Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Rover Curiosity našiel na Marse opál – potenciálny zdroj vody pre astronautov

Justína Mertušová

Už desať rokov skúma kráter Gale a horu Aeolis Mons v jeho centre.

Rover Curiosity na Marse. Zdroj: NASA

Rover Curiosity na Marse. Zdroj: NASA

Rover Curiosity americkej vesmírnej agentúry NASA putuje po červenom marťanskom povrchu už viac ako dekádu. Jeho úlohou je skúmať kráter Gale s priemerom 150 kilometrov. Najnovšie zistenia ukazujú, že sa mu podarilo v týchto miestach objaviť opál. Zásoby minerálu by mohli byť v budúcnosti cenné nie ako šperky, ale ako potenciálny zdroj vody pre vesmírnych prieskumníkov.

Skalné žily plné života

Keď rover Curiosity prechádzal po povrchu Marsu, výskumníci spozorovali na získaných snímkach svetlé skaly obklopujúce zlomy v skalnom podloží. Tieto žily (siete) boli pôvodne jedny z posledných miest – ak nie posledné – bohaté na vodu.

Opál vzniká vtedy, keď voda zvetráva horniny s obsahom oxidu kremičitého (kremeňa) a vytvára roztok, ktorý sa usadzuje v trhlinách a štrbinách hornín. Časom tento roztok stvrdne na pevnú hrudku, ktorá môže byť matná alebo opalizujúca s farebnými odleskami. Množstvo vody v opále varíruje, zvyčajne sa však pohybuje medzi 6 a 10 percentami. Najkrajšie a najväčšie opály pochádzajú z Austrálie alebo Etiópie.

Halo pri trhlinách na povrchu Marsu.

Halo pri trhlinách hornín na povrchu Marsu. Zdroj: NASA

Odlesky opálu svedčia o prítomnosti vody

V novej štúdii publikovanej v časopise Journal of Geophysical Research: Planets výskumný tím využil nové metódy na analýzu údajov z rovera a jeho neutrónového spektrometra Dynamic Albedo of Neutrons (DAN). Vodík je veľmi dobrý moderátor (látka, ktorá spomaľuje neutróny), a preto sa neutrónový spektrometer využíva ako citlivá metóda na stanovenie jeho prítomnosti. Po bližšom skúmaní vedci spozorovali na snímkach obrovskú plochu optického úkazu – lomových hál, svetlejších častí popri trhline hornín. Siahali do značnej diaľky viditeľného povrchu a podobali sa na iné úkazy, ktoré vedci počas misie objavili na úplne iných miestach.

Nie je to po prvý raz, čo na Marse objavili materiál podobný opálu. Už v roku 2008 sonda Mars Reconnaissance Orbiter v niekoľkých oblastiach preskúmala veľké svetlé škvrny, ktoré sa pripisovali ložiskám hydratovaného oxidu kremičitého. „Tieto svetlé skaly sa rozsvietili v našom detektore neutrónov a produkovali anomálne vysoký počet neutrónov,“ uviedol jeden z autorov štúdie. Vyzerá to tak, že opál je na planéte rozšírenejší, než sa pôvodne predpokladalo.

Fakty

  • Kráter Gale vznikol pred 3,5 až 3,8 miliardy rokov.
  • V strede krátera sa nachádza nesymetrické pohorie Aeolis Mons.
  • Je pomenovaný podľa austrálskeho amatérskeho astronóma Waltera Gala.

Nehostinné prostredie v kráteri

V kráteri Gale klesajú teploty počas zimy v noci pod mínus 73 stupňov Celzia a v najteplejších častiach dňa dosahujú len približne mínus jeden stupeň. Kráter je pre tenšiu atmosféru Marsu vystavený oveľa väčšiemu žiareniu ako povrch Zeme. Každý deň strávený v kráteri by vás vystavil podobnej dávke žiarenia, ako keby ste podstupovali röntgen panvy.

Na základe pozorovaní sa vedci domnievajú, že voda bola na Marse prítomná oveľa dlhšie, ako si ľudia myslia. Dokonca aj po tom, čo povrch vyschol a stal sa nehostinným pre akékoľvek mikróby, ktoré tam mohli žiť, podmienky pod povrchom pravdepodobne zostali potenciálne obývateľné. Odborníci predpokladajú aj to, že opál vznikol v kráteri v takzvanej modernej dobe planéty Mars, a tieto podpovrchové siete skalných zlomov poskytovali vhodnejšie prostredie na život ako drsné podmienky na jej povrchu.

Pozitívom je, že opál by mohol byť užitočným zdrojom vody pre budúcich ľudských návštevníkov Marsu, pretože prekvapujúco dobre zadržiava vodu aj napriek suchu na povrchu planéty. Keďže voda nie je pevne viazaná vo vnútri kryštálovej štruktúry, môže sa po rozomletí a zahriatí z minerálu uvoľniť. Vedci odhadli, že jeden meter optického úkazu halo môže obsahovať až 5,7 litra vody v horných 30 centimetroch.

Zdroj: NewAtlas, ASU, Wikipedia, Sciencedirect, DOI: 10.1029/2020JE006600

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky