Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Mali by sme sa báť zrážky s nebezpečným asteroidom Apophis?

Ján Svoreň

Počet blízkozemských asteroidov neustále narastá. V roku 2029 preletí asteroid len 32 000 kilometrov od Zeme.

Pád asteroidu na zemský povrch. Zdroj: iStock.com/celafon

Pád asteroidu na zemský povrch. Zdroj: iStock.com/celafon

Cieľom štúdia medziplanetárnych telies nie je len dokonalejšie poznanie ich vlastností, ale tiež hľadanie objektov, ktoré by mohli ohroziť našu civilizáciu. Avšak aj k štúdiu týchto objektov treba pristupovať s dávkou vedeckej objektivity a netreba podľahnúť módnym trendom a rozosievaniu paniky, čo je poloha, do ktorej problém s obľubou tlačia sociálne siete. Príbeh asteroidu 99942 Apophis je rukolapným dôkazom.

Asteroidy na dosah ruky

Myšlienka, že Zem nie je celkom bezpečná pred zrážkami s menšími členmi slnečnej sústavy (asteroidmi a kométami), sa v histórii objavila niekoľkokrát. Serióznejšiu podobu dostala po uvedomení si skutočnosti, že kráterovitý vzhľad mesačných morí svedčí o podobnej minulosti aj našej planéty. Tento fakt sa väčšinou odbavil poznámkou o bombardovaní meteoritmi prevažne len v prvých fázach vývoja slnečnej sústavy. Avšak zdokonalenie pozorovacej techniky, umožňujúce pozorovať stále menšie a menšie asteroidy, prelietavajúce v tesnej blízkosti Zeme, prebralo astronómov z letargie.

Niekoľko stredne veľkých ďalekohľadov po celom svete sa teraz systematicky venuje objavovaniu doteraz neznámych blízkozemských asteroidov (ďalej NEA). Najviac objavov NEA pochádza z programu Catalina Sky Survey, ktorý využíva 3 ďalekohľady s priemermi od 0,68 do 1,5 metra (m) v horách Santa Catalina neďaleko Tucsonu v Arizone. Do roku 2013 pracovala v rámci tohto programu aj 0,5 m Schmidtova kamera v Siding Spring v Austrálii. Veľkým počtom objavov prispievajú aj ďalekohľady Pan-STARRS na Havajských ostrovoch.

Počet objavených blízkozemských asteroidov od roku 1980 do 25.9.2024. Modrou farbou sú označené všetky NEA, oranžovou väčšie ako 140 metrov a červenou väčšie ako 1 kilometer. Zdroj: https://cneos.jpl.nasa.gov/stats/totals.html

Počet objavených blízkozemských asteroidov od roku 1980 do 25. 9. 2024. Modrou farbou sú označené všetky NEA, oranžovou väčšie ako 140 metrov a červenou väčšie ako 1 kilometer. Zdroj: https://cneos.jpl.nasa.gov/stats/totals.html

Počet objavov pribúda

Niektoré z asteroidov objavené minulý rok sa mimoriadne priblížili k Zemi, najmenej sto z nich preletelo okolo Zeme v menšej vzdialenosti ako Mesiac, niektoré len niekoľko sto kilometrov (km) nad zemským povrchom. Zaujímavosťou, ale aj varovaním je, že niektoré mimoriadne sa blížiace asteroidy boli spozorované len necelých 20 hodín pred priblížením k Zemi. Iné dokonca až na dráhe vzďaľujúc sa od Zeme po okamihu najväčšieho priblíženia.

Počet objavov utešene narastá, čo vidno aj na priloženom grafe z dielne NASA. Z celkového počtu 35 841 NEA (k 25. 9. 2024) bolo tento rok od 1. januára 2024 objavených 1813 telies. Telies s priemerom väčším ako 140 metrov, čo je približne hranica, pri ktorej by už zemská atmosféra nemala dostatočný brzdiaci účinok, je známych 11 015, tých pribudlo tento rok 268. Zoznam obohatili aj telesá s priemerom väčším ako 1 km, ktorých dopad by znamenal celosvetovú katastrofu (bez ohľadu na miesto dopadu), je známych 865.

Dobrou správou ale je, že tento rok nepribudol do zoznamu žiadny ďalší takýto veľký asteroid. Vidno to aj z červenej krivky na grafe, ktorá nestúpa a ide takmer rovnobežne s osou x. Zrejme sa teda blížime k stavu, že budeme poznať takmer všetky telesá z tejto najnebezpečnejšej skupiny. Napriek tomu, že dnes z tejto skupiny (s jednou výnimkou, o ktorej píšem v závere) žiadne teleso nie je na kolíznej dráhe so Zemou, situácia sa môže zmeniť. Napriek kilometrovým rozmerom sú tieto asteroidy z kozmického hľadiska malými telesami a gravitácia planét vrátane zemskej môže ich dráhy zmeniť. Je preto životne dôležité ich nielen objaviť, no i neustále monitorovať a v prípade nebezpečenstva sa pripraviť na zásah.

Asteroid mieriaci na Zem. Zdroj: iStockphoto.com

Asteroid mieriaci na Zem. Zdroj: iStockphoto.com

Obávaný asteroid blízko Zeme

Astronómovia sa z objavov tešia, no nevyhneme sa ani katastrofickým interpretáciám, ktorými konšpirátori strašia ľudí. Najabsurdnejšia, ale na internete najviac šírená je konšpirácia, že veľký počet objavených NEA je predzvesťou príchodu planéty s názvom Nibiru, ktorá má vyhubiť ľudstvo. Žiada sa mi povedať, že ľudstvo určite nevyhubí, ale mohla by priviesť k rozumu aspoň konšpirátorov.

Nibiru nám teda nehrozí. V marci 2021 sme však objavili v blízkosti Zeme teleso, ktoré môže v budúcnosti narobiť ľudstvu problémy. Ide o asteroid 99 942 Apophis, ktorý 5. marca 2021 preletel okolo Zeme vo vzdialenosti 0,113 astronomických jednotiek, čo je 44-krát väčšia vzdialenosť ako priemerná vzdialenosť Mesiaca. Vedci ho už od objavu sledujú s obavami – v roku 2029 preletí totižto len 32 000 kilometrov od Zeme, čo je už vnútri dráh geostacionárnych družíc. Je to prvý predpovedaný prelet takého veľkého asteroidu v tesnej blízkosti Zeme.

Asteroid Apophis na snímke University of Hawaii

Asteroid Apophis na snímke Havajskej univerzity

V minulosti bol asteroid označovaný aj ako Asteroid 2004 MN4. Bol objavený 19. júna 2004 R. Tuckerom, D. Tholenom a F. Bernardim na observatóriu Kitt Peak v Arizone pomocou 2,3-m Bokovho ďalekohľadu. V júni 2004 bolo toto teleso sledované iba počas dvoch nocí a jeho dráha nemohla byť presne určená. Znovuobjavené bolo 18. decembra 2004 G. Garradeom v rámci programu Siding Spring Survey – spresnené výpočty nevylučovali zrážku tohto objektu so Zemou 13. apríla 2029. Po polročnom sledovaní bol teda objekt 25. decembra 2004 zaradený do zoznamu telies, pri ktorých sa očakáva priblíženie k Zemi s aspoň percentnou šancou zrážky, ktorá by mohla spôsobiť devastáciu rozsiahlejšej oblasti. Našťastie po ďalšom polroku pozorovaní klesla pravdepodobnosť zrážky takmer na nulu. Určenie presnejšej dráhy umožnilo pátrať po predobjavových pozíciách.

Astronómovia z projektu Spacewatch našli predobjavové pozorovania asteroidu 2004 MN4 z 15. marca 2004, ktoré natoľko spresnili dráhu (pozorovací oblúk sa predĺžil zo 109 na 288 dní), že výpočty vylúčili zrážku v roku 2029. Napriek tomu preletí veľmi tesne okolo našej planéty a bude 12-krát bližšie ako Mesiac. Pri veľkosti 170 x 450 metrov bude počas najväčšieho priblíženia viditeľný voľným okom ako pohybujúci sa bod jasnosti 4. magnitúdy.

Veľkosť asteroidu Apophis v porovnaní s Empire State Building a Eiffelovou vežou. Zdroj: Wikipedia

Veľkosť asteroidu Apophis v porovnaní s Empire State Building a Eiffelovou vežou. Zdroj: Wikipedia

Čo najviac informácií

Prelet v roku 2021 dal vedcom možnosť otestovať varovný systém, ktorým astronómovia odhadujú pravdepodobnosť zrážky objaveného asteroidu so Zemou. Tiež vďaka tomu zistili čo najviac informácií pred kritickým aprílovým priblížením v roku 2029, ktoré prebehne zhodou okolností v piatok trinásteho. Vďaka pozičným pozorovaniam spresnili odhady jeho pohybu do vzdialenejšej budúcnosti. Z uvedeného dôvodu vytvorila Medzinárodná sieť varovania pred asteroidmi (The International Asteroid Warning Network, IAWN) pozorovaciu kampaň Apophis 2021, ktorej cieľom je dozvedieť sa čo najviac o tomto nebezpečnom telese. Do kampane sa zapojili veľké ďalekohľady a radary z hlavných svetových observatórií podieľajúcich sa na výskume asteroidov.

Okrem získania údajov išlo aj o prípravu na rok 2029, keď bude potrebné čo najpresnejšie zmerať účinky priblíženia k Zemi na obežnú dráhu asteroidu. Akákoľvek neočakávaná malá zmena môže natrvalo vylúčiť riziko nárazu alebo v roku 2068 postaviť Apophis na kolízny kurz so Zemou.

