Vedcov najviac prekvapilo chemické zloženie tekutého jadra červenej planéty.
Zdroj: iStockphoto.com
Vedcom sa po prvý raz podarilo analyzovať seizmické vlny prechádzajúce jadrom Marsu a potvrdili tak modelové predpovede o jeho zložení.
Medzinárodný výskumný tím využil na zaznamenávanie seizmickej aktivity pristávací modul NASA InSight Mars, ktorý detegoval zvukové vlny prechádzajúce marťanskou pôdou počas štyroch rokov. Cenné údaje ukázali, že jadro Marsu je úplne tekuté a je zložené zo zliatiny železa s vysokým podielom síry a kyslíka. Tieto zistenia, publikované v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, odhaľujú nové poznatky o tom, ako Mars vznikol a aké sú geologické rozdiely medzi Zemou a Marsom, ktoré môžu byť kľúčové pre potenciálne kolonizovanie červenej planéty.
Vďaka seizmickým otrasom vieme viac
Jadro Zeme vedci opísali na základe seizmických vĺn v roku 1906. O sto rokov sa podobnou metódou učíme o zložení Marsu.
Výskumníci analyzovali, ako dlho trvalo seizmickým vlnám, ktoré spôsobilo zemetrasenie alebo dopad meteoritu, prejsť cez jadro Marsu. To im umožnilo odhadnúť hustotu a chemické zloženie jadra. Porovnali čas, ktorý tieto vlny potrebovali na prechod cez planétu, s vlnami, ktoré zostali v plášti. Kombináciou týchto informácií s inými seizmickými a geofyzikálnymi meraniami odhadli hustotu a stlačiteľnosť materiálu, ktorým vlny prešli. Výsledky ukázali, že Mars má s najväčšou pravdepodobnosťou úplne tekuté jadro na rozdiel od kombinácie tekutého vonkajšieho jadra a pevného vnútorného jadra Zeme.
Jadro Marsu je o čosi menšie ako jadro Zeme, jeho polomer meria približne 1 780 až 1 810 kilometrov.
Pristávací modul NASA InSight Mars študoval Mars štyri roky. Zdroj: NASA
Vedcov najviac prekvapilo chemické zloženie najvnútornejšieho jadra, v ktorom objavili veľké množstvo ľahkých prvkov (prvky s nízkymi protónovými číslami), konkrétne síru a kyslík. Zistenia tímu naznačujú, že tieto prvky tvoria až pätinu hmotnosti jadra, čím sa výrazne líši od porovnateľne menšieho hmotnostného podielu ľahkých prvkov v jadre Zeme. Jadro Marsu je teda menej husté a stlačiteľnejšie ako naše. Rozdiel poukazuje na odlišné podmienky formovania týchto dvoch planét.
„Jedinečnosť zemského jadra mu umožňuje vytvárať magnetické pole, ktoré nás chráni pred slnečným vetrom, a vďaka tomu vieme zadržiavať vodu. Jadro Marsu nevytvára tento ochranný štít, a preto sú podmienky na povrchu planéty pre život nevhodné,“ uviedol spoluautor štúdie Nicholas Schmerr.
Kedysi bol Mars možno obývateľný
Hoci v súčasnosti Mars nemá magnetické pole, vedci predpokladajú, že kedysi existovalo magnetické tienenie podobné nášmu. Zistili to podľa stôp magnetizmu pretrvávajúcich v jeho kôre. Vedci sa domnievajú, že Mars sa postupne vyvinul do súčasných podmienok a zmenil sa z planéty s potenciálne obývateľným prostredím na nehostinné.
Za všetko hovorí aj prítomnosť stopového množstva vodíka v jeho jadre. To znamená, že kedysi museli existovať určité podmienky, ktoré umožnili, aby vodík na planéte bol. Všetky tieto informácie vytvárajú akúsi skladačku o príbehu formovania a pretvárania Marsu, ktorej kúsky postupne dávame dohromady.
Zdroj: NASA
(JM)
