Predstavujeme tretiu trojicu mladých a inšpiratívnych laureátov ocenenia Študentská osobnosť Slovenska.
Laureáti ocenenia Študentská osobnosť Slovenska. Zdroj: CVTI SR
Súťaž Študentská osobnosť Slovenska je celoštátna súťaž, do ktorej sa môžu zapojiť študenti prvého, druhého a tretieho stupňa vysokoškolského štúdia vo veku od 18 do 35 rokov. Do súťaže sa však študenti neprihlasujú sami – nominujú ich do nej jednotlivé fakulty alebo vedecké pracoviská.
Tento rok odborná porota, zložená z odborníkov menovaných garantmi projektu, vyberala víťazov z 91 nominácií a 13 laureátov si oneskorene v júli prevzalo ocenenie v Pálffyho paláci.
Celoslovenskú súťaž organizuje nezisková organizácia Junior Chamber International – Slovakia – Obchodná komora mladých. Podujatie sa konalo pod záštitou prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Odborným garantom súťaže je Slovenská rektorská konferencia a Slovenská akadémia vied.
Víťazi 12 kategórií získali diplom o víťazstve vo svojej kategórii, vecnú cenu a finančnú odmenu. Absolútny víťaz získal špeciálnu finančnú odmenu a ďalšie vecné ceny.
Laureáti tohto ocenenia dokážu inšpirovať, rozhodli sme sa ich preto na portáli Veda na dosah postupne predstaviť prostredníctvom krátkej ankety. V tretej trojici na otázky odpovedali:
- Mgr. Jana Magdaléna Májeková (Historický ústav SAV v Bratislave), ocenená v kategórii Filozofia, politológia, sociológia, história,
- Mgr. Laura Adamkovičová (Farmaceutická fakulta, UK v Bratislave), ocenená v kategórii Farmácia,
- Mgr. Hemen Sendi (Ústav zoológie SAV v Bratislave), ocenený v kategórii Prírodné vedy, chémia.
Ilustračný obrázok: história pod lupou, Zdroj: iStockphoto.com
Za čo ste získali nomináciu ocenenia Študentská osobnosť roka a kto vás nominoval?
Jana Magdaléna Májeková: Počas štúdia na univerzite som sa začala zaoberať dejinami Bratislavy, ktoré sú aj ťažiskom môjho výskumu. Od začiatku štúdia píšem a publikujem texty, pravidelne sa zúčastňujem na slovenských i medzinárodných vedeckých podujatiach a chodím na štipendijné pobyty do zahraničia.
Za študijné výsledky počas celého univerzitného štúdia som získala v roku 2019 aj akademickú pochvalu rektora Univerzity Komenského. Počas štúdia som bola predsedníčkou spolku študentov histórie Univerzity Komenského.
Po absolvovaní magisterského štúdia som sa stala súčasťou Historického ústavu SAV, na ktorom už druhý rok pôsobím ako doktorandka na oddelení 19. storočia.
Práve toto sa premietlo do mojej nominácie. Nominovaná som bola riaditeľom nášho ústavu PhDr. Slavomírom Michálekom, DrSc., ktorý nás ako doktorandov podporuje v práci a teší sa z našich úspechov, za čo mu patrí veľká vďaka.
Laura Adamkovičová: Nominoval ma dekan Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského za aktivity, ktorým som sa počas magisterského štúdia farmácie venovala. Okrem iného šlo o vedenie Slovenského spolku študentov farmácie a organizáciu viacerých projektov, či už pre študentov farmácie, alebo pre verejnosť. Takisto k nim patrilo aj moje aktívne členstvo vo fakultnom senáte či mentoringový program Encourage Women Across All Borders, v ktorom som pôsobila ako mentorka prváčok na Univerzite Komenského.
Hemen Sendi: Nomináciu ocenenia Študentskej osobnosti roka 2019/2020 v kategórii Prírodné vedy a chémia som získal vďaka svojim publikovaným vedeckým prácam, ktoré sa týkali výskumu fosílnych švábov a iného hmyzu z rôznych svetových lokalít. Počas výskumu sa mi podarilo opísať niekoľko nových druhov švábov. Hlavným cieľom výskumu bolo opísať ich evolúciu a rozdeľovanie sa na rôzne druhy, paleoekológiu – interakciu medzi prastarým živočíchom a jeho prostredím – a paleogeografickú distribúciu – postupné rozširovanie druhov a línií.
Čomu sa momentálne venujete a aké sú vaše plány do budúcnosti? Plánujete zostať na Slovensku?
Jana Magdaléna Májeková: Momentálne sa venujem bratislavskému mestskému zastupiteľstvu v období dualizmu (1867 – 1918). Je to veľmi zaujímavá téma, pretože medzi členmi zastupiteľstva sa nachádzali najvplyvnejšie osobnosti mesta, ktoré pracovali na rôznych pozíciách (od podnikateľov po remeselníkov) a zároveň pôsobili v politických kluboch, a tak ovplyvňovali dianie v meste.
Výskumu dejín Bratislavy by som sa chcela venovať aj v budúcnosti, rada by som preto zostala na Slovensku. Odkrývanie lokálnych dejín je podľa mňa dôležité, keďže nám pomáha lepšie pochopiť komunitu a prostredie, v ktorom žijeme.
Farmaceutický priemysel. Zdroj: iStockphoto.com
Laura Adamkovičová: Momentálne som ukončila magisterské štúdium a plánujem pokračovať v doktorandskom štúdiu, ktoré mi umožní orientovať sa aj na vedu. Čo sa budúcnosti týka, radšej veľa neplánujem, keďže počas štúdia som zistila, že veľa skvelých vecí sa stáva neplánovane. Pravdepodobne ešte len uvidím, čo príde a ktorým smerom sa vydám.
