Americký pôdoznalec Jerry Glover obracia pozornosť na viacročné rastliny s dlhšou a mohutnejšou koreňovou sústavou.
Pedológ Jerry Glover vidí budúcnosť udržateľného poľnohospodárstva v rastlinách s mohutnými koreňmi. Zdroj: Jim Richardson
Do roku 2050 bude na Zemi žiť viac ako 9 miliárd ľudí. Budú musieť niečo jesť, no pomaly nám dochádza orná pôda. Polia sú ochudobnené o živiny a mnoho druhov konvenčných jednoročných plodín treba každý rok znova zasiať.
Vedúci poradca pre výskum udržateľných poľnohospodárskych systémov v Americkej agentúre pre medzinárodný rozvoj (USAID) Jerry Glover vidí riešenie vo využití potenciálu trvaliek. Sú to plodiny, ktoré možno zbierať viac než raz bez opätovnej výsadby.
Pôdoznalec, ktorého odborný časopis Nature v roku 2008 menoval za jedného z piatich výskumníkov plodín, ktorí by mohli zmeniť svet, roky pracoval v Inštitúte pre pôdu v Kansase. Ako výskumný pracovník si po čase uvedomil, v čom tkvie tajomstvo ochrany pôdy. Prišiel na to, ako možno efektívne znížiť dávky hnojív a získať viacero úrod z jednej rastliny.
Zameral sa na korene
Glover porovnal korene trvaliek a jednoročných rastlín. Práve korene viacročných rastlín rastú hlbšie než korene jednoročiek, ktoré v poľnohospodárstve dominujú. Viacročné rastliny zlepšujú štruktúru pôdy a podiel živín, znižujú eróziu a lepšie zadržiavajú vodu.
Trvalkové trávy možno napríklad žať opakovane bez nutnosti pridávať hnojivá a bez toho, aby pôda prichádzala o základné živiny ako dusík či fosfor. Korene trvaliek siahajú až do hĺbky troch metrov, čím rastlinu udržiavajú celé roky pri živote.
Hlboké korene pomáhajú lepšie prenášať živiny v pôde a tie sú tak pre rastliny dostupnejšie.
Pokračuje experimentmi s viacročnými obilninami a strukovinami
Aktuálne sa začínajú vo väčšom realizovať experimenty s využitím viacročných obilnín, ako je pšenica alebo cirok, a so strukovinami, ako je hrach či fazuľa. Jerry Glover odporúča zamerať sa najprv na viacročné druhy strukovín, aby sa naplnila potreba bielkovín v rozvojových krajinách.
Veľkou výhodou podľa Glovera je, že strukoviny prispievajú k osevnému systému, môžu pomôcť odstrániť dusík z atmosféry a sprístupniť ho v pôde. V budúcnosti by podľa vedca mohli byť zaujímavé aj trvalé druhy ciroku a ryže.
Povzbudzuje afrických roľníkov k pestovaniu trvalých plodín
Jerry Glover sa aktuálne venuje osvete medzi africkými roľníkmi a povzbudzuje ich k pestovaniu trvalých plodín (sóje a hrachu), ktoré ľudí nasýtia a súčasne udržia pôdu zdravú.
„Musíme sa triezvo pozrieť na to, ako naša civilizácia vznikla na úkor pôdnych zdrojov,“ povedal Glover.
Jerry Glover sa v súčasnosti venuje osvetovej činnosti v Afrike. Foto: Jim Richardson
Keď poľnohospodári zbierajú vypestované plodiny, spolu s nimi často berú z pôdy aj živiny. Ešte pred zberom pšenice sa stráca viac ako 50 percent dusíka, ktorý bol na ňu aplikovaný, a aj ďalšie prospešné látky doslova miznú. „Tento začarovaný kruh musíme prelomiť. Musíme jednoducho zabezpečiť, aby živiny, ktoré na naše polia dodávame, na nich aj zostali a rastliny ich mohli priebežne využívať,“ vyjadril sa odborník v rozhovore pre portál Hasan Jasim.
Najvzrušujúcejšia časť Jerryho práce
Výhody viacročných plodín s mohutnou koreňovou sústavou
Také plodiny poznáme podľa toho, že sa môžu pestovať viac ako dva roky a v porovnaní s letničkami majú schopnosť radikálne zlepšiť zdravie pôdy a podporiť zdravšie spoločenstvo baktérií a húb v zemi.
Letničky musia každý rok zapustiť nové korene, takže ich vegetačné obdobie je oveľa kratšie. Korene trvalých rastlín sa, naopak, ťahajú do hĺbky – niektoré do hĺbky až troch metrov – a rastlinu dokážu vyživiť po mnoho rokov.
Vo väčšej hĺbke dokážu zachytiť viac podzemnej vody a pomáhajú lepšie rozprúdiť živiny v pôde, ktoré sú potom dostupnejšie pre ďalšie rastliny.
Ďalším pozitívom trvaliek je, že zabraňujú erózii pôdy. Pri lepších podmienkach sa bude voda namiesto odtekania vsakovať. Trvalky zároveň pokrývajú pôdu na dlhšie časové obdobie rastlinným materiálom, pričom stonky a listy zachytávajú v prípade dažďa kvapky a zmierňujú jeho silu. To zvyšuje pravdepodobnosť, že voda pôdu neskvapalní a poriadne do nej vsiakne.
Zdroje: Hasan Jasim, Kabinet Kuriozit, National Geographic
