Alena Trančíková: Vodárenský zdroj Šamorín je unikát

Marta Bartošovičová

Expertka Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Ing. Alena Trančíková poukazuje na výnimočnosť tohto vodného zdroja v rozhovore pre portál Veda na dosah.

Vodná nádrž Gabčíkovo. Zdroj: iStockphoto.com

Šamorín sa nachádza asi 25 kilometrov od Bratislavy, v tesnej blízkosti Gabčíkova. Zdroj: iStockphoto.com

V apríli padlo rozhodnutie odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného výboru v Bratislave, vďaka ktorému sa podarilo ochrániť unikátny zdroj pitnej vody v Šamoríne pred záujmami developerov a ich plánovanou rozsiahlou výstavbou na území mesta i okolitých obcí.

Podzemná voda, ktorá sa nachádza medzi Šamorínom a Hamuliakovom, je jedným z najväčších zdrojov pitnej vody v strednej Európe. Odborníkmi je označovaná za stabilnú a trvalo udržateľnú.

„Ku kvalitnej pitnej vode nemá vo svete prístup približne jedna miliarda ľudí. Na Slovensku máme skutočný poklad – zdroj pitnej vody v Šamoríne, ktorý by stačil zásobovať polovicu obyvateľov Slovenska,“ zdôraznil minister životného prostredia Ján Budaj na tlačovej konferencii.

„Je to zmes obrovskej úľavy a zároveň obáv o reálne presadenie podmienok rozhodnutia o ochrane vodárenského zdroja do praxe. Bolo by naivné predpokladať, že subjekty, ktoré majú v oblasti stavebné zámery, sa len tak jednoducho vzdajú,“ hovorí o dosiahnutom úspechu expertka na pitnú vodu Ing. Alena Trančíková, vedúca sekcie kvality, ochrany vôd a životného prostredia v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a. s., (BVS) v rozhovore.

Odkedy sa venujete vodárenskému zdroju Šamorín?

Od roku 2004, keď sme ho pri transformácii štátneho podniku Vodárne a kanalizácie Bratislava na akciovú spoločnosť BVS takpovediac „vyženili“ v rámci majetku Západoslovenských vodární, ktorý bol k nám pričlenený. Krátko po začlenení do prevádzkovania sme zaregistrovali, že ochranné pásma nie sú vyhlásené v súlade s platnou legislatívou na celú potenciálnu kapacitu vodárenského zdroja.

Náprava tohto stavu nebola jednoduchá. Bolo potrebné začať s intenzívnym režimovým sledovaním podzemných vôd v predmetnej oblasti, podrobne počas viacerých rokov zdokumentovať smery a rýchlosť prúdenia podzemných vôd a, samozrejme, vývoj kvality vôd v priebehu ročných období.

Po nazbieraní dostatočného množstva dát bol vypracovaný hydraulický model prúdenia podzemných vôd, pomocou ktorého odborníci v hydrogeológii vypracovali záverečnú správu a určili veľkosť využiteľných, obnovujúcich sa zásob podzemných vôd a rozsah nevyhnutného ochranného pásma hygienickej ochrany pre tento výnimočný vodárenský zdroj. Záverečná správa bola schválená komisiou Ministerstva životného prostredia SR a podpísaná ministrom v roku 2013. Od toho dňa začal boj o reálne uplatnenie ochrany v praxi.

Ing. Alena Trančíková. Zdroj: BVS a. s.

Ing. Alena Trančíková. Zdroj: BVS a. s.

Ako ste privítali zavŕšenie dlhoročného úsilia o rozšírenie jeho ochranných pásiem?

Je to zmes obrovskej úľavy a zároveň obáv o reálne presadenie podmienok rozhodnutia o ochrane vodárenského zdroja do praxe. Bolo by naivné predpokladať, že subjekty, ktoré majú v oblasti stavebné zámery, sa len tak jednoducho vzdajú. Vzhľadom na veľký rozsah vyhlásených ochranných pásiem je dotknutých mnoho subjektov.

Ochranné pásmo I. stupňa je určené na ochranu pred ohrozením pozemkami nachádzajúcimi sa v jeho v bezprostrednej blízkosti. Je tu zakázaná akákoľvek činnosť, ktorá nesúvisí s prevádzkou vodného zdroja. Územie je oplotené a zabezpečené.

Ochranné pásmo II. stupňa slúži na ochranu množstva, kvality a zdravotnej bezchybnosti podzemných vôd v ich infiltračnej oblasti (kde by presakovala voda priepustnými vrstvami pôdy do studní), nachádzajúcich sa na pozemkoch v katastrálnom území Hamuliakovo a Šamorín. Ide o rozlohu 7,9 km2. Zakázané je tu vykonávať činnosti, ktoré by mohli znečistiť vodárenský zdroj.

V ochrannom pásme III. stupňa s rozlohou 15,3 km2 sú určené všeobecné obmedzenia, ktoré vyplývajú z platnej legislatívy. Hranica je zároveň vymedzená zoznamom pozemkov. Podrobnosti o rozhodnutí sú uvedené vo verejnej vyhláške.

Do ochranného pásma II. stupňa je zahrnutý aj intravilán obce Hamuliakovo. Nie je to však prvý prípad, keď sa niečo také udialo. Pri budovaní vodárenského veľkozdroja Rusovce – Ostrovné lúčky – Mokraď sa do ochranného pásma druhého stupňa dostali obce Rusovce, Jarovce a Čunovo. K prehodnoteniu veľkosti ochranného pásma sa pristúpilo po napustení vodného diela Gabčíkovo, keď prišlo k radikálnej zmene prúdenia podzemnej vody. Podzemná voda predtým pritekala z vnútrozemia smerom od Rakúska a po napustení zdrže je prítok podzemnej vody smerovaný zo zdrže.

