Testujú tak nové spôsoby využitia usadenín z dna vodných nádrží.
Ostrov na nádrži Nové Mlýny v Dolných Věstoniciach. Zdroj: Biologické centrum AV ČR
Rybníky a vodné nádrže plné bahna predstavujú v súčasnosti veľkú výzvu pre majiteľov vodných plôch a vodohospodárov. Problém nespočíva len v tom, ako rybník či nádrž vyčistiť, ale aj v tom, kam vyťažený materiál uložiť.
Inovatívne riešenie hľadali vedci z Biologického centra Akadémie vied ČR (BC AV ČR) spolu s priemyselnými partnermi. Sediment z dna vodných diel, alebo laicky povedané bahno, ktoré je dosiaľ považované predovšetkým za odpad, testujú ako surovinu 21. storočia.
V duchu ekologických princípov a cirkulárnej ekonomiky overovali nové spôsoby využitia sedimentu ako stavebného materiálu pre vodohospodárske konštrukcie, predovšetkým na stavbu vlnolamov a ostrovov. Prvý ostrov postavili na nádrži Nové Mlýny v Dolných Věstoniciach.
„Sedimenty tvoria rôznorodú hmotu s rôznou zrnitosťou a mineralogickým a organickým zložením. Niektoré sa hodia do kompostární, iné do stavebných materiálov a uplatnenie ďalších nie je celkom jednoznačné. Keď ich zhodnotíme novým využitím v mieste pôvodu, zásadne znížime mieru emisií oxidu uhličitého uvoľneného do ovzdušia, posilníme ekologickú stabilitu vodných zdrojov i biologickú rozmanitosť,“ povedal Jakub Borovec z Ústavu pôdnej biológie a biogeochémie BC AV ČR.
Použitie stabilizovaných sedimentov zatiaľ stavební inžinieri nepoznajú. Dajú sa uplatniť najmä tam, kde sú potrebné veľké objemy materiálov, no nevyžaduje sa veľká pevnosť.
Vďaka tomu, že sediment je prírodný materiál, jeho nové uplatnenie bude pre prírodu prospešné. Môže poslúžiť napríklad na ochranu vodných diel pred prírodnými silami, ako sú vlny, prúdenie vody, vietor či erózia, rovnako môže pomáhať predchádzať dôsledkom zmeny klímy a podporovať rozmanitosť stanovíšť vtákov a vodných organizmov.
Prvými výrobkami boli kocky, kríže a vaky
Vedci najskôr odoberali vzorky sedimentov z nádrží na celom území Českej republiky, aby určili ich zloženie a zostavili kompletnú typológiu týchto materiálov. Vzorky vysušili a testovali, ako ich možno použiť do stavebných zmesí spolu s ďalšími prímesami – s recyklovaným betónom, hydraulickými spojivami, prachom z lomov či so škvarou.
V jednotlivých receptúrach potom overovali ich pevnosť, pružnosť a stlačiteľnosť. Takisto bolo potrebné vyvinúť a overiť technológiu výroby týchto zmesí a stavebných konštrukcií.
Pomohli si hydraulickou rukou
Sediment odborníci ťažili na špeciálne upravenej lodi s plavákmi pomocou hydraulickej ruky. Vyťažený materiál previezli v kontajneroch na stavenisko na brehu, kde sediment zmiešali s prímesami a plnili do foriem – vakov, kociek a krížov.
Medzi prvými prototypmi výrobkov boli vaky, takzvané húseničky, ktoré slúžia na stavbu ponorených vlnolamov pre ochranu brehov pred eróziou alebo pre usmernenie prúdenia vody. Poslúžili aj na výstavbu ostrova na nádrži Nové Mlýny, ktorý funguje jednak ako vlnolam, jednak ako hniezdisko pre vtáky a ďalšie druhy organizmov.
„Stabilizovaný sediment jednoznačne predstavuje surovinu tretieho tisícročia. Jeho využitie ako druhotnej suroviny v mieste jeho pôvodu spĺňa aktuálne potreby v prístupe k životnému prostrediu. Znižujeme tak produkciu odpadov, šetríme primárne zdroje surovín ako piesok či kameň a v neposlednom rade aj prepravné náklady, čím znižujeme uhlíkovú stopu. Navyše vďaka novým znalostiam rešpektujeme prírodné sily a nechávame ich dotvoriť výsledné dielo, a tak pomáhame vzniku nových stanovíšť biologickej rozmanitosti,“ uzatvoril Borovec.
V ďalšom kroku sa vedci zamerajú na časové zefektívnenie prác a zjednodušenie pracovného postupu s ohľadom na prebiehajúce práce na vode.
Zdroj: TS Biologické centrum AV ČR
(af)
