Podľa správy o stave klímy sa rútime do klimatického chaosu. Na životných funkciách planéty bliká červená kontrolka.
Vitálne ukazovatele planéty sú parametre, ktoré hodnotia zdravie a stabilitu Zeme. Podľa výročnej správy o klíme dosiahlo 22 z 34 parametrov rekordné hodnoty, nie však v pozitívnom zmysle. Medzinárodný výskumný tím preto vyzýva vedcov, tvorcov politík a širokú verejnosť na naliehavú zmenu. Podľa autorov správy existujú účinné stratégie na zmiernenie globálneho otepľovania.
„Bez účinných stratégií budeme čoskoro konfrontovaní s eskaláciou rizík, ktoré ohrozujú mier, vládne systémy, verejné zdravie a stabilitu ekosystémov,“ uvádza autor štúdie William Ripple z Oregonskej štátnej univerzity. Spolu s medzinárodným tímom informuje o stave planéty a jej vitálnych ukazovateľoch v štúdii s názvom The 2025 state of the climate report: a planet on the brink, ktorú uverejnil odborný časopis BioScience.
Rútime sa do klimatického chaosu
Medzinárodný tím, ktorého členom je aj riaditeľ Potsdamského inštitútu pre výskum vplyvov klímy Johan Rockström, jeden zo spoluautorov štúdie, vidí v novouverejnených hodnotách varovanie, že naša planéta sa blíži ku „klimatickému chaosu“.
„Rútime sa do klimatického chaosu. Na životných funkciách planéty bliká červená kontrolka. Dôsledky klimatických zmien spôsobených človekom už nie sú budúcou hrozbou, sú tu teraz. Tento vyvíjajúci sa núdzový stav vyplýva z nedostatočnej predvídavosti, politickej nečinnosti, neudržateľných ekonomických systémov a dezinformácií. Takmer každým kútom biosféry lomcujú stupňujúce sa teploty, búrky, povodne, suchá alebo požiare. Časové okno na zabránenie najhorším následkom sa rýchlo zatvára. Začiatkom roka 2025 Svetová meteorologická organizácia oznámila, že rok 2024 bol najteplejším rokom v histórii (WMO 2025a). Bol pravdepodobne teplejší ako vrchol posledného medziľadového obdobia pred približne 125 000 rokmi (Gulev et al. 2021, Kaufman a McKay 2022). Stúpajúce hladiny skleníkových plynov zostávajú hnacou silou tohto nárastu. Tieto nedávne udalosti zdôrazňujú extrémnu nedostatočnosť globálnych snáh o zníženie emisií skleníkových plynov a znamenajú začiatok novej temnej kapitoly života na Zemi,“ uvádzajú vedci v úvode aktuálnej správy.
Pohľad na požiar z výšky. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Až 22 ukazovateľov dosiahlo rekordné hodnoty
Medzi sledované parametre patria okrem iného emisie CO2, spotreba fosílnych palív (uhlia, ropy a plynu), úbytok lesov v dôsledku požiarov, stúpajúca teplota morí. Z celkového počtu 34 ukazovateľov dosiahlo 22 nové rekordné hodnoty.
- V roku 2024 dosiahla spotreba energie z fosílnych palív rekordnú úroveň, pričom uhlie, ropa a plyn mali najvyššie hodnoty. Kombinovaná spotreba slnečnej a veternej energie síce tiež dosiahla nový rekord, bola však 31-krát nižšia ako spotreba energie z fosílnych palív.
- Obsah oxidu uhličitého v atmosfére dosiahol v roku 2025 rekordnú hodnotu, čo pravdepodobne zhoršil náhly pokles absorpcie uhlíka pôdou, a to čiastočne v dôsledku fenoménu El Niňo a intenzívnych lesných požiarov.
- Globálne ubúdanie lesov v dôsledku požiarov dosiahlo historické maximum, pričom v porovnaní s rokom 2023 požiare v tropických pralesoch vzrástli o 370 percent, čo prispieva k nárastu emisií a strate biodiverzity.
- Teplota oceánov dosiahla rekordnú hodnotu, čo prispelo k najväčšiemu bieleniu koralov, aké bolo kedy zaznamenané, pričom postihlo 84 percent útesov. Stav je nezvratný.
- V roku 2025 dosiahli ľadové masy Grónska a Antarktídy rekordne nízku úroveň. Grónsky a západný antarktický ľadový štít môžu prekročiť bod zlomu, čo by mohlo spôsobiť zvýšenie hladiny morí o niekoľko metrov.
- Zmena klímy ohrozuje tisíce druhov voľne žijúcich živočíchov. Ohrozených je v súčasnosti viac ako 3500 druhov a existujú nové dôkazy o kolapse populácií živočíchov v dôsledku zmeny klímy.
Výzva na zmenu kurzu
Zmena kurzu je vzhľadom na varovné hodnoty naliehavo nutná. Aj malé hnutia pritom „môžu zmeniť verejné normy a politiku, čím poukážu na dôležitú cestu vpred uprostred politickej patovej situácie a ekologickej krízy“.
Potrebná je však aj systémová zmena, ktorá prepojí individuálne technické prístupy so širšou spoločenskou transformáciou, správou vecí verejných, sociálnymi hnutiami a s politikami.
„Stratégie na zmiernenie klimatických zmien sú dostupné, nákladovo efektívne a naliehavo potrebné, a to od ochrany lesov a obnoviteľných zdrojov energie až po prevažne rastlinnú stravu. Ak budeme konať rozhodne a rýchlo, ešte stále môžeme obmedziť globálne otepľovanie.“
Zvláštnu pozornosť venujú autori plytvaniu potravinami, ktoré zodpovedá za osem až desať percent celosvetových emisií. Obmedzenie plytvaním potravinami má teda obrovský potenciál. „Náklady na zmiernenie klimatických zmien budú pravdepodobne oveľa nižšie ako globálne ekonomické škody, ktoré by mohli spôsobiť klimatické vplyvy,“ zdôrazňujú vedci.
Navrhované opatrenia
Výskumný tím skúma účinné opatrenia so stratégiami pre rôzne sektory vrátane energetiky, prírody a globálneho potravinového systému. Odborníci pre jednotlivé oblasti navrhujú nasledovné opatrenia.
Energia: Obnoviteľné zdroje energie ako slnko a vietor majú potenciál pokryť do roku 2050 až 70 percent celosvetovej spotreby elektrickej energie, uvádza sa v správe. Rýchly odklon od fosílnych palív by bol jedným z najväčších príspevkov k ochrane klímy.
Ekosystémy: Ochrana a obnova ekosystémov, ako sú lesy, mokrade, mangrovy a rašeliniská, by mohla do roku 2050 ročné emisie CO₂ znížiť alebo zadržať o približne 10 gigaton ročne. Tento objem predstavuje asi 25 percent súčasných ročných emisií. Zároveň by sa tým posilnila biodiverzita a bezpečnosť zásobovania vodou.
Výživa: Plytvanie potravinami je výsledkom strát pri výrobe a výsledkom vyhadzovania nespotrebovaných potravín. V súčasnosti zodpovedá za približne 8 až 10 percent celosvetových emisií skleníkových plynov. Zníženie plytvania potravinami a prechod na stravu bohatšiu na rastlinné produkty môžu výrazne prispieť k zníženiu emisií. Ako sa uvádza v správe, tieto stratégie prispievajú aj k zlepšeniu zdravia a potravinovej bezpečnosti.
Zdroj: BioScience, science.ORF.at, Potsdam-Institut für Klimafolgenforschung
(zh)
