Nestihli ste prednášku Jána Gúgha, odborníka na ochranu a výskum vodného vtáctva? Pozrite si video.
Na Slovensku žijú prirodzene dva druhy bocianov, bocian biely a bocian čierny. Bocian biely sa pred viac ako 150 rokmi prispôsobil žitiu v urbánnej krajine, ide o proces synantropizácie. Bocian čierny je, naopak, druh, ktorý si zachoval svoje pôvodné správanie a hniezdi v prírode, napríklad v zachovaných lužných a karpatských lesoch, človeku sa vyhýba.
Podobne ako iné druhy vzrastom väčších druhov vtáctva dospievajú v treťom až piatom roku života a nevracajú sa na svoje hniezdiská v Európe, ale môžu zostať v Afrike alebo na Blízkom východe. Z nášho prostredia migrujú bociany 6-tisíc kilometrov juhovýchodnou trasou do Čadu, Sudánu a Etiópie, kde prezimovávajú. V druhej fáze migrácie sa aj v závislosti od potravy premiestňujú až do južnej Afriky.
Ako funguje monitoring bociana?
Dospelý bocian má okolo štyroch kilogramov, priemerne letí 200 kilometrov za deň, avšak pri dokonalých podmienkach to môže byť až 400 kilometrov. „Pomocou monitoringu sme sledovali jedného bociana rekordéra, ktorý preletel až 550 kilometrov za deň,“ vysvetľuje Gúgh. K prekonávaniu vzdialeností využívajú stúpajúce vzdušné prúdy, ktoré vznikajú len nad pevninou a vedia ich detegovať.
Bociany patrili medzi prvé vtáky, v prípade ktorých sa sledoval ich let a zimoviská. V minulosti sa využívalo umiestňovanie krúžkov na nohy bocianov. Pred pätnástimi až dvadsiatimi rokmi sa začala využívať tiež možnosť telemetrického sledovania, čiže označenia jedinca GPS vysielačkou. Prostredníctvom súradníc vedia odborníci presne sledovať, kde sa nachádza a aký dlhý trávi čas na určitých miestach.
Ako sa môže človek zapojiť do ochrany bociana bieleho?
„Bocian je pekným príkladom, ako sa nám podarilo na Slovensku zapojiť široké masy ľudí bez nejakých špecifických znalostí do monitoringu vtáčieho druhu, bociana jednoducho spozná každý,“ uvádza Gúgh. Monitoring za pomoci verejnosti funguje už viac ako dvadsať rokov.
Na internetovej stránke bociany.sk vytvorili pracovníci v súčinnosti so záujemcami a s laikmi systém a databázu miest hniezdenia bociana bieleho na Slovensku. Zbierajú sa údaje o jarných príletoch bocianov na hniezdo, taktiež údaje o počte mláďat, ktoré sa vyliahli a úspešne opustili hniezdo, ako aj fotografie s presnou lokalizáciou. Vďaka tomu vie byť ornitológia obohatená aj o údaje od bežných občanov.
Mgr. Ján Gúgh, PhD., sa zaoberá ochranou a výskumom vodného vtáctva, revitalizáciou a manažmentom chránených území, realizáciou programu monitoringu a výskumu vtáctva. Konkrétne sa venuje výskumu migrácie vybraných druhov vtákov využitím telemetrie. V súčasnosti koordinuje a zúčastňuje sa na riešení projektov Integrovaný manažment riečnych ekosystémov na južnom Slovensku (LIFE NAT/SK/000488), Ochrana dážďovníka tmavého a netopierov v budovách na Slovensku (LIFE NAT/SK/000079) a Ochrana bučiaka veľkého a chochlačky bielookej v Chránenom vtáčom území Medzibodrožie na východnom Slovensku (LIFE NAT/SK/000395).
Čo je Vedecká cukráreň?
Ide o pravidelné stretnutia študentov stredných škôl s osobnosťami slovenskej vedy, výskumu a techniky. Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave oslovuje vedcov – odborníkov, ktorí vedia populárnou formou a jednoduchým spôsobom študentom vysvetliť zložitosti vedeckého výskumu. Vedecká cukráreň je pre študentov aj jedinečnou príležitosťou a priestorom na konfrontáciu vlastných poznatkov a názorov na dianie vo vede a v technike. Vo Vedeckej cukrárni sa diskutuje v uvoľnenej a priateľskej atmosfére pri čaji, minerálke a koláčikoch a svoje zohráva aj mimoškolské prostredie. Témy Vedeckých cukrární sa vyberajú podľa aktuálnosti. Vedecká cukráreň trvá asi 90 minút (45 minút vystúpenie vedca a 45 minút diskusia).
(JM)