Čím je zdroj vody v Šamoríne výnimočný? Aká je jeho kapacita a kvalita?

Výnimočnosť vodárenského zdroja Šamorín, ktorý sa nachádza v katastroch obce Hamuliakovo a mesta Šamorín, spočíva v jeho veľkej potenciálnej výdatnosti, ktorá predstavuje objem 3300 litrov za sekundu. Táto výdatnosť je, vzhľadom na špecifickú geografickú polohu pri Hrušovskej zdrži – v dosahu plavebnej dráhy, aj dlhodobo udržateľná.

Zároveň má daný zdroj i potenciál dlhodobého udržania súčasnej výbornej kvality podzemnej vody, ktorá je vhodná na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou v prirodzenom stave bez chemickej úpravy. Samozrejme, pod podmienkou, že aj množstvo a kvalita vody v Dunaji si udržia svoje kvantitatívne a kvalitatívne parametre. Je teda najväčším vodným zdrojom v našej krajine a pri dnešnej priemernej spotrebe pitnej vody na jedného obyvateľa by jeho výdatnosť stačila na zásobovanie viac ako polovice občanov Slovenska.

Na Žitnom ostrove sa nachádzajú aj iné vodárenské zdroje s vysokou výdatnosťou, ale kvalita podzemných vôd, ktoré do nich prúdia, sa postupne zhoršuje. V niektorých prípadoch už dosiahla limity znečistenia, pri ktorých vyhláška o pitnej vode ešte umožňuje zásobovanie bez úpravy, alebo sa k nim blíži.

Vodárensky zdroj Šamorín. Zdroj: BVS, a. s.

Vodárensky zdroj Šamorín. Zdroj: BVS, a. s.

Ako expertka zastupujete Asociáciu vodárenských spoločností Slovenska v Európskej komisii pre pitné vody EurEau 1. Čo pre vás z tejto pozície vyplýva?

Členmi komisie EurEau 1 sú expertní zástupcovia prevádzkovateľov verejných vodovodov zo všetkých členských štátov Európskej únie vrátane Veľkej Británie (vodárenskí odborníci požiadali o možnosť zotrvania v komisii aj po brexite). Úlohou komisie je sledovať legislatívu, ktorá je v prípravnom konaní na schválenie v Európskom parlamente. V prípade, že identifikujeme potenciálnu možnosť ovplyvnenia vodárenského sektora (či už kladne, alebo záporne), po preskúmaní a vyhodnotení takéhoto vplyvu sa snažíme odbornými stanoviskami, pripomienkami a následným lobingom dosiahnuť žiadanú úpravu dokumentu.

Zároveň pracujeme na vlastných návrhoch zmeny jestvujúcej legislatívy alebo na novej, ktorú považujeme za potrebné presadiť. Veľkým benefitom tejto organizácie je aj možnosť výmeny ako vedeckých, tak praktických skúseností a vedomostí medzi odborníkmi naprieč Úniou.

Často vystupujete na konferenciách. Akým témam sa venujete? Hovoríte aj o otázkach súvisiacich s vodným zdrojom Šamorín?

Aktívne sa zúčastňujem pomerne veľkého počtu konferencií. Obsah sa líši podľa zamerania. Závisí od toho, či ide o vyslovene odbornú konferenciu alebo skôr vedecko-popularizačnú. Robím to rada, lebo som presvedčená o tom, že voda, pitná voda a problémy s tým súvisiace nemajú v našej spoločnosti zatiaľ primeraný priestor a vážnosť.

O vodnom zdroji Šamorín som v priebehu rokov referovala na mnohých konferenciách, v televíznych reláciách i v tlači. Snáď aj to prispelo ku kladnému zavŕšeniu boja o vyhlásenie jeho ochrany. Vo svojich príspevkoch som poukazovala okrem iného aj na slabú legislatívnu podporu ochrany verejného záujmu v prípade ochrany vodárenských zdrojov pred súkromným záujmom stavebníkov a developerov.

V mnohých prezentáciách som poukazovala na konkrétne príklady znečisťovania podzemných vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, ktoré sa môžu uskutočňovať pre nefunkčný kontrolný systém štátu a nedostatočný monitoring kvality podzemných vôd v tomto vodnom útvare. Tiež som referovala o konkrétnych vplyvoch pokračujúcich klimatických zmien na výdatnosť a kvalitu vodárenských zdrojov, prevádzkovaných našou spoločnosťou.

Ing. Alena Trančíková, expertka na pitné vody, pôsobí od skončenia vysokoškolského štúdia v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). Okrem iných pozícií je vedúcou sekcie kvality, ochrany vôd a životného prostredia BVS, a. s., a členkou dozornej rady, zvolenou zamestnancami.

Študovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, odbor vodné stavby a vodné hospodárstvo, špecializácia zdravotné inžinierstvo. Svoj pracovný život spojila najmä s prevádzkovaním a ochranou vodárenských zdrojov, skúmaním a zabezpečovaním kvality vody a aktivitami na ochranu podzemných i pitných vôd na Slovensku. Bola a je zapojená do projektov, napríklad Národná sústava povolaní, Národná sústava kvalifikácií, Adaptačná stratégia na zmenu klímy pre Bratislavu a podobne.

Pravidelne vystupuje doma i v zahraničí na medzinárodných konferenciách zameraných na ochranu pitných vôd a životného prostredia. Od roku 2007 zastupuje Asociáciu vodárenských spoločnosti Slovenska v Európskej komisii pre pitné vody EurEau 1 ako expertka.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.