Ján Svoreň externý autor
60 článkov
- V rokoch 1967 až 1972 vyštudoval astronómiu a geofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
- Od roku 1981 je vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. Venuje sa výskumu medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov.
- V roku 2016 získal Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy.
- V roku 2002 pomenovala Medzinárodná astronomická únia asteroid 1999 TE6 jeho menom – Svoreň.
- Doposiaľ publikoval vyše 280 vedeckých a odborných publikácií.
- Od roku 2002 je predsedom Vedeckého kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o Zemi a vesmíre.
- Je členom Medzinárodnej astronomickej únie aj Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV.
Saturnove prstence vznikli nedávno, z kozmického hľadiska sú mladými útvarmi
Saturnove prstence majú asi 100 miliónov rokov, no vedci stále presne nevedia, ako vznikli. Podľa jednej hypotézy sa prstence sformovali...
Sústavy ľadových obrov: Čo (ne)vieme o Uráne a Neptúne
Článok uvádza prehľad našich súčasných poznatkov o sústavách Urána a Neptúna aj aktuálny súbor otázok a motivácií pre ich prieskum.
Kométy sú známe vďaka svojim chvostom. Niektoré dosahujú ohromujúcu dĺžku
Dlhé chvosty komét sú však zriedkavé. Ich viditeľnosť zhoršuje všadeprítomné svetelné znečistenie, preto sú vzdialené časti neviditeľné.
Halova-Boppova kométa: Objavili ju pred tridsiatimi rokmi
Kométa C/1995 O1 Hale-Bopp s najdlhšou viditeľnosťou je nesporne kométou 20. storočia.
Čína po lunárnej misii mieri k asteroidu, ktorý sa mohol odlúpiť z Mesiaca
V súboji o opätovný návrat na Mesiac sú v poslednom období veľmi úspešní Číňania. Po opakovanom dovoze mesačných hornín mieria...
V kometárnych atmosférach sa nachádzajú stopy železa a niklu
Belgickí astronómovia z Univerzity v Liège zistili prekvapujúcu informáciu - prítomnosť atómov železa a niklu v atmosférach komét.
Vznikol mesiac Marsu Fobos pri obrovskom impakte?
Tajomstvo okolo vzniku mesiaca Marsu Fobos zamestnáva astronómov už dlho. Nové údaje naznačujú, že vznikol pri obrovskom náraze.
Bahenné sopky na trpasličej planéte Ceres sú stále aktívne
Trpasličia planéta Ceres je vulkanicky aktívna, no tento typ vulkanizmu sa nevyskytuje na žiadnom inom telese v slnečnej sústave.
Asteroidy pozorované pred dopadom na Zem
O väčšine asteroidov, ktoré dopadli na Zem, sme sa dozvedeli až po dlhom čase, často po miliónoch rokov od udalosti....
Arrokoth – bájna zem na konci sveta
Od preletu sondy New Horizons okolo vzdialeného objektu v páse ľadových telies za Neptúnom uplynulo viac ako 6 rokov. Vedci...