Počasie na území Slovenska je od začiatku roka 2019 veľmi zvláštne. Meteorológovia už vo februári zaznamenali dva rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu. Prvý bol dňa 3. februára 2019 v Kamenici nad Cirochou, kde teplota vzduchu dosiahla 14,6 oC. Tým bol prekonaný rekord z roku 2002, kedy bolo v Žiline 14,5 oC. Dňa 18. februára bol opäť prekonaný celoslovenský rekord, keďže prvýkrát v tomto roku bola teplota vzduchu 15 oC a viac.
V tejto súvislosti je zaujímavé, že minulý rok sa to stalo už 29. januára. Február v roku 2018 bol však zvláštny, na konci mesiaca bol mrazivý. Január bol zasa v porovnaní s februárom mimoriadne teplý. V počasí sa teraz často stretávame s protikladmi. Napríklad január 2017 bol mrazivý a úplne sa vymykal zo všetkých mesiacov, ktoré sme zažili niekoľko rokov predtým. Január 2018 bol zasa teplotne nadnormálny. Takýchto príkladov je viac. Napríklad marec v roku 2018 bol veľmi studený a po ňom nasledovali nadnormálne teplé mesiace apríl a máj, ktoré boli dokonca rekordne teplé.
Rok 2018 sa dá označiť ako vytrvalo teplotne nadnormálny. To nadnormálne teplé počasie skončilo až v polovici novembra. Napríklad v sobotu 17. novembra 2018 bolo celý deň pekné slnečné počasie, ale na druhý deň ráno už boli mrazy a potom nasledoval výrazný zlom v počasí. V poslednej dekáde novembra už bola klasická jeseň, ktorá veľmi rýchlo prešla do zimy. Dňa 27. novembra už v Bratislave snežilo. Potom sa začala vytvárať snehová pokrývka a nastúpila klasická zima, dosť nepríjemná, boli aj snehové kalamity. Prešiel január 2019 a vo februári bolo počasie zasa úplne iné.
„To je typické počasie v posledných desaťročiach na území Slovenska, ale nielen u nás, pretože to nie je iba nejaká regionálna záležitosť,“ vysvetlil klimatológ RNDr. Pavel Faško, CSc., zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.
Slovensko má rozmanité klimatické podmienky
Oblasť na juhozápadnom Slovensku je veľmi teplá. Napríklad v Hurbanove bola 20. 7. 2007 teplota vzduchu 40,3 oC. V ten istý deň v Dudinciach namerali 40,2 oC.Takú istú teplotu vzduchu zaznamenali ešte aj 8. 8. 2013 v Gabčíkove.
Vysokohorské oblasti Tatier sú zasa veľmi studené. Odzrkadľuje sa to vo výsledkoch meteorologických meraní. Napríklad 11. 2. 1929 namerali vo Vigľaši-Pstruša -41,0 oC. Bolo to pri takých poveternostných podmienkach, kedy tam prúdil studený suchý vzduch od severovýchodu. Vtedy bolo prakticky celé územie Slovenska pokryté hrubou vrstvou snehu. To všetko spôsobilo, že teplota vzduchu klesla tak nízko. Aby teplota vzduchu klesla tak nízko, tak celá zima musí mať úplne iný charakter ako zimy v súčasnosti.
Jedným z mimoriadnych prejavov počasia sú aj intenzívne dažde. Napríklad dňa 21. júla 2014 zasiahla letná búrka spojená s intenzívnym dažďom horskú oblasť Slovenska Terchová – Vrátna. Dážď tam narobil veľké problémy, keďže zasiahol oblasti, ktoré sú náchylné aj na zosuvy pôdy. Intenzita dažďa bola vtedy pozoruhodná, pretože v tých najexponovanejších časoch bola zaznamenaná na úrovni 60 – 80 mm/hod a minútová intenzia dosiahla najväčšiu hodnotu takmer 1,5 mm, čo je veľmi vysoká hodnota. Keby takýto dážď padal 5 minút, tak by bolo zaznamenaných takmer 10 mm zrážok, a to je 10 l/m2.
Na Slovensku sa v stredu 6. mája 2015 vyskytli silné búrky, pričom pri jednej z nich išlo o tzv. supercelu. Supercela je sprevádzaná veľkými krúpami a silným nárazovým vetrom. Od ostatných búrok sa líši tým, že jej výstupný prúd rotuje a umožňuje jej dlhú životnosť (aj niekoľko hodín) bez toho, aby bola súčasťou väčšieho komplexu búrok.
Tému Mimoriadne až extrémne prejavy počasia na Slovensku a čo od neho ešte môžeme očakávať? prezentoval RNDr. Pavel Faško, CSc., v Bratislavskej vedeckej cukrárni, ktorá sa konala dňa 19. 2. 2019 v Centre vedecko-technických informácií SR. Organizátorom podujatia je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.
Klimatológ RNDr. Pavel Faško, CSc., pôsobí od roku 1983 v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ) v Bratislave, v odbore Klimatologická služba. V klimatológii sa dlhodobo venuje problematike, ktorá súvisí s atmosférickými zrážkami a snehovou pokrývkou. Spolupracuje s príbuznými vedeckými inštitúciami na Slovensku a v zahraničí, a zároveň pôsobí na niektorých vysokých školách ako vedúci, resp. oponent bakalárskych, diplomových a doktorandských prác. V roku 1983 ukončil štúdium na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, odbor Fyzická geografia a kartografia so špecializáciou na hydrológiu a klimatológiu. V roku 1992 obhájil dizertačnú prácu na tému Analýza štruktúry zrážkového poľa na Slovensku. V roku 2001 získal vedecký kvalifikačný stupeň IIa. Ako spoluautor sa podieľal na vydaní Klimatického atlasu Slovenska.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
Obrázky: z prezentácie RNDr. Pavla Faška, CSc.