Prenikavo voňajúca bylina sa dostala do pozornosti ľudí už v období stredoveku. Dnes ju bylinkári využívajú len málo.
Kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L.). Zdroje: Wikimedia Commons, liebyl.estranky.sk
Kocúrnik obyčajný ako intenzívne voňajúca bylina neunikol pozornosti klasických národov už v staroveku. Vtedy sa bežne používal ako liečivá bylina, dnes ju však moderní bylinkári využívajú málo. Známy je skôr tým, že mačkám vyvoláva silnú dedičnú eufóriu. Nie všetky majú však gény, potrebné na jej manifestáciu.
Z histórie a mytológie
V Európe a Číne sa bylina používa pre svoje liečivé účinky dlhšie ako 2 000 rokov. Ostrým pachom zaháňala hady a čaj s vôňou citróna a mäty bol považovaný za liek proti chrípke, kašľu a na uvoľnenie zahlienených priedušiek.
Rímsky elegický básnik Publius Ovidius Naso – Ovídius (*43 pred n. l. – †17) vo svojom diele Metamorfózy (Premeny) pojednáva o mýtických premenách osôb na zvieratá, rastliny a veci.
Rozpráva o bohu Plutovi, starorímskom bohu podsvetia, náprotivku gréckeho Háda. Boh sa až natoľko bláznivo zamiloval do nymfy Minthy, že bez nej nemohol žiť. Bohyňa Persefona, dcéra najvyššieho boha Dia a bohyne Demeter a manželka boha Pluta, nemala rovnaký názor ako on. Keď sa dozvedela o vášnivom vzťahu, rozhodla sa, že za to môže nymfa a nie jej manžel zvodca. Za tento prečin premenila úbohú nymfu na obyčajnú, všade sa vyskytujúcu rastlinu. Keďže boh Pluto nemohol nič robiť, ako posledné gesto lásky dal zeleným rastlinným častiam omamnú vôňu. Podľa básnika Ovídia tak vznikla aromatická bylina so sviežosťou a spaľujúcim zápalom erotickej vášne.
Pozrite si
Stredovekí liečitelia používali kocúrnik bežne. Ako prvý ho vo svojich receptoch uviedol flámsky lekár a botanik Rember Dodonaeus (*1517 – †1585). Cenil sa vtedy ako prostriedok proti vynechávaniu menštruácie, pri hystérii a proti iným vážnym ťažkostiam.
Suchá kvitnúca vňať slúžila na prípravu obľúbeného čaju v čase panovania anglickej kráľovnej Alžbety I. (*1533 – †1603) z rodu Tudorovcov. Volali ju aj panenská kráľovná, keďže sa nikdy nevydala. Podporila však rozvoj obchodu, remesiel, umenia, kultúry a škôl. Keď začali Angličania cestovať a dobývať kolónie, zaujal miesto kocúrnika čaj čínsky (Camellia sinensis L.) s povzbudzujúcim účinkom, ktorý v Anglicku obľubujú dodnes.
Kolonisti si kocúrnik priviezli so sebou aj do Severnej Ameriky. Rastlina tam rýchlo zdomácnela a dnes rastie takmer na celom kontinente. Zaujímavosťou zostáva skutočnosť, že množstvo indiánskych kmeňov (Chipppewa, Iroquois, Cherokee, Okanagan-Colville, Rappahannock a Menominee) využívalo listy tejto rastliny na prípravu čaju, ktorým liečili prechladnutie, kašeľ, žalúdočné ťažkosti, hnačky, vracanie, bolesti hrdla a hlavy, zmierňovali horúčky, poruchy krvi a ženských orgánov. V oficiálnom zozname liečiv Spojených štátov amerických bola bylina zapísaná ako liek na bolesti žalúdka už v roku 1842. Kati užívali čaj z kocúrnika pred popravami, aby sa dostali do neľútostnej nálady.
Etymológia
Samostatné latinské vedecké pomenovanie rastliny ukazuje, že názory odborníkov na to, do ktorého rodu by mali kocúrnik zaradiť, sa rôznia. Názov rastlinného druhu je odvodený od etruského mesta Nepete (dnes Nepí), ktoré je sídelné centrum tejto civilizácie v Toskánsku. Rimania a Etruskovia pri hojnom výskyte túto prastarú bylinu nazývajú aj rímska mäta.
