú v skutočnosti oveľa menší vplyv na klímu ako ostatné systémy výroby potravín,“ vraví profesor Stewart. V článku pre inverse.com taktiež vysvetľuje, že nielenže pre milióny ľudí nie je možné, aby sa stali vegánmi, ale ani to nie je nutné. Viac ako 3 miliardy ľudí získava 20 percent výživy priamo z morských plodov a je od týchto zdrojoch závislých. Zároveň v sektoroch rybolovu a akvakultúry pracuje vyše 60 miliónov ľudí, ktorí by prišli o živobytie, ak by tieto odvetvia prestali existovať.

Dr. Daniel Pauly a Dr. Ray Hilborn tiež odsúdili tvrdenia autora filmu, že prelovené populácie rýb v oceáne by pomohlo zachrániť, ak by ľudstvo prešlo na vegánsku stravu.

„Toto bol jeden z mojich hlavných problémov s filmom Seaspiracy,“ píše Dr. Pauly. „Jeho tvorcovia sa nám snažia nahovoriť, že ak by sme nejedli morské plody, vyriešili by sme problémy, ktoré tvorí komerčný rybolov… V súčasnej dobe je v pozícii pristúpiť k takémuto riešeniu len minimum ľudí, a to z bohatých krajín. Keď sa rozhodnete vytvoriť takúto absurdnú taktiku, musíte zničiť ostatné alternatívy, nech sú hocako rozumné. Aj preto tento film napáda viaceré mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou oceánov. “

Profesor Hilborn nešetril kritikou, keď rázne odmietol nazývať tento film dokumentom a označil ho za propagandu vegánskeho aktivistu.

„Seaspiracy sa vôbec nepokúša poskytnúť nejakú všeobecnú perspektívu. Práve naopak, obsahuje viac klamstiev ako tlačovka Donalda Trumpa. Vo vedeckej komunite zaoberajúcej sa morskou biológiou je zopár všeobecne akceptovaných základných faktov. Patrí medzi ne napríklad aj fakt, že rybolov je súčasťou nespočetne veľa kultúr vo svete, rovnako aj živobytia a potravinovej bezpečnosti miliónov ľudí. Pre týchto ľudí proste zastavenie rybolovu nie je možnosť. Žiadať ich, aby zmenili svoje životy, je pre mňa urážkou. “

Keďže títo dvaja páni sú giganti biológie rybolovu, ktorí spolu vo väčšine vecí nesúhlasia, skutočnosť, že sa v názoroch na film Seaspiracy zhodujú, je pozoruhodný!

Chýba diverzita názorov

Verejnosť nešetrila autora dokumentu kritikou aj z toho dôvodu, akých ľudí doň oslovil. Väčšina z nich má bielu pleť, pochádza zo západných krajín a patrí medzi vegánskych aktivistov.

Autor do filmu nezakomponoval takmer žiadnych vedcov, ktorí sa zaoberajú problematikou rybolovu, čo je vo filme o nadmernom rybolove dosť potrebné. Aby si ľudia mohli vytvoriť o tejto téme vlastný názor, potrebovali by počuť názory viacerých etník, kultúr, odborníkov, manažérov, vedcov či mimovládnych organizácií, nielen povyberané citáty, ktoré sa zhodujú s názorom autora.

Profesor Pauly poukázal aj na autorovu snahu vyobraziť v tomto probléme ázijských obyvateľov ako vinníkov. Zábery na Japonca, ktorý si ostrí nôž, alebo na obchodníkov, ktorí ho kvôli kamerám vyháňajú z obchodu, kontrastujú so západnými reprezentantmi ochrany oceánov, ktorých autor prezentuje ako expertov alebo hrdinov na lodiach.

„V konečnom dôsledku ide o film, ktorý sa na tento svetový problém pozerá cez malý privilegovaný objektív, aby prinútil Európanov a obyvateľov Severnej Ameriky, ktorí si môžu dovoliť prestať jesť ryby, cítiť sa dosť previnilo na to, aby tak urobili,“ komentuje tento zámer Pauly.

Rybársky priemysel_ Rusko_Chabarovská oblasť_Ochotské more_Zdroj_iStockphoto.com

Rybársky priemysel v Chabarovskej oblasti Ruska, Ochotské more. Zdroj: iStockphoto.com

Poučenie z filmu

Dôležitou myšlienkou filmu je fakt, že bez našich oceánov by ľudia na planéte nemohli existovať. Oceány sú dôležité nielen pre potravinovú bezpečnosť a ekonomiku, no aj poskytovanie obrovského množstva ekosystémových služieb, medzi ktoré patrí napríklad regulácia klímy, produkcia kyslíka a absorbovanie oxidu uhličitého (CO2) či ťažba surovín. Informovanie verejnosti o problémoch, ktorým oceány a moria v súčasnosti čelia, je dôležitou súčasťou ich ochrany. Avšak zámerné šírenie dezinformácií či nadmerné zveličovanie neexistujúcich problémov k nim nepatrí.

Politika nadmerného rybolovu sa nezmení tým, že sa zopár tisícok ľudí stane vegánmi. Na to sú potrebné zmeny tak v legislatíve, ako i v nedostatočnom manažovaní existujúceho rybolovu. Tieto rozhodnutia vykonávajú vlády jednotlivých krajín s pomocou mimovládnych organizácií. V súčasnosti sa napríklad rokuje o úprave ochrany morí za hranicami teritoriálnych vôd, v rámci čoho sa rozoberá aj presadzovanie udržateľného rybolovu.

Ľudia si vo všeobecnosti nezvyknú overovať informácie, ktoré získajú z filmu (hlavne ak je označovaný ako „dokumentárny“), a veľakrát šíria tieto informácie ďalej, ako je tomu aj v tomto prípade.

Dokonca aj niektorí z tých, ktorí sa na filme podieľali formou rozhovorov, tvrdia, že autor slová vytrhol z kontextu a použil nesprávne. To potom ale využívajú ľudia pri moci, ktorí sa rozhodnú ignorovať podobné pokusy dostať tieto problémy do popredia. Niet sa čo čudovať, keďže je v nich viac klamstiev ako pravdy, aj keď sa koniec koncov snažia o niečo pozitívne.

Lenka Kovácsová, stážistka portálu Veda na dosah
(GL)

Zdroje: PETA, Vox, Sustainable Fisheries, Inverse, Instagram, Science,

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.