Ďaleká Antarktída je miestom, kde má výskumný tím za úlohu pozorovať, ako na takzvané nižšie rastliny vplývajú rôzne abiotické stresy. Na Antarktíde, ktorá je do 99 percent povrchu pokrytá ľadom, sú totiž len dva druhy vyšších rastlín a niekoľko málo zavlečených druhov, no podstatnú časť tamojšej flóry tvoria riasy, lišajníky, huby a machy. Práve tie sú predmetom výskumu vedeckej expedície pod záštitou Masarykovej univerzity v Brne, na ktorej sa partnersky spolupodieľa aj Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach. Slovenským účastníkom expedície je fyziológ prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc. z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Podľa posledných informácií sa vedci koncom januára bezpečne dopravili na polárnu stanicu Johanna Gregora Mendela, ktorá je účelovým pracoviskom MU v Brne. „Počas letu sme mali medzipristátie v meste Ushuaia, ktoré sa niekedy príznačne nazýva aj „koncom sveta“, pretože južnejšie je už len Antarktický kontinent,“ konštatoval prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc. z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Polárna stanica je momentálne v plnej prevádzke a prírodovedci sa venujú práci v teréne, najmä odberu vzoriek prírodnín a zberu údajov, ktoré zaznamenávali vedecké prístroje počas poslednej sezóny. Vytvorených bolo viacero pracovných skupín ako fyziológia rastlín, mikrobiológia, klimatológia, fyzická geografia, glaciológia, hydrológia a geomorfológia. Prof. RNDr. Pavol Mártonfi, PhD., prodekan pre vedu, výskum a rozvoj Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach a tiež kolega prof. Bačkora, vysvetľuje, že skupina zaoberajúca sa fyziológiou rastlín, ktorú reprezentuje prof. Martin Bačkor, sa bude venovať analýze vegetácie v oblastiach, ktoré sú aspoň na niekoľko málo týždňov v roku nepokryté snehom alebo ľadom, a tak sú tam vytvorené podmienky na život rastlín, najmä prístup slnečného žiarenia.
„Aj za týchto podmienok sa tu vyskytuje len vegetácia tundrového charakteru, pričom výskum profesora Bačkora sa zameriava na lišajníky, ale bude tiež vypomáhať pri odbere mikrobiologických vzoriek z tučniakov. Ďalší kolegovia (nie z UPJŠ) sa budú venovať štúdiu klímy, fyzickej geografie, geológii, ľadovcom, hydrobiológii, geomorfológii a podobne. Konkrétna náplň výskumu prof. Bačkora súvisí s otázkami životného prostredia a schopnosťami rastlín reagovať naň. Nad Antarktídou sa nachádza ozónová diera, čo má za následok zvýšenie UV žiarenia. Niektoré rastliny, napr. riasy, alebo lišajníky, dokážu vytvárať látky, ktoré pomáhajú filtrovať tento typ žiarenia,“ povedal prof. Mártonfi.
Antarktída je podľa neho najchladnejší kontinent, niektoré rastliny, napr. už spomenuté lišajníky, dokážu fotosyntetizovať aj pri teplote nižšej, než je teplota mrznutia vody. „A to je veľmi výnimočná schopnosť v rastlinnej ríši. Treba ešte podotknúť, že priamo na Antarktíde sa prevažne stihnú zozbierať vzorky a stanica je vybavená len základným laboratórnym vybavením, takže skutočný výskum odobraných vzoriek sa bude realizovať až v laboratóriách UPJŠ v Košiciach a ďalších inštitúcií po návrate expedície.“
Projekt zastrešujú vedci zo štyroch inštitúcií a troch štátov: Masarykovej univerzity v Brne a Karlovej univerzity v Prahe (Česká republika), Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (Slovensko) a Erciyes Üniversitesi v Kayseri (Turecko). „Dve hodiny po príchode hlavnej skupiny na stanicu prileteli aj zástupcovia medzinárodnej inšpekcie, prebiehajúcej pod záštitou Komisie pre ochranu životného prostredia Antarktídy, v rámci tzv. Antarktického zmluvného systému. Inšpekcia prebehla bez akýchkoľvek problémov, pričom stanica J. G. Mendela bola veľmi pozitívne hodnotená z hľadiska vysokej miery využívania obnoviteľných zdrojov energie a použitia moderných technológii,“ zhodnotil prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc.
Informácie poskytla: Mgr. Mária Hrehová, PhD., tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: UPJŠ v Košiciach
Uverejnila a redigovala: ZVČ