Hemen Sendi: Máme niekoľko zaujímavých vzoriek švábov a iného hmyzu z jantáru z obdobia druhohôr, teda z čias dinosaurov. Hmyz sa v jantári zachoval, akoby len nedávno zomrel, čo je vynikajúce pre jeho detailné štúdium. Snažíme sa pomocou všetkých dostupných metód zistiť niečo viac o tomto živočíchovi a aj o prostredí, v ktorom žil.
Ak to situácia umožní, rád by som zostal na Slovensku. Je tu pekná príroda, veľa príjemných ľudí a navyše máme zozbierané množstvo zaujímavého materiálu, ktorý sa postupne budem snažiť publikovať. Žiaľ, v súčasnosti sa dá na Slovensku aj s dobrými výsledkami len ťažko spoľahnúť na grantové agentúry, bez ktorých sa kvalitný výskum v budúcnosti nedá robiť. Či tu zostanem, bude závisieť od toho, do akej miery sa budem môcť venovať vedeckej práci.
Čo považujete za svoj najväčší úspech počas štúdia?
Jana Magdaléna Májeková: Za svoj najväčší úspech považujem knihu s názvom Prešporskí pekári a ich špeciality, ktorá mi vyšla v roku 2020 vo vydavateľstve Marenčin PT v edícii Bratislava – Pressburg. Je to moja prepracovaná a rozšírená diplomová práca, v ktorej som sa čitateľom snažila priblížiť pekárske remeslo, život pekárov v meste a poukázať na pôvod i význam bratislavských rožkov a suchárov, ktoré sa v 19. storočí stali symbolmi Bratislavy. Vydať knihu bolo pre mňa veľkou vedeckou i životnou skúsenosťou a splneným snom.
Laura Adamkovičová: Zapojenie sa do Slovenského spolku študentov farmácie. Aktivity, ktoré študentom ako organizácia prinášame, ma naučili veľa nielen o farmácii, ale aj o ľuďoch. Pomohli mi uvedomiť si, že študenti nie sú iba takzvaný hlas budúcnosti, ale pokojne môžu byť aj hlasom prítomnosti. A toto je niečo, čo žiadna cena alebo vydarený výskum len tak nepredbehnú.
Hemen Sendi so svojím vedeckým úlovkom. Zdroj: archív H. S.
Hemen Sendi: Som veľmi rád, že sa nášmu vedeckému tímu pod vedením Dr. Petra Vršanského podarilo prispieť k ochrane Ekvádorského pralesa, ktorý je významný enormnou biodiverzitou hmyzu. Nikde na svete sa nenachádza viac druhov hmyzu na takom malom území. No som presvedčený o tom, že ochrana lesov je všeobecne potrebná tak pre stabilizáciu ľudskej spoločnosti ako aj globálnej ekonomiky. Budem rád, ak k tomu môj výskum prispeje.
Ďalej ma teší každý jeden vedecký výsledok, za ktorý vďačím celému nášmu vedeckému tímu. Výsledky sú často nepredvídateľné, čo robí prácu zaujímavou. Nikdy som nečakal, že nájdem v jantári napr. jaskynného živočícha alebo šupinovité mikroštruktúry na krídlach, ktoré dnes nie sú v prípade žiadneho švába známe.
Ako vnímate vysokoškolské štúdium na Slovensku? Čo považujete za jeho výhody a čo za nevýhody?
Jana Magdaléna Májeková: Myslím si, že bez ohľadu na to, kde človek študuje, záleží hlavne na ňom, či sa chce vzdelávať a pracovať na sebe. Pokiaľ má tému, ktorá ho baví, a šťastie na kvalitných pedagógov, ktorí ho nasmerujú správnym smerom, to najdôležitejšie je splnené. Študent, ktorý má potenciál, víziu a chuť bádať, sa preklenie aj cez úskalia štúdia a vedeckej práce.
Laura Adamkovičová: Veľkou výhodou vysokoškolského štúdia na Slovensku je jeho variabilita a naozaj široké spektrum možností, ktoré ponúka, či už vo forme študijných programov, odborov, alebo mobilít do zahraničia. Ako veľkú nevýhodu ale vidím, že občas kvantita presahuje kvalitu, či sa to týka množstva vysokých škôl alebo počtov prijatých uchádzačov, na ktorých sú kladené čím ďalej, tým menšie nároky.
Hemen Sendi: Výhodou vysokoškolského štúdia na Slovensku je jeho dostupnosť. Svedčí o tom aj percento mladých ľudí začínajúcich inžinierske alebo magisterské štúdium, ktoré je oveľa vyššie než vo väčšine európskych krajín. Žiaľ, vysoké percento uchádzačov nesúvisí s kvalitou školstva.
Myslím, že na kvalitu vplýva aj podfinancovanie školstva, veľa šikovných ľudí preto odchádza za štúdiom do zahraničia. Navyše ma prekvapilo, že sa na Slovensku ešte stále memorujú fakty. Žiaci majú kvôli tomu menšiu motiváciu rozmýšľať a nie sú dostatočne pripravení na budúcnosť po ukončení štúdia. Verím, že po nutných systematických zmenách sa situácia zmení k lepšiemu, pretože kvalitné vzdelávanie je nevyhnutné pre našu spoločnosť a jej budúcnosť.
(TL)
