Voda ako jedna z najdôležitejších látok života priťahovala pozornosť všetkých ľudských spoločností od úsvitu dejín. Vyspelé staroveké civilizácie si svoje obydlia stavali pozdĺž tokov a využívali dômyselné zavlažovacie kanály. Prostredníctvom nich privádzali vodu na polia, ktoré obrábali. Mestá využívali akvadukty na zásobovanie pitnou vodou a zároveň pomocou vody odvádzali zo starovekých metropol nečistoty. Dodnes je voda nenahraditeľnou zložkou uspokojujúcou potreby obyvateľstva a základnou podmienkou existencie živých organizmov. Vo svojej práci Paleolimnologická rekonštrukcia vývoja vodnej nádrže Veľká Vindšachta s využitím subfosílnych zvyškov pakomárov (Paleolimnological reconstruction of the development of lake Veľká Vindšachta using subfossil chironomid remains) to poznamenala Marcela Přidalová a jej školiteľ Ladislav Hamerlík, Katedra biológie a ekológie Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici.
Práca sa zaoberá rekonštrukciou ekologických zmien nádrže Veľká Vindšachta. Datovanie sekvencie sedimentačného jadra predstavuje 200 rokov. Autori celkovo zaznamenali 35 taxónov, pričom najfrekventovanejšie boli Tanytarsus spp., Procladius spp. a P. nubeculosumtype. „Okolie Banskej Štiavnice je dokonalým príkladom toho, ako môže voda v spojení s umom človeka sprístupňovať bohatstvo, meniť dejiny a dodávať život. Vďaka technickej osvietenosti a odvahy majstrov vznikol fungujúci vodohospodársky systém. Jeho vznik podnietili potreby baníctva, pretože sa tu nachádzali hlavne strieborné a zlaté rudy. Vodohospodársky systém bol zložený z umelo vybudovaných vodných nádrží (tajchov) a záchytných jarkov. Postupom času sa zdokonaľoval a v druhej polovici 18. storočia stál na vrchole bansko-vodného staviteľstva. Pakomáre (Diptera, Nematocera, Chironomidae) patria medzi bentické organizmy, ktoré sú často využívané ako paleolimnologické indikátory.“
Hlavové kapsuly lariev pakomárov, obsahujúce chitín, sa podľa odborníkov veľmi dobre zachovávajú v sedimentoch. „Prostredníctvom taxonomického zloženia tanatocenóz, ktoré boli zachované v sedimentoch je možne zrekonštruovať podmienky prostredia v čase, kedy prebiehala sedimentácia. Zmeny v paleospoločenstvách umožňujú študovať paleoklimatické zmeny, vývoj jazera, antropogénnu acidifikáciu, kultúrnu a prírodnú eutrofizáciu a paleosalinitui. Predkladaná práca by mala priblížiť problematiku vplyvu ľudskej činnosti na nádrž Veľká Vindšachta prostredníctvom analýzy hlavových kapsúl pakomárov. Medzi jej hlavné ciele patrí zistiť sukcesný proces pakomárov od vzniku nádrže po súčasnosť a následne opísať, či zmeny ľudských aktivít mali vplyv na štruktúru spoločenstiev pakomárov,“ uvádza Marcela Přidalová.
V rámci práce autori zistili, že 105 cm dlhá sekvencia sedimentov predstavuje 200 rokov. „Najstaršie sedimenty, ktoré predstavujú cca 50 rokov v sedimentačnom profile chýbajú. V odobratom jadre bolo nájdených celkovo 669 kapsúl pakomárov, spadajúcich pod 35 taxónov. Najpočetnejšie taxóny vyskytujúce sa vo väčšine vzoriek (t. j. > 50 %) boli Tanytarsus spp., Procladius spp. a Polypedilum nubeculosum-type. Počet hlavových kapsúl na jednu vzorku sa pohyboval od 0 do 72. Klastrovou analýzou boli vyčlenené tri významné zóny.“
V závere autori práce konštatovali, že vodná nádrž Veľká Vindšachta predstavuje pozostatky po intenzívnej banskej činnosti v minulosti, kedy predstavovala zdroj vodnej energie. „Jej pôvodná funkcia ukončením baníctva zanikla, avšak jej využívanie človekom pokračuje dodnes (zdroj pitnej vody, rekreácia). Paleolimnologické metódy nám umožňujú sledovať zmeny podmienok a bioty jazera počas vplyvu antropických alebo prirodzených zmien. Prostredníctvom klastrovej analýzy bolo jadro rozdelené na tri zóny s odlišnou štruktúrou spoločenstiev pakomárov. Zóna, ktorá zahŕňa spodné sedimenty, bola charakterizovaná extrémnym nedostatkom hlavových kapsúl a tiež nízkym obsahom organických látok, čo vysvetľuje, že bola nádrž v tom čase intenzívne využívaná ako zdroj energie pre ťažbu a hutníctvo.“
Nasledujúca zóna sa podľa autorov práce vyznačovala stabilnejšími hydromorfologickými podmienkami, čo by mohlo vysvetľovať zmenu manažmentu intenzívneho využívania nádrže. „Oproti predchádzajúcej zóne sa tu výrazne zvýšila biodiverzita pakomárov, čo odráža vyššiu, stabilizovanú hladinu vody a zvýšenú zložitosť biotopov. V najvrchnejších vrstvách sedimentu bola zaznamenaná vysoká biodiverzita s výskytom nových taxónov, obývajúcich litorál nádrže. Vzhľadom na taxonomické zloženie spoločenstva predpokladáme, že v nádrži narástla habitatová diverzita, napr. vyšší podiel makrofytov. Výsledky predkladanej práce môžu prispieť ku komplexnejšej zmene v správe a zlepšení manažmentu nádrže, ktorá je súčasťou historickej banskej krajiny.“
Príspevok vyšiel v rámci zborníka Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. (zborník)
Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Pre mnohých študentov je to možno prvá, avšak veľmi dôležitá osobná skúsenosť s vedeckým životom.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018 (september 2018)
autori príspevku: Marcela Přidalová; Školiteľ: Ladislav Hamerlík
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Emphyrio/
Uverejnila: VČ