Osídľuje slnečné stanovištia, rastie pri cestách, na skalách, v kamenistej a piesčitej pôde, na lúkach a okrajoch lesov.
Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám na Zemi. Zdroj: iStockphoto.com
V našich končinách sa divozelu hovorilo kráľovská svieca, a to jednak pre jeho krásu a majestátnosť, jednak preto, lebo sa pálil ako vosková sviečka alebo fakľa. Vďaka krásnym kvetom sa všetky druhy divozela zaraďujú medzi okrasné a medonosné, ale najmä peľonosné rastliny.
Mohutná dvojročná bylina je rozšírená najmä u nás v strednej Európe. Nájdeme ju aj v oblastiach južnej Európy a severnej Afriky. Osídľuje slnečné stanovištia, rastie pri cestách, na skalách, v kamenistej a piesčitej pôde, na lúkach a okrajoch lesov.
Divozel obľubuje slnečné stanovištia. Rastie aj pri cestách či na skalách. Zdroj: iStockphoto.com
História, etymológia a opis
Divozel má skutočne bohatú históriu a všestranné využitie. Patrí k najstarším liečivým rastlinám na Zemi. Niekoľko druhov tejto rastliny bolo známych už v antike. Starovekí Gréci ho nazývali flómos a jeho plstnaté listy rozrezávali a používali ako knôty do lámp. Ženy si listami potierali tvár, pretože na lícach zanechávali rumenec. Rimanky zasa využívali žlté farbivo z kvetov na farbenie vlasov.
V stredoveku sa kvet divozela uplatňoval ako bylina na podporu činnosti mozgu, koreň na čistenie krvi a listy na pokožku.
Pozrite si
Svoje miesto si našiel aj pri magických obradoch. Predkovia viacerých európskych národov považovali divozel za čarovnú ochrankyňu proti čarodejniciam a zlým duchom. Ak vyrástol na hrobe, znamenalo to, že mŕtvy je v očistci a treba sa zaň ísť pomodliť na pútnické miesta.
V našich končinách sa mu hovorilo kráľovská svieca. Keď je suchá, veľmi ľahko horí. Ešte než bola objavená bavlna, používali sa na výrobu knôtov práve pevné semenice divozela. Sušené stonky a kvety sa často namáčali do loja a pálili sa ako vosková sviečka alebo fakľa.
Na kašeľ či astmu
Grécky lekár Dioskorides (*40 – †90) predpisoval odvar z koreňa divozela naloženého do vína pri liečbe mokrého lišaja, čo je ochorenie, ktoré spôsobuje mokvavé vyrážky na krkoch koní. Anglický lekár a astrológ Nicholas Culpeper (*1616 – †1654) vo svojej knihe The English Physician zasa napísal, že kloktanie odvaru divozela pomáha od bolesti hlavy a zbavuje pacienta kašľa.
Kolonisti priviezli divozel so sebou do Severnej Ameriky, kde sa ho miestni obyvatelia rýchlo naučili využívať na liečbu kašľa, bronchitídy či astmy. Uplatnenie si našiel ako u eklektikov, ktorí kládli dôraz na prírodné liečivá, odpočinok na lôžku a parné kúpele, tak aj u homeopatov, ktorí zdôrazňovali používanie liečiv v malých dávkach, dbali na kvalitu stravy, hygienu a redukciu stresu. Príručka Kingova kniha amerických lekárskych predpisov (King’s American Dispensatory) z roku 1898 uvádza, že „divozel má výborný vplyv na zahlienenie hornej časti dýchacích ciest“.
Mohutná dvojročná rastlina
Divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum Bertol) je mohutná dvojmetrová dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára iba masívnu ružicu prízemných listov, ktoré prezimujú. V druhom roku vyženie hrubú dutú plstnatú stonku s vajcovitými končistými plstnatými listami. Veľké žlté voňavé kvety vyrastajú v hornej časti stonky vo zväzkoch, ktoré tvoria dlhé strapce. Plody sú dvojpuzdrové tobolky, koreň je vretenovitý. Divozel kvitne od začiatku júla do konca septembra a poskytuje med bledožltej farby. Tam, kde ich rastie dosť, môžu včely naznášať naozaj veľké množstvo medu a peľu.