Prívlastok binomického taxonomického pomenovania cataria = mačací pochádza z latinského catus = kocúr. Po koreňoch rastliny sa totiž rady váľajú mačky.
Mačky kocúrnik obyčajný jednoducho milujú. Zdroje: a.osiva-semena.sk, iStockphoto.com
Opis rastliny a jej pestovanie
Kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L.) je trváca, už od bázy stonky rozkonárená, 0,5 až 1,0 m vysoká, plstnatá a aromatická bylina so štvorhrannou byľou s protistojnými, na líci lysavejúcimi listami, ktoré sa nahor zmenšujú a prechádzajú do listeňov. Dolné paprasleny sú stopkaté a riedke, vrchné sediace a husté. Listy majú srdcovitý tvar a na okrajoch sú hrubo pílkovité. Z pazúch horných listov vyrastajú kvety. Kalich je pravidelný, sivo chlpatý s končistými kopijovitými listami. Súmerná koruna je belavá až ružovkastá, krátko páperistá s horným pyskom vzpriameným a spodným karmínovo bodkovaným, vrúbkovaným a hlboko preliačeným. Štyri tyčinky sú dvojmocné, lysé, s fialovými peľnicami, semenník vrchný.
Rastlina kvitne od júna do jesene (niekedy až do konca októbra) a má veľmi príjemnú a prenikavú vôňu. Včelám poskytuje dobrú neskorú znášku. Ako všetky hluchavkovité druhy je kocúrnik medonosný. Po opelení sa v semenníku tvoria početné tmavé okrúhle až vajcovité semená. Plodmi sú tvrdky.
Pozrite si
Táto trváca bylina rastie po celej Európe od nížin až po podhorský stupeň pohorí. Nachádzame ju pri cestách, v kroviskách, na brehoch potokov i riek či na rumoviskách, pričom preferuje hlavne pôdy bohaté na dusík. Miestami sa pestuje v záhradkách buď zo semien, alebo z koreňových rezkov. Časti rastlín vysádzame na jar a jeseň vo vzdialenosti 0,30 až 0,40 m od seba, aby mali dostatok priestoru na rast. Darí sa im takmer v akejkoľvek dobre priepustnej pôde, pokiaľ je na plne alebo čiastočne slnečnom stanovišti. Kocúrnik možno pestovať i v kvetináčoch, je skvelou voľbou aj pre balkóny a terasy. Je veľmi odolný a znesie chladné zimy až do mínus 23 stupňov Celzia (°C) a nepotrebuje žiadnu špeciálnu zimnú ochranu. Vďaka tomu, že vylučuje viacero látok rôzneho chemického zloženia (alelochemikálie) koreňmi do pôdy, potláča rast iných druhov v priestore. Na stanovištiach sa rýchlo rozširuje a následne divie.
Zber
Predmetom ľudovo zužitkovaného zberu je vňať – Herba nepetae, inak aj Herba catariae. Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny (jún – august) a suší sa bežným spôsobom ako siličnatá rastlina. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý. Treba ho uchovávať v tmavých nádobách, ktoré sa musia vzduchotesne uzavrieť, aby sa zabránilo vyparovaniu cenných prchavých silíc. Suchá vňať kocúrnika má i po usušení silný aromatický pach, veľmi osobitý, trocha odporný, a ostro aromatickú, horkastú, gáfru podobnú chuť. Význam drogy je však zatiaľ malý.
Prírodné látky
Chemická analýza drogy kocúrnika ukázala, že obsahuje 7,9 percenta (%) popola, 15,6 % vlákniny, 9,1 % bielkovín, 4,9 % lipidov a až 62,5 % sacharidov. Izolovaný olej extrahovaný z rastlinnej suroviny obsahoval mastné kyseliny – palmitovú (20,3 %), stearovú (18,6 %), olejovú (14,2 %), palmitolejovú (9,6 %), linolovú (9,3 %), myristovú (7,2 %), linolénovú (5,8 %), arachidovú (4,1 %) a laurovú (3,7 %).
Aromatické siličnaté prchavé látky sa tvoria v žľazových trichómoch na epiderme listu. Kvitnúce rastliny obsahujú od 0,2 do 0,7 % silice – bezfarebnej tekutiny s príjemnou bylinkovo-citrusovou vôňou. Pomocou analýzy s využitím plynovej chromatografie s hmotnostným detektorom bolo identifikovaných 55 siličnatých komponentov. Hlavnými zložkami éterického oleja kocúrnika obyčajného je niekoľko nepetalaktónov, geraniol a α-pinén, pulegón. Nerol, citronelal, neral a karyofylénoxid boli zasa hlavnými zložkami kocúrnika záhradného (Nepeta nervosa L.). Nepetalaktóny sú monoterpény, známe ako iridoidy, pričom viaceré výskumné práce v súvislosti s týmito prírodnými látkami uvádzajú rôzne chemotypy tohto rastlinného druhu.
Štruktúrny vzorec nepetalaktónu. Zdroj: Wikimedia Commons
Účinky na zdravie
Tradične sa droga užívala ako sedatívum, prostriedok na upokojenie zažívacích problémov, vyvolanie menštruácie, odstránenie menštruačných bolestí, nadúvanie a dojčenskú koliku. Zmes z rovnakého dielu kocúrnika a šafranu sa kedysi odporúčala na liečbu ovčích kiahní a šarlachu. Listy sa žuvali s cieľom úľavy od bolesti zubov a fajčili pri liečbe bronchitídy a astmy. Silica kocúrnika má pri vonkajšom použití stimulačný účinok na povrchovú cirkuláciu, je mierne prečisťujúca, vhodná na podporu reparačných procesov kožných tkanív.
V potravinárstve sa listy a kvitnúce vrcholy byliny často využívajú na ochutenie mäsových, rybích a zeleninových jedál a sú obzvlášť obľúbené pri dochucovaní húb a hríbov. V kuchyni sa čerstvé listy pridávajú k mäsu, ktorému dodávajú veľmi lahodnú, jemnú a pikantnú chuť.
Ako dochucovadlo sa kocúrnik využíva hlavne pri príprave talianskych jedál. Napríklad na Sicílii sa čerstvá vňať pre svoju chuť a vôňu stala súčasťou nálevu určeného na aromatizáciu olív. Používa sa i ako prísada do typickej veľkonočnej omelety s názvom frocia. V Laziu sa používa na prípravu rímskych artičok. V regióne Irpinia sa pod názvom zenzifero kombinuje so syrom ricotta a so zmesou sa plnia cestoviny ravioly alebo omelety. V Calabritte sa používa aj na prípravu aromatického likéru a nakoniec v Toskánsku ju ako koreninu používajú pri príprave húb.
Fajčenie sušených listov má mierny halucinogénny účinok a v procese odvykania od narkotík môže nahrádzať fajčenie marihuany.
Bezpečnosť a riziká
Pokiaľ ide o zdravotné kontraindikácie kocúrnika, nie je k dispozícii dostatok údajov na stanovenie bezpečnosti jeho konzumácie. Bylina je vo všeobecnosti považovaná za nejedovatú, no u niektorých ľudí môže spôsobiť podráždenie žalúdka alebo alergickú reakciu. Počas tehotenstva a dojčenia sa konzumovať neodporúča.
Recepty
Čaj z kocúrnika si pripravíme z dvoch polievkových lyžíc čerstvej vňate, ktoré zalejeme štvrť litrom vriacej vody. Necháme vylúhovať asi 20 minút a precedíme. Pijeme 2- až 3-krát denne po jednej šálke pred jedlom. Aplikovať sa môže na upokojenie žalúdka, pálenie záhy, proti menštruačným bolestiam a zároveň účinkuje ako jemné sedatívum.
Z kocúrnika si môžeme pripraviť tinktúru i čaj. Zdroj: iStockphoto.com
Na prípravu tinktúry použijeme malé kúsky suchej kvitnúcej vňate. Zalejeme ich alkoholom tak, aby v ňom bola surovina kompletne ponorená, hladina by mala byť aspoň 5 mm nad bylinou, aby nezoxidovala a nesčernela. Nádobku uzavrieme a necháme pri izbovej teplote na slnečnom mieste 2 až 6 týždňov. Po uplynutí času macerácie drogu scedíme cez sitko alebo gázu do nádoby z hnedého skla, ktorú uzavrieme a uskladníme na chladnom tmavom mieste. Užívame pol až jednu kávovú lyžičku až trikrát denne.
