Podľa českých vedcov sa lesy zotavujú a poskytli nový životný priestor aj kriticky ohrozeným druhom živočíchov a rastlín.
Silnú populáciu v oblastiach zasiahnutých kalamitou tvorí aj spriadač medvedí (Actia caja), ktorého populácia sa inak zmenšuje. Zdroj: TS AV ČR, autor: Nick Goodrum via Wikimedia Commons
Podkôrniková kalamita spôsobila v lesoch značné škody, a to nielen v Česku, ale aj na Slovensku. Vyťažené smrekové lesy pôsobia zdevastovaným dojmom. Výskum českých vedcov teraz priniesol dobrú správu. Príroda sa zotavila a biodiverzita výrazne narástla. Vo svojej správe prinášajú aj odporúčania týkajúce sa pestovania lesov v budúcnosti.
„Podstatné je nezalesňovať všetko znovu smrekom a tolerovať samovoľne vzniknuté drobné čistiny a mokrade. (…) Les nie je len plantáž na stavebné drevo, ale aj súčasť nášho životného prostredia.“ Biológ Martin Konvička, Juhočeská univerzita
Podľa českého výskumu hospodárske lesy napadnuté podkôrnikom prekypujú životom. Nečakane sa v nich objavili desiatky kriticky ohrozených druhov živočíchov a rastlín, ktoré figurujú v červenom zozname.
Výsledky výskumu zverejnili pracovníci Biologického centra Akadémie vied ČR, Prírodovedeckej fakulty Juhočeskej univerzity, Múzea regiónu Valašsko a Agentúry ochrany prírody a krajiny v štúdii, ktorá bola nedávno uverejnená vo vedeckom časopise Forest Ecology and Management.
Vplyv kalamity na rastliny a živočíchy
Pod podkôrnikovú kalamitu sa výrazne podpísala zmena klímy, vysoké teploty a vysychanie hlbších vrstiev pôdy, ktoré netolerujú ani smreky, ani borovice. Kalamita pôsobí značné hospodárske škody a mení tvár krajiny. Hospodári sú nútení prehodnocovať zažité postupy.
Českí vedci teraz skúmali, ako vplýva podkôrniková kalamita na rastliny a živočíchy. Zachytili vývoj kalamity na 45 plochách v troch reprezentatívnych oblastiach: Nízky Jeseník, Českomoravská vrchovina (Jihlavsko) a Južné Čechy (Českobudějovicko). Vedci tam sledovali výskyt vyšších rastlín, denných a nočných motýľov a chrobákov vyvíjajúcich sa v mŕtvom dreve.
„Našli sme prekvapivo bohaté spoločenstvá všetkých sledovaných skupín. A to vrátane mnohých druhov, ktoré boli dávno vytlačené z hospodárskych lesov aj z bežnej vidieckej krajiny,“ uviedol Lukáš Spitzer z Múzea regiónu Valašsko.
Pribudli živočíchy z červeného zoznamu
Na výskumných plochách rástlo priemerne 80 druhov vyšších rastlín, z ktorých celkovo 17 druhov figuruje v červenom zozname. Žila tam tretina všetkých denných motýľov, pričom najmä citlivejšie lúčne druhy jestvovali v bohatých populáciách.
„Medzi nočnými motýľmi sme našli nielen špecialistov, ktorí sa vyvíjajú na lišajníkoch, či vzácnych obyvateľov lesných lúk a mokradí, ale aj netušené počty veľkých atraktívnych druhov, ako je spriadač medvedí a priadkovec trávový. Zo 199 chrobákov viazaných na mŕtve drevo ich takmer štvrtina figuruje v červenom zozname, medzi nimi sú aj atraktívne druhy ako kôrovník červcový a kornatec drobný,“ spresnil Lukáš Spitzer.
Chrobák Corticeus fraxini je príkladom ohrozeného druhu, ktorému podkôrniková kalamita veľmi pomohla. Zdroj: AV ČR, Autor: Pavel Krásenský
Vďaka kalamite zaznamenali vedci aj návrat chrobáka Corticeus fraxini, ktorý v Česku nebol vôbec známy a na Morave bol veľmi vzácny. Po roku 2015 sa rozšíril po celej republike, dnes je bežný a prakticky všadeprítomný. Žije pod kôrou ihličnatých stromov, často aj v chodbičkách podkôrnikov.
Aj mŕtve drevo je pre les prínosné
Odumreté stromy poskytli nový životný priestor mnohým druhom hmyzu. „Z hľadiska chrobákov – a nemám na mysli podkôrniky – je najväčším prínosom vznik otvorených parkových lesov a skokový nárast objemov oslneného mŕtveho dreva. V prírodných lesoch by ho bolo obrovské množstvo, naopak, v hospodárskych lesoch je ho zvyčajne málo,“ uviedol Lukáš Čížek z Entomologického ústavu Biologického centra AV ČR.
Mŕtve drevo je pritom pre les prínosné. „V lesoch s mŕtvym drevom sa dostávajú naspäť do pôdy živiny, zvyšuje sa výživnosť pôd pre ďalšie generácie stromov a v pôdnom humuse sa viaže uhlík, hlavná zložka drevnej biomasy. Veľká diverzita chrobákov tak ukazuje na efektívne fungovanie ekologických procesov, ktoré sú kľúčové na odvrátenie dosahov klimatických zmien,“ vysvetlil Lukáš Čížek.
Nezalesňovať len smrekom
Kalamitou narušené lesy zo zákona opäť zalesňujú, ich oživenie je preto len dočasné. Autori štúdie prichádzajú s odporúčaniami, ako aspoň niečo z pozitív kalamity uchovať aj v nasledujúcich lesných kultúrach. „Kalamita zborila po stáročia zaužívaný model pestovania lesa a ukázala nám, že v čase klimatickej zmeny sa vývoj lesa nedá plánovať na sto a viac rokov. Ponechanie priestoru na prirodzenú obnovu lesa môže byť lacnejšie a umožní rýchlejšiu produkciu biomasy, ktorú potrebujeme na naplnenie klimatických cieľov,“ upozornil Martin Konvička z Juhočeskej univerzity. „Podstatné je nezalesňovať všetko znovu smrekom a tolerovať samovoľne vzniknuté drobné čistiny a mokrade. Musíme si byť vedomí toho, že les nie je len plantáž na stavebné drevo, ale i súčasť nášho životného prostredia,“ dodal.
Zdroj: TS AV ČR
(zh)