Kvety divozela vo veľkom priťahujú opeľovače. Zdroj: iStockphoto.com
Latinský názov čeľade Scrophulariaceae (krtičníkovité), do ktorej divozel patrí, je odvodený od scrofula, čo bol starý názov pre chronicky zväčšené lymfatické uzliny. Vedecké pomenovanie rastlinného druhu verbascum pochádza zo skomoleného latinského barbascum a naráža na jeho plstnaté ochlpenie. Densiflorum znamená husto kvitnúci.
Pestovateľský postup
Divozel veľkokvetý nie je náročný na pôdu. Vo voľnej prírode je udomácnený na chudobných a suchých pôdach, no nájdeme ho aj v čistom štrku. Je to teplomilná rastlina, ktorá má rada výslnie chránené pred silnými vetrami.
Divozel vysievame už začiatkom apríla do debničiek, ktoré vložíme do skleníka či pareniska. Výsev urobíme riedky, pretože pri hustom rastlinky po vzídení padajú. Jednotíme ich na spon 30 × 30 milimetrov, neskôr ich môžeme presadiť do pripravených rašelinových balíčkov, ktoré dáme do pareniska a na noc prikryjeme rohožami (pre nebezpečenstvo nočných mrazov). Podľa potreby zalievame a prevzdušňujeme. Sadenice pred vysadením otužujeme tak, že okná na záhradnom skleníku otvoríme aspoň na 5 až 8 dní. Výsadbu urobíme na čistý pozemok vo vzdialenosti 0,6 × 0,6 metra alebo 0,6 × 0,7 metra, aby vyrástli mohutné rastliny. V prvom roku sadenice vytvárajú prízemnú listovú ružicu, v druhom roku byľ a postupne aj kvet.
Zber kvetov, listov, semien a koreňov
Rastliny kvitnú od júna do septembra. Predmetom zberu sú najmä kvety (Flos verbasci). Trhajú sa však len lupienky s tyčinkami bez kalicha. Zber realizujeme za slnečného počasia v dopoludňajších hodinách, ako kvety postupne rozkvitajú. Nazbierané kvety sa nemajú stláčať a rýchlo sa zaparujú aj sušia, a to pri maximálnej teplote do 40 stupňov Celzia. Materiál by mal uschnúť za deň. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. Kvety možno skladovať po dôkladnom vysušení nepriedušne uzavreté v plechovkách, dookola zalepených leukoplastom.
Nazbierané kvety sa rýchlo zaparujú aj sušia. Zdroj: iStockphoto.com
Droga je veľmi citlivá najmä na vlhko a svetlo. Jej kvalita sa hodnotí osobitným spôsobom: číselným údajom, ktorý sa uvádza v množstve označenom h. j. – hemolytické jednotky. Ide o údaj vyjadrujúci účinnosť v droge prítomných saponínov, ktorý sa laboratórne zisťuje biologickou metódou. Necháva sa pri tom pôsobiť odvar zo suchých kvetov na suspenziu červených hovädzích krviniek. Zistená hodnota zodpovedá počtu mililitrov suspenzie červených krviniek, ktoré hemolyzujú (rozpustia sa) odparom z jedného gramu saponínovej drogy. Tá má pach medu, je slizovitá a chutí sladkasto.
Zriedkavým predmetom zberu sú listy, ktoré sa zbierajú zdravé a v čase kvitnutia rastliny. Sušia sa rýchlo na prehriatych a vzdušných povalách. Drogou je Folium verbasci. Výnimočné uplatnenie v homeopatii majú korene (Radix verbasci), ktoré sa vykopávajú v júli až auguste.
Organická zlúčenina verbaskozid. Zdroj: Wikimedia Commons
Semeno zbierame tak, že vrchnú časť rastliny zrežeme a odložíme, pretože tam semeno nie je kvalitné ani zrelé. Z dvoch tretín odspodu zbierame celé semenice do papierových vriec (semeno je veľmi jemné). Zber začíname vtedy, keď je semeno už hnedé. Semenice odrezávame kosákom a ešte v ten deň rozložíme na papiere v sýpke, kde je prievan a sušíme ich našuchorené vo vrstve 30 až 40 centimetrov. Každý deň ich obraciame vidlami.
Pri práci treba dávať pozor na oči a používať ochranné okuliare, lebo semeno vyletuje. Keď vám padne do očí, je veľmi nepríjemné, reže a páli. Asi o 14 dní je materiál suchý.