Roztlačenými listami kocúrnika je možné ošetriť si drobné poranenia pri práci na záhrade, neskôr ich treba dôkladne umyť vodou a zalepiť náplasťou.
Narkotikum pre mačky a ďalšie pôsobenie
Výskum potvrdil, že silica kocúrnika má zaujímavé a v budúcnosti prakticky využiteľné biologické vlastnosti. Preukázané sú napríklad jej repelentné účinky na článkonožce a má tiež antimikrobiálny efekt na niekoľko druhov baktérií a patogénnych húb. Viaceré vedecké práce opisujú taktiež inhibičné účinky rastliny na klíčenie semien in vitro a alelopatické interakcie na viacero druhov rastlín (potláčajú rast ich koreňov v pôde).
Najznámejšou a dlho pozorovanou vlastnosťou kocúrnika je jeho euforický účinok na mačky. Keď mačky zacítia bylinu, dostávajú sa do omamného opojenia a pocitu šťastia, po ktorom nasleduje relaxácia. Účinok trvá približne štvrť hodiny. Pod vplyvom rastliny sa váľajú, šúchajú a lížu si labky, obtierajú sa okolo rastliny a konzumujú ju. Často sa prejavuje aj hyperaktivita alebo dokonca agresia zvierat.
Nie všetky mačky však na kocúrnik reagujú, záleží na ich individuálnych genetických charakteristikách. Citlivosť na kocúrnik môžu (no nemusia) mať zdedenú a, rovnako ako u ľudí, môžu niektoré mačky jednoducho reagovať na podnet inak ako iné. Rozdiely môžeme pozorovať nielen v ich emocionálnej reakcii (uvoľnenie alebo hyperaktívita, mäkká alebo agresívna), ale aj v ich počínaní (buď kocúrnik rovno jedia, ovoniavajú ho, alebo sa v ňom váľajú). Zaujímavou skutočnosťou je, že mačiatka na bylinu nereagujú, začína sa to až vo veku 3 až 6 mesiacov.
Použitá literatúra
De Torres, K.: Feline Object Play: The Influence of Catnip. Theses and Dissertations: City University of New York. 2017, 47 p.
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of Medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
Kirsten A. Allen, K.A., Gomes, E.N., Patel, H.K., Simon, E.J.: Vegetative Propagation of Nepeta cataria and the Inhibitory Effects of its Essential Oil on the Adventitious Rooting of Cultivated Lamiaceae Species. In: : Journal of Medicinally Active Plants, Vol. 12, Iss. 2, 2023, p. 32-45
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.
Nagy, M., Grančai, D., Mučaji, P. 2011: Farmakognózia – biogenéza prírodných látok. 1. vyd., Vydavateľstvo Osveta, s.r.o. Martin, 238 s., ISBN 978-80-8063-368-4
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
Said-Al Ahl, H., Naguib, N.Y., Hussein, M.S.: Evaluation Growth and Essential Oil Content of Catmint and Lemon Catnip Plants as New Cultivated Medicinal Plants in Egypt. In: Annals of Agricultural Sciences. Vol. 63, Iss. 4, 2022, p.201-205
Saleh-Zen, Z., Qayssar, R., Sardar, S., Jamal, E., Senjawi, M. L., Sleman, E., Fazil, H., Porwal, O.: Catnip (Nepeta cataria L.): Recent Advances in Pharmacognosy, Cultivation, Chemical Composition and Biological Activity. In: Journal of Drug Delivery and Therapeutics, Vol. 12, Iss. 6-5, 2018, p. 254-263
Weiting, L.: Chemodiversity in Nepeta spp.: A Literature Review on Comparative Germplasm Studies with Focus on Iridoids and other Terpenes. In: Journal of Medicinally Active Plants, Vol. 10, Iss. 4, 2021, p. 82-115
(af)
