Ján Svoreň externý autor
48 článkov
- V rokoch 1967 až 1972 vyštudoval astronómiu a geofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
- Od roku 1981 je vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. Venuje sa výskumu medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov.
- V roku 2016 získal Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy.
- V roku 2002 pomenovala Medzinárodná astronomická únia asteroid 1999 TE6 jeho menom – Svoreň.
- Doposiaľ publikoval vyše 280 vedeckých a odborných publikácií.
- Od roku 2002 je predsedom Vedeckého kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o Zemi a vesmíre.
- Je členom Medzinárodnej astronomickej únie aj Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV.
Fascinujúci príbeh o vzniku meteorickej astronómie
Prvé zaznamenané pozorovanie hromadného výskytu meteorického roja je z Číny z roku 687 pred naším letopočtom.
Mali by sme sa báť zrážky s nebezpečným asteroidom Apophis?
Počet blízkozemských asteroidov neustále narastá. V roku 2029 preletí asteroid len 32 000 kilometrov od Zeme.
Zo Slovenska uvidíme v októbri jasnú kométu, pri troche šťastia aj bez ďalekohľadu
Je to jej posledná návšteva vo vnútornej slnečnej sústave a súčasne posledná možnosť uvidieť ju.
Enceladus – mesiac Saturna – má oceán, ktorý obsahuje stavebné kamene života
Je na exkluzívnom zozname telies slnečnej sústavy, kde vedci našli pretrvávajúcu vnútornú aktivitu.
Saturnov mesiac Titan má jedinečné podmienky na osídlenie
Má dosť prirodzenej energie na to, aby podporil kolonizáciu 300 miliónmi ľudí.
Asteroidy nemusia byť nepriatelia. Predstavujú veľké zdroje surovín
Sú zložené zo širokého spektra zaujímavých prvkov a zlúčenín. Môžu slúžiť aj na budovanie vesmírnych staníc.
Antarktický ľad je mimoriadne dôležitý zdroj veľkých mikrometeoritov
Prvé nálezy sa datujú do roku 1969. Dnes ich počet prekročil 45 000. Sú to takmer dve tretiny všetkých doterajších...
Mnohé cenné astronomické objavy stoja na astrometrii, najstaršom odvetví astronómie
Viac ako 20 storočí mala v astronómii dominantné postavenie. Jej prínos si dnes uvedomuje hádam každý odborník.
Viete, prečo máme priestupné roky a prečo nie je každý štvrtý priestupný?
Tento rok pridáme za 28. február ešte jeden deň. Postup, ktorý dnes používame, zaviedol v roku 1582 pápež Gregor XIII.
Čo dnes vieme o trpasličej planéte Pluto?
Na povrchu Pluta sa nachádza množstvo kráterov, útesov, priepastí a vysokých pohorí. Niektoré dosahujú výšku viac ako 3 500 metrov.