Jednu z najkrajších jaskýň na Slovensku objavili dvaja nadšení jaskyniari 3. augusta 1921 v Nízkych Tatrách.
Demänovská jaskyňa slobody. Zdroj: slovakia.travel
Demänovská jaskyňa slobody sa nachádza na území Národného parku Nízke Tatry. Je súčasťou národnej prírodnej pamiatky Demänovské jaskyne. Podzemné priestory, usporiadané do deviatich jaskynných úrovní, vytvorila riečka Demänovka, sintrovú výzdobu jaskyne zasa presakujúca atmosférická voda. Demänovka, ktorá pramení pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier na nekrasovom území, sa do podzemia ponára na Lúčkach. Na povrch sa dostáva jaskyňou Vyvieranie severne od Demänovskej jaskyne slobody.
Jaskyňa vyniká svojou obdivuhodnou výzdobou, ktorú tvoria rôzne jazerné stalagmity (stojace kvaple rastúce zdola nahor), stalaktity (visiace cencúle) a stalagnáty (cencúľové stĺpy, ktoré vznikli zrastením stalagmitu a stalaktitu). Jeden mm³ výzdoby v tejto jaskyni narastie asi za desať až pätnásť rokov. Nádherné leknové jazierka patria k najkrajším útvarom celého Demänovského systému.
V Medvedej chodbe sa našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Nález šťúrovky Eukoenenia spelaea predstavuje jeden z najsevernejších výskytov zástupcu tohto radu pavúkovcov, čím sa Demänovské jaskyne radia medzi biospeleologické lokality európskeho významu.
Jaskyňa slobody predstavuje morfologicky najpestrejšiu časť Demänovského jaskynného systému. Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu pozdĺž tektonických porúch ponorným tokom Demänovky a jej bočnými visutými ponornými prítokmi. Dĺžka jaskyne je jedenásťtisícstosedemnásť metrov s výškovým rozdielom stotridsať metrov, spolu s ďalšími tvorí najväčší jaskynný systém na Slovensku. V novembri 2020 objavili v jaskyni dvestopäťdesiat metrov nových chodieb a siení. S dĺžkou štyridsaťtri kilometrov je v súčasnosti najdlhším jaskynným systémom v pohorí Karpát.
Dolné riečne modelované chodby predstavujú niekoľko horizontálnych vývojových úrovní, miestami sú rozšírené rútením. Na jaskynné úrovne vo visutej polohe ústia strmo klesajúce chodby. Okrem menších oválnych chodieb zahŕňajú i väčšie priestory.
Demänovská jaskyňa slobody. Zdroj: turisticky.sk
V jaskyni sa nachádza množstvo jazier a jazierok, v nesprístupnených častiach má najväčšie z nich – Veľké jazero – dĺžku päťdesiatdva metrov, šírku päť až dvanásť metrov a hĺbku vyše sedem metrov. Z bohatej sintrovej výplne sú unikátne sintrové lekná a iné jazerné formy (špongiové, koralovité, hroznovité) i excentrické stalaktity. Upútajú mohutné sintrové vodopády a stalagnáty, sférolitické stalaktity a mnohé ďalšie formy.
Z histórie jaskyne
Počas veľmi suchého leta roku 1921 vyschla riečka Demänovka, pretekajúca cez jaskyňu, čo umožnilo prvým odvážlivcom preniknúť do podzemných priestorov. Moravský učiteľ Alojz Král za pomoci syna miestneho horára Adama Mišuru a ďalších prieskumníkov prešli 3. augusta 1921 suchým ponorom riečky a objavili jednu z najväčších a najkrajších jaskýň na Slovensku. Alojz Král jaskyňu nazval Chrám slobody.
V roku 1922 vznikla Komisia pre zverejnenie Demänovských jaskýň, ktorá začala práce súvisiace so sprístupnením. V roku 1923 inštalovali do jaskyne dočasné elektrické osvetlenie. Časť jaskyne sprístupnili v roku 1924. V práci komisie pokračovalo Družstvo Demänovských jaskýň, ktoré vzniklo v roku 1925. Výprava vedená A. Králom v roku 1926 natrafila na Jánošíkov dóm, Panenskú chodbu, Chodbu utrpenia a Červenú galériu. V. Benický a A. Lutonský objavili v roku 1927 Čarovnú chodbu a Fialový dóm, v roku 1929 Svantovítove siene, o rok neskôr aj Zázračné siene.
