Hloh obyčajný, najcennejší objav 19. storočia

Ivan Šalamon

V roku 1894 írsky lekár Green upozornil na hloh ako na „tajomný srdcový liek“. Od tohto obdobia sa začala písať novodobá história jeho využívania v liečebnej praxi

Kvety hlohu. Autor: Doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc., mim. prof.

Kvety hlohu. Foto: IŠ

Ukázalo sa, že tinktúra z hlohu má pozitívne účinky na činnosť srdca, dokázala totiž znížiť tlak a upokojiť tep. Mnohým pacientom tinktúra pomohla odstrániť stenokardiu (pálčivá zvieravá bolesť za hrudnou kosťou), a to aj v prípade, že ostatné lieky boli neúčinné. Aj vďaka tomu bol hloh označený za najcennejší objav 19. storočia.

Do ťaháku z biológie

Z botanického hľadiska rozlišujeme vyše 200 druhov hlohov. Patria do čeľade ružovité (Rosaceae). Na Slovensku rastú v prírode len dva: hloh obyčajný (Crataegus oxyacantha L.) v severnejších oblastiach a hloh jednosemenný (Crataegua monogyna Jacq.) na juhu. Obidva majú liečebné využitie.

Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo menší strom. Má hustú rozkonárenú korunu s ostrými stonkovými tŕňmi, ktoré sú preň charakteristické. Listy sú striedavé, stopkaté, s kopijovitými pílkovitými prílistkami. Čepeľ je obrátene vajcovitá, rozdelená na 3 až 5 nerovnako pílkovité laloky, ktoré sú na líci tmavozelené, lesklé a na rube svetlejšie s nádychom do belasa.

Kvety sú zoskupené do chocholíkových vrcholíkov. Sú päťpočetné, pravidelné a obojpohlavné. Z kvetnej čiašky vyrastajú biele alebo bledoružové korunné lupienky, veľa tyčiniek (až 20) s červenými peľnicami a spodný semenník najčastejšie s dvoma čnelkami a široké trojhranné kališné lístky, ktoré sú na vnútornej strane chĺpkaté.

Mladé listy majú na obidvoch stranách pri žilnatine riedke chĺpky (neskôr sú holé) a kališné lístky sú na vnútornej strane chlpaté. Plodom je vajcovitá, krvavočervená malvica s dvoma kôstkami a so zvyškami kališných lístkov. Kvety majú nepríjemný pach. Hloh kvitne od mája do júna.

Kvitnúci hloh. Autor: Doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc., mim. prof.

Výskyt a „životný štýl“

Pre svoju mimoriadnu tvrdosť sa drevo hlohu v dávnej minulosti používalo ako zbraň. Odtiaľ pochádza aj jeho rodové pomenovanie crataegus, z gréckeho krataigos = silný. Rovnako ako druhové názvy, ktorými sú monogyna – monos = jeden, gyne = žena podľa jedinej čnelky, a oxyacantha – oxys = ostrý, acantha = tŕň.

Hlohy nájdeme v oblasti severného mierneho pásma, smerom na juh až po Stredozemie, na východ k Číne. Rastie na slnečných stráňach, medziach a pasienkoch. V lesných porastoch je dôležitým krovinovým druhom dubovo-hrabových lesov. Vyskytuje sa od nížin až do horského pásma, v Alpách aj v nadmorskej výške nad 1500 m.

Na našom území sa okrem divo rastúcich hlohov môžeme stretnúť tiež s červeno kvitnúcimi kultivarmi a niektorými druhmi amerického pôvodu, ktoré sa vysádzajú na uliciach a v parkoch. Ich ozdobné, často krásne a nápadne veľké kvety i plody sú však pre farmaceutické použitie nevhodné, a preto sa nezbierajú.

Vo všeobecnosti sú hlohy v dôsledku širokej genetickej plasticity významnými predstaviteľmi prvých štádií sukvencie (zmien v spoločenstve rastlín) odlesnených plôch, respektíve nekultivovaných poľnohospodárskych pôd – úhorov.