Najlepšie podmienky na jej pozorovanie budú do druhej polovice apríla. Viditeľná by v tom čase mohla byť aj voľným okom.
Na oblohe je opäť viditeľná kométa 12P/Pons-Brooks. Zdroj: Michael Jäger
Vo večerných aj v skorých ranných hodinách môžeme v týchto dňoch v súhvezdí Jašterice pozorovať pomerne jasnú periodickú kométu 12P/Pons-Brooks. Kométa, známa častými výbuchmi z dôvodu kryovulkanickej aktivity vo svojom jadre, sa v nasledujúcich týždňoch pozvoľna presunie iba na večernú oblohu. Jej viditeľnosť sa má pohybovať na hranici pozorovania voľným okom, pomocou malého prenosného ďalekohľadu ju však s istotou uzriete. Najlepšie obdobie na jej pozorovanie by malo nastať v marci a prvej polovici apríla, keď sa bude pohybovať medzi súhvezdiami Andromedy, Rýb a Barana. Svietiť na oblohe bude až do konca mesiaca.
V súčasnosti má kométa jasnosť asi 6,5 magnitúdy a v priebehu marca a apríla dosiahne až 4,5 magnitúdy. Kým sa v druhej polovici apríla vytratí z večernej oblohy, mohla by byť viditeľná mimo mesta na tmavej oblohe nad západným obzorom aj voľným okom ako slabá hmlovitá škvrnka.
Približne od 18. apríla sa bude pohybovať už príliš nízko nad západným obzorom a následne sa presunie na južnú nebeskú pologuľu.
Objavil ju Jean-Louis Pons
Kométu 12P/Pons-Brooks objavil pomocou teleskopu 12. júla 1812 francúzsky astronóm Jean-Louis Pons. Po ňom si ju však všimli aj ďalší astronómovia a mesiac nato, presnejšie 13. augusta 1812, bola spozorovaná i voľným okom.
Krátko po tom, ako ju objavili, sa zistilo, že ide o periodickú kométu. Nemecký astronóm Johann Franz Encke určil jej definitívnu dráhu s periódou 70,68 roka. Jej návrat teda predpovedal v rokoch 1883 – 1884. Druhé meno jej názvu je odvodené od britského astronóma Roberta Brooksa (1884 – 1921), ktorý ju znovuobjavil 2. septembra 1883 a určil, že ide práve o kométu objavenú Ponsom. Kométa sa 21. – 23. septembra pätnásťkrát skokovo rozžiarila a v novembri bola dokonca viditeľná voľným okom. Spätne sa tiež ukázalo, že ju pravdepodobne v stredoveku pozorovali už čínski astronómovia. Najstaršie pozorovanie z roku 245 zatiaľ nie je potvrdené.
Pripomínala kozmickú loď Millenium Falcon
Kométa je známa svojimi náhlymi zjasneniami. Počas aktuálneho návratu prešla už niekoľkými výbuchmi, a to 20. júla, 5. októbra, 1. a 14. novembra a 14. decembra 2023 a 18. januára 2024, keď sa vďaka výbuchu stala pozorovateľnou už malými ďalekohľadmi. Pri najsilnejšom zjasnení súčasného návratu 20. júla 2023 bolo pravdepodobne do okolia jadra kométy vychrlených asi 10 miliárd kilogramov ľadu a prachu, vďaka čomu kométa určitý čas pripomínala podkovu či populárnu fiktívnu kozmickú loď Millenium Falcon zo série Hviezdnych vojen.
Slabý chvost
Zatiaľ čo hlava kométy je jasne pozorovateľná v malých triédroch už teraz a v nasledujúcich mesiacoch bude s vysokou pravdepodobnosťou viditeľná aj voľným okom, chvost kométy je celkom slabý. Prašný chvost sa pre polohu kométy voči Zemi zatiaľ veľmi neukazuje, iónový je na snímkach síce veľmi nápadný, no často sa mení. Dôvodom je interakcia plynu so slnečným vetrom, ktorý je pre vysokú slnečnú aktivitu momentálne veľmi premenlivý.
Vľavo kométa 12P/Pons-Brooks na oblohe za mesačného svitu 15. februára 2024. Foto: Petr Horálek/FÚ v Opave; vpravo hore chvost kométy 12P/Pons-Brooks 10. februára 2024. Foto: Michael Jäger; vpravo dolu obrázok kométy z 2. februára 2024. Foto: Gerald Rhemann/www.astrostudio.at
Na snímkach má kométa vo chvoste rôzne záhyby, uzlíčky či prerušenia, a tak chvost vyzerá, akoby plápolal za kométou podobne ako dym z komína vo vetre. Nakoľko bude viditeľný voľným okom, ukáže čas. Pokiaľ by však v nasledujúcich mesiacoch došlo k ďalšiemu náhlemu zjasneniu kométy, šanca na pozorovanie jej chvosta voľným okom sa výrazne zvýši.
Zdroj: TS Petr Horálek/FÚ v Opave
(af)