Vymlátime ho buď mláťačkou, alebo kombajnom. Pri mlátení treba použiť sitá s okrúhlymi otvormi a nastaviť obrátky stroja. Po výmlate semeno ovejeme a rozložíme ho na papier vo vrstve asi 30 – 40 centimetrov, aby doschlo. Každý deň ho obraciame (5 – 8 dní). Po vyschnutí semeno preosejeme sitami, čím odstránime úlomky, a dočistíme ho čistiacim strojom. Osivo po vyčistení naplníme do plátenných vrecúšok a uložíme na regály v suchej miestnosti. Zo 100 štvorcových metrov získame 2 – 4 kilogramy osiva.
Obsah účinných látok
Hlavnou účinnou látkou, ktorú droga obsahuje, je žlté farbivo glykozidický saponín verbaskozid s najvyšším obsahom v čase plného kvetu. Okrem toho rastlina obsahuje aj flavonoidné látky, triesloviny, cukry a sliz.
Droga Flos verbasci slúži ako odhlieňovací a slizový prostriedok vhodný pri kašli a zápale priedušiek. Semeno divozela sa používalo aj na odpudzovanie myší.
Fytoterapeutické vlastnosti
V ľudovom liečiteľstve má divozel najväčšie uplatnenie ako liek proti kašľu, aj tomu chronickému, a účinkuje aj na astmu a dýchacie cesty vôbec.
Droga pôsobí blahodarne pri akútnej a chronickej bronchitíde, zápaloch sliznice hrdla, laryngitíde, bronchiálnej astme, tuberkulóznom a čiernom kašli aj pri zápale pľúc. Uvoľňuje hlieny a kŕče a pôsobí močopudne.
Recepty nielen z kvetov
Pri chronickej bronchitíde pomáha mlieko z divozela, ktoré pripravíme tak, že 50 gramov čerstvých alebo 20 gramov sušených kvetov prelejeme pollitrom vriaceho mlieka a v prikrytej nádobe necháme 10 minút lúhovať. Následne precedíme cez jemné sitko a pijeme aspoň štyri razy denne po jednej šálke.
Divozel sa ďalej osvedčil aj ako účinný prostriedok proti hemoroidom. V tomto prípade platí starý recept Pietra Andreu Mattioliho (*1501 – †1577), ktorý uvádza toto: usušený koreň rastliny pomelieme na prášok, 15 gramov prášku zmiešame s jedným žĺtkom, pridáme trocha oleja a primerané množstvo hladkej múky. Z cesta vyformujeme malé koláčiky (asi 20 × 30 mm a hrubé 10 mm) a upečieme ich. Denne treba zjesť dva až tri takéto koláčiky a kúru treba podľa potreby zopakovať.
Obklad z čerstvých listov divozela sa používa na opuchliny a povrchové vredy. Na prípravu čaju potrebujeme lyžicu sušených kvetov, ktorú zalejeme šálkou vriacej vody a po 15-minútovom lúhovaní precedíme. Pijeme niekoľko ráz denne po jednej šálke. Horkú chuť divozela veľkokvetého môžeme potlačiť pridaním cukru, medu, citróna alebo ho možno zmiešať s iným čajom.
Z divozela si môžeme pripraviť čaj. Zdroj: iStockphoto.com
Bezpečnosť a riziká
Semená divozela veľkokvetého sú jedovaté a mohli by spôsobiť otravu. Na druhej strane nie sú známe žiadne nežiaduce účinky listov, kvetov ani koreňov. Pre dospelých, s výnimkou tehotných a dojčiacich žien, je divozel veľkokvetý, pokiaľ je používaný v bežne odporúčaných dávkach, považovaný celkovo za bezpečný.
Použitá literatúra
Brabenec, M., Borik, J. 1980. Pestovanie liečivých a koreninových rastlín na malých plochách. 1.vyd. Bratislava : Svépomoc, 1980, 324 s.
Castleman, M. 2004: Velká kniha léčivých rostlin. 1. vydanie, Columbus, s.r.o., Praha, ČR, 636 s., ISBN: 80-7249-177-6
Duke, J. A., Bogenschutz-Godwin, M. J., duCellier, J., Duke, P. A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n. p.: Martin, 767 s.
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrová, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
Rai, S., Acharya-Siwakot, E., Kafle, A., Devkota, H., Bhattarai, A. 2021: Plant-Derived Saponins: A Review of their Surfactant Properties and Applications (Review). In: Sci, Iss. 3, Vol. 44, p. 1-19
Tmáková, L., Sekretár, S. Hlásniková, J., Vrbiková, L., Schmidt, Š. 2015: Biosyntéza a izolácia rastlinných saponínov. Chemické listy. Vol. 109, s. 437-443
(af)
