Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nová štúdia: Mamuty neuštvali na smrť ľudia, ale klimatická zmena

Andrea Bučičová

Rozsiahly výskum DNA odhalil, že rozhodujúce pritom bolo jej tempo. To naznačuje, ako ľahko sa môžeme stať ohrozeným druhom aj my.

Mamuty a lovkyňa. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Mamuty, predchodcovia dnešných slonov, žili v susedstve ľudí niekoľko tisícročí. Zem obývali po dobu približne päť miliónov rokov a vyhynuli asi pred štyritisíc rokov.

Mamuty boli dôležitou súčasťou každodenného života pravekých ľudí. Okrem toho, že ich jedli, tak ich kosti používali na budovanie prístreškov a kly na výrobu nástrojov (napríklad harpún). Mamuty si dokonca našli cestu aj do umenia pravekých ľudí – nielen, že ich maľovali na steny jaskýň, dokonca aj najstarší známy hudobný nástroj (podľa odhadov má 30 000 rokov) je flauta z mamutej kosti.

Vedci si dlho mysleli, že mamuty vyhynuli, pretože ľudia ich nadmerne lovili. Najnovší výskum medzinárodného tímu vedcov, ktorý tvoria odborníci z oblasti genetiky, zoológie, klimatológie, ekológie a environmentalistiky, zistil, že v skutočnosti to zapríčinila dramatická klimatická zmena.

Pre rýchle otepľovanie na konci poslednej doby ľadovej (skončila pred 12 000 rokmi, pozn. redakcie) sa začali topiť ľadovce, čím sa v prostredí zvýšila vlhkosť a zmenila sa flóra. Tým pádom vymizla vegetácia, ktorou sa mamuty dovtedy živili.

V najnovšej štúdii medzinárodného tímu vedcov, ktorý viedol profesor Eske Willerslev z univerzity v Cambridgei, uverejnenej v Nature, vedci vysvetľujú, ako odhalili príčiny vyhynutia pravekých mamutov a ďalších veľkých bylinožravcov.

Pracovali so vzorkami pôdy, v ktorej sa v minulosti našli pozostatky mamutov z blízkosti polárneho kruhu. Tieto vzorky sa zbierali dvadsať rokov. Pomocou sekvencie DNA z nich vedci podrobne analyzovali rastlinné a živočíšne pozostatky (vrátane moču, výkalov a kožných buniek). Výsledky, ktoré tak získali, im pomohli vytvoriť obraz podmienok, v ktorých mamuty žili, a zmien, ktorými pri klimatickej zmene prechádzali.

Profesor Willerslev na portáli EurekAlert! vysvetľuje, že vedci sa už storočie hádajú o tom, prečo mamuty vyhynuli. „Zvieratá prežili milióny rokov bez toho, aby ich vyhubili klimatické zmeny, ale keď museli žiť vedľa ľudí, tak nevydržali dlho. Ľudia boli obviňovaní, že ich uštvali na smrť. Konečne sa nám podarilo dokázať, že problémom nebola len klimatická zmena, ale jej rýchlosť, ktorá bola posledným klincom do rakvy mamutov. Nedokázali sa dostatočne rýchlo adaptovať na dramatickú zmenu krajiny, v ktorej sa ich potrava stala vzácnou.“

V dôsledku zmeny klímy, trávnaté prostredie stepnej tundry, ktoré bolo domovom mamutov, nahradili stromy a mokrade.

Kostra mamuta v jaskyni masívu Chatyr-Dag pri dedine Privolnoa. Zdroj: iStockphoto.com

Kostra mamuta v jaskyni masívu ChatyrDag-Yayla pri dedine Privoľnoe. Zdroj: iStockphoto.com

Ako mamuty bojovali o potravu

Zaujímavé je, že počas piatich miliónov rokov, keď mamuty a ich predkovia obývali Zem, prekonali niekoľko dôb ľadových. Súčasne s mamutmi žili v týchto chladných a nehostinných podmienkach aj stáda sobov a srstnatých nosorožcov.

Napriek chladu a extrémnym podmienkam bolo prostredie stepnej tundry bohaté na faunu. Rôzne druhy tráv, bylinné rastliny a drobné kríky síce pokrýval sneh, ale mamuty ho dokázali svojimi mohutnými klami odhrnúť a silnými chobotmi vytrhnúť rastliny zo zamrznutej zeme. Vedci tvrdia, že práve vďaka bylinnej potrave a rozsiahlemu tráviacemu ústrojenstvu boli mamuty tak ohromne veľké. Mamuty to nemali ľahké aj preto, že za svojou potravou museli veľa migrovať.

Posledný ostrov mamutov

Podľa fosílnych záznamov žili mamuty na všetkých kontinentoch okrem Austrálie a Južnej Ameriky. Známe sú dôkazy o tom, že niektoré populácie mamutov prežili poslednú dobu ľadovú a žili ešte v období holocénu (začiatok pred asi 12 000 rokmi, pozn. redakcie), čiže v dobe, ktorá trvá do súčasnosti.

Príkladom je populácia mamutov na ostrove Wrangel, neďaleko pobrežia Čukotky v severovýchodnej časti Sibíri, ktorá vyhynula niekedy okolo 4 000 rokov p. n. l. Štúdiu o tejto poslednej známej populácii mamutov zverejnil odborný časopis Science Direct. Jej autori vysvetľujú, že mamuty z ostrova Wrangel mohli vyhynúť z dôvodu oslabenej genetickej diverzity, ktorá vznikla ako výsledok vzájomného kríženia sa vnútri izolovanej populácie. Ako ďalší významný faktor pripustili aj krátkodobú krízu v podobe extrémnej poveternostnej udalosti – napríklad silnej námrazy, ktorá zabránila mamutom získať potravu.

Mamuty žili v susedstve ľudí minimálne 2 000 rokov. Boli tu dokonca aj v dobe, keď sa stavali pyramídy v starovekom Egypte. Vyhynutie týchto tvorov, ktoré sa dokázali prispôsobiť náročným klimatickým a environmentálnym podmienkam, je len ďalším dôkazom toho, aký dramatický dopad môže mať klimatická zmena, a to nielen na zvieratá, ale aj na ľudí.

Zdroje:
DOI: https://doi.org/10.1038/s41586-021-04016-x (Nature),
DOI: https://doi.org/10.1016/j.quascirev.2019.105884 (Science Direct)
EurekAlert!

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.