Prečo potrebujeme zákony na ochranu medzinárodných vôd

VEDA NA DOSAH

V tomto roku by sa mali pod vedením OSN dokončiť medzinárodné dohovory o ochrane morí za hranicami teritoriálnych vôd.

Podvodný svet. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Kým teritoriálne vody predstavujú hranice morí vrátane vzdušného priestoru aj morského dna, na ktoré sa vzťahuje suverenita pobrežného štátu, medzinárodné vody spadajú mimo jurisdikcie jednotlivých národov.

Nevyčísliteľná hodnota

Napriek tomu, že medzinárodné vody tvoria vyše 64 percent svetových oceánov, iba 1,8 percenta z nich patrí do Svetovej databázy chránených oblastí (The World Database on Protected Areas (WDPA)). V medzinárodných vodách žije množstvo vzácnych aj ohrozených druhov živočíchov od vráskavcov obrovských cez rôzne druhy koralovcov, žralokov, delfínov, morských korytnačiek, ale žije tu aj tuniak modroplutvý (v dôsledku nadmerného lovu sa už na čas z niektorých vôd vytratil).

Medzinárodné vody majú pre ľudstvo nevyčísliteľnú hodnotu, no dodnes prakticky neexistujú takmer žiadne zákony na ochranu ich rozmanitej biodiverzity.

Táto skutočnosť rapídne znižuje kvalitu morí a ich biodiverzitu spolu s globálnym otepľovaním, okysličovaním oceánov (znižovanie úrovne pH vody kvôli zvýšenému vstrebávaniu oxidu uhličitého z atmosféry) a zároveň odkysličovaním vôd (zadržiavanie nižších hodnôt kyslíka kvôli zvyšovaniu teploty vody), znečistením (odpadom, chemikáliami či hlukom), nadmerným rybolovom a hlbokomorskou ťažbou.

Úlohy medzinárodných vôd

Medzinárodné vody sú síce odľahlé a ťažko sa skúmajú,  v otázke udržateľnosti života na Zemi zohrávajú však viaceré kľúčové úlohy. Medzi iným poskytujú množstvo dôležitých ekosystémových služieb, napríklad reguláciu klímy, produkciu kyslíka a absorbovanie oxidu uhličitého. Zaisťujú však tiež celosvetovú potravinovú bezpečnosť, možnosť ťažby surovín či rekreácie.

Jednou z najdôležitejších úloh medzinárodných vôd je absorbovanie CO2 z atmosféry do najnižších vrstiev oceánov, ktoré sú najväčšími prirodzenými zásobníkmi uloženého uhlíka. Tento jav sa skladá z fyzických a tiež biologických procesov, ktoré závisia od morských prúdov, teploty vôd, ako aj morských organizmov, ktoré ukladajú uhlík v anorganickej alebo organickej forme na rôzne časové obdobia.

Prebiehajúca zmena podnebia spôsobená ľuďmi však môže bez ochrany medzinárodných vôd kvalitu všetkých týchto procesov a služieb ešte zhoršiť. Doposiaľ sa totiž moria za hranicami teritoriálnych vôd riadia rôznymi regionálnymi a odvetvovými organizáciami, ale bez akýchkoľvek spoločných zákonov a pravidiel na ich ochranu.

Chvost veľryby ukazujúci sa nad vodou. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Ochrana morí za hranicami teritoriálnych vôd

Rokovania o ochrane medzinárodných vôd sa zameriavajú na štyri kľúčové problémy, a to posudzovanie vplyvov na životné prostredie, medzinárodné delenie sa o morské suroviny, nástroje riadenia založené na ochrane jednotlivých oblastí a budovanie kapacít pre efektívnu správu a ochranu týchto území.

Už v roku 2014 totiž vedci avizovali naliehavú potrebu zvýšiť počet a rozsah chránených morských oblastí s efektívnym vedením. Chránené morské oblasti by mali zahŕňať minimálne 30 percent z každého morského biotopu, aby sa predišlo katastrofálnym poklesom svetovej biodiverzity a zániku dôležitých morských ekosystémov. Tento cieľ podporilo 129 krajín a 621 mimovládnych organizácií, ktoré by ho chceli splniť do roku 2030.

Medzinárodná dohoda OSN

Od prvého zasadnutia Organizácie spojených národov pre vytvorenie právne záväzného nástroja na ochranu morskej biodiverzity prešli už takmer 3 roky, no krajiny OSN sa zatiaľ nedokázali dohodnúť na finálnej podobe riešení. Na štvrtom zasadnutí, ktoré sa plánuje už tento rok (minulý rok bolo kvôli pandémii odložené), sa ukáže, či to dokážu zmeniť. Krajiny budú mať príležitosť navrhnúť medzinárodnú zmluvu na ochranu morí za hranicami teritoriálnych vôd, ktorá by mohla vytvoriť funkčnú sieť chránených morských oblastí pod správou jednotne pracujúcich organizácií pre udržateľnú budúcnosť svetových oceánov.

Sieť chránených morských oblastí

Medzi najčastejšie navrhované riešenia rastúcej krízy v tejto oblasti patrí vytvorenie siete chránených morských oblastí. Mala by identifikovať prioritné regióny na základe desiatok dát, ako sú druhová diverzita či produktivita oblasti, aby spĺňala dohodnuté ciele ochrany biotopov.

Vedci, ktorí takéto siete modelujú, zistili, že na dosiahnutie cieľa, ktorý nazvali 30 x 30 (ochrana 30 percent morských biotopov do roku 2030), je potrebné ochrániť 23,7 – 41,8 percenta medzinárodných vôd. Dôležitá bude najmä spojitosť medzi týmito oblasťami ako aj jej prispôsobenie meniacim sa podmienkam na planéte.

Takáto sieť by mala spadať pod vedenie organizácie, ktorú by OSN vytvorila len na tento účel. Starala by sa o správu, monitorovanie a kontrolu spĺňania pravidiel i zákonov. Zároveň by ju mohli podporovať ďalšie vládne či mimovládne organizácie.

Lenka Kovácsová, stážistka portálu Veda na dosah

Zdroje: Science, Springer Link, Nature, Cell, Open Chanells, ScienceDirect, Oceanography, MPA News, ScienceDirect (2), Greenpeaceoceanblueprint

 

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.