Demänovská jaskyňa slobody. Zdroj: turisticky.sk
V roku 1928 bol v dolinke Točište vyrazený nový vchod do jaskyne, ktorý sa používa od roku 1930. V roku 1931 v jaskyni inštalovali definitívne elektrické osvetlenie a sprístupnená trasa sa predĺžila po Ružovú sieň a o odbočku do Hviezdoslavovho dómu. V tom istom roku objavil J. Zelinka Medvediu chodbu a zistil jej spôsob komunikácie s povrchom. V roku 1933 bol z Medvedej chodby prekopaný nový východ z jaskyne, ktorý zmenil prehliadkovú trasu.
V roku 1951 pod vedením A. Droppu prepojili Demänovskú jaskyňu slobody s Pustou jaskyňou. Speleopotápači V. Žikeš a Ľ. Kokavec ju v roku 1983 spojili s jaskyňou Vyvieranie. Po pôvodne neúspešných pokusoch (v rokoch 1952, 1968, 1974 a 1983) sa na prelome rokov 1986 a 1987 dosiahlo prirodzené spojenie aj s Demänovskou jaskyňou mieru.
Jaskyniari v ďalších rokoch objavili vrchné poschodia jaskyne a v roku 1989 dosiahli prepojenie s Jaskyňou pod Útesom a Údolnou jaskyňou. V roku 1991 prenikli do 1,2 kilometra dlhých priestorov Jaskyne trosiek a následne ju pripojili k Jaskyni slobody. V roku 2012 sa stala súčasťou Jaskyne slobody Demänovská medvedia jaskyňa, a to prekopaním zanesenej chodby. Prieskum jaskyne a podrobné meračské práce pokračujú dodnes.
Poštová známka k storočnici
Pri príležitosti storočnice Demänovskej jaskyne slobody vydalo Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v spolupráci so Slovenskou poštou poštovú známku Ochrana prírody: Demänovská jaskyňa slobody. So známkou bola zároveň vydaná obálka prvého dňa vydania s pečiatkou FDC a domicilom mesta Liptovský Mikuláš. Autorom výtvarných návrhov emisie je akad. mal. Igor Piačka a autorom rytiny poštovej známky a FDC akad. mal. Rudolf Cigánik. Poštová známka s nominálnou hodnotou 1,90 eura bola vydaná v emisii Ochrana prírody v náklade 60-tisíc kusov. Podrobnejšie informácie o poštovej známke sa nachádzajú na nasledujúcom linku https://www.mindop.sk/externe/znamky/2021/744.php.
Studničkár tatranský vyobrazený na poštovej známke. Zdroj: mindop.sk
Výnimočnosť jaskyne je aj v unikátnej jaskynnej faune. V podzemných vodách žije pozoruhodný živočích – studničkár tatranský (Niphargus tatrensis) -, ktorý sa stal hlavným motívom jubilejnej poštovej známky. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky schválilo platnosť poštovej známky Ochrana prírody: Demänovská jaskyňa slobody – Studničkár tatranský s nominálnou hodnotou 1,90 eura vo vnútroštátnom a medzinárodnom poštovom styku od 30. 6. 2021 až do ukončenia platnosti.
Pri príležitosti inaugurácie známky k stému výročiu objavenia jaskyne, uviedol štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Michal Kiča, že táto podzemná krása si zaslúži maximálnu ochranu. „Všetky kroky, ktoré envirorezort vyvíja na obmedzenie bezbrehej výstavby v Demänovskej doline – od zavedenia prísnej verejnej kontroly až po dôsledné presadzovanie dôrazu na ekologické dopady v územnom plánovaní – sledujú jediný cieľ. Záchranu tohto jedinečného územia, jeho prírodného bohatstva a zásob podzemných vôd,” dodal M. Kiča.
Odkiaľ sa do nej vchádza
Demänovská jaskyňa slobody je najnavštevovanejšou jaskyňou Slovenska. Tradičný prehliadkový okruh má dĺžku tisícstoštyridsaťpäť metrov. Jaskyňa sa nachádza trinásť kilometrov južne od Liptovského Mikuláša v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina, na území Národného parku Nízke Tatry. Vchod je v dolinke Točište, v nadmorskej výške osemstosedemdesiat metrov. Výstup k jaskyni je serpentínovým chodníkom od parkoviska a trvá asi desať až pätnásť minút. Na výstupovej trase je náučný chodník.
Zdroje:
http://www.ssj.sk/sk/jaskyna/4-demanovska-jaskyna-slobody
https://www.minzp.sk/spravy/demanovska-jaskyna-slobody-oslavuje.html
https://www.mindop.sk/externe/znamky/2021/744.php