Tento asteroid má dĺžku 450 metrov a kinetickú energiu zodpovedajúcu 60 bombám z Hirošimy. Keby zasiahol Zem, zdevastoval by tisíce kilometrov štvorcových a spôsobil by smrť desiatkam miliónov ľudí. Jeho meno je veľmi výstižné – Apofis (Apophis) bol egyptský boh chaosu a ničenia.

Najbližších 100 rokov sa nemusíme obávať

Podrobná analýza vylúčila možnosť zrážky nielen pri najbližších priblíženiach v rokoch 2029, 2036 a 2068, ale aj na najbližších najmenej 100 rokov. Do vzdialenejšej budúcnosti ju však nemožno vylúčiť. A počítať na veľa rokov dopredu tiež nemá zmysel, lebo chyba odhadnutej hodnoty s narastajúcim časom rýchlo rastie a po troch, štyroch preletoch okolo Zeme je chyba odhadu na úrovni odhadnutej hodnoty. Postupovať možno preto len krok po kroku. Ostáva len precízne zmerať polohy pri aktuálnom priblížení a na základe novej dráhy predpovedať pohyb asteroidu Apophis na niekoľko desaťročí dopredu. A dúfať, že si to na Zem nenamieri skôr, ako budeme schopní zrážke zabrániť. V každom prípade to budeme vedieť aspoň 100 rokov vopred.

Pri takejto nestabilnej dráhe môžu hrať rolu aj v iných prípadoch zanedbateľné efekty. Štúdia, ktorú urobili astronómovia z Havajskej univerzity, merala vplyv tzv. Jarkovského efektu na zmenu dráhy asteroidu Apophis. Jarkovského efekt je malá sila spôsobená ohriatím povrchu Slnkom a následným tepelným vyžarovaním malých telies rotujúcich vo vesmíre. V závislosti od smeru a rýchlosti rotácie, priemernej teploty a odrazivej schopnosti môže Jarkovského efekt spôsobiť pohyb objektu smerom k Slnku alebo od neho. Analyzujúc nové merania z 8,2-metrového ďalekohľadu Subaru na Havajských ostrovoch dospeli vedci k záveru, že Jarkovského efekt spôsobuje posun asteroidu Apophis o 170 metrov každý rok. Zdá sa to málo, ale pre asteroid s obežnou dráhou tak blízko Zeme sa môže tento malý posun v priebehu rokov sčítať a spôsobiť rozdiel medzi veľmi blízkym priblížením a katastrofickou zrážkou.

Blížiaci sa Apophis preletí v roku 2029 veľmi blízko geostacionárnych satelitov (modré bodky) Zdroj: NASA / JPL-Caltech

Blížiaci sa Apophis preletí v roku 2029 veľmi blízko geostacionárnych satelitov (modré bodky). Zdroj: NASA/JPL-Caltech

Okrem tohto úsilia NASA vyslala vesmírnu sondu Osiris-REx do blízkosti asteroidu Apophis. Sonda preskúmala asteroid Bennu a v septembri 2023 priniesla na Zem kapsulu so vzorkami odobratými z jeho povrchu. Po uvoľnení kapsuly so vzorkami, ktoré už skúmajú vedci v laboratóriách, pokračuje preletová časť sondy k ďalšiemu cieľu, ktorým je práve Apophis. Sonda s pozmeneným názvom Osiris-APEX dorazí k asteroidu v apríli 2029, krátko po najväčšom priblížení asteroidu Apophis k Zemi.

Apophis nám teda v najbližšom období nehrozí. Z hľadiska možného nárazu do Zeme zostáva tak najväčším známym nebezpečenstvom asteroid s názvom 1950 DA. Ide o teleso s priemerom 1,3 km, ktoré v roku 2880 preletí buď veľmi blízko popri Zemi, alebo sa so Zemou zrazí. Ak by došlo k zrážke, uvoľnená energia by zničila väčšinu života na planéte. Netreba však zúfať. Ľudstvo má viac ako 800 rokov na zlepšenie odhadu dráhy asteroidu a jeho prípadné odklonenie, ak sa to ukáže ako potrebné.

O autorovi

Ján Svoreň

Ján Svoreň | externý autor

doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.

  • V rokoch 1967 až 1972 vyštudoval astronómiu a geofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Od roku 1981 je vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. Venuje sa výskumu medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov.
  • V roku 2016 získal Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy.
  • V roku 2002 pomenovala Medzinárodná astronomická únia asteroid 1999 TE6 jeho menom – Svoreň.
  • Doposiaľ publikoval vyše 280 vedeckých a odborných publikácií.
  • Od roku 2002 je predsedom Vedeckého kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o Zemi a vesmíre.
  • Je členom Medzinárodnej astronomickej únie aj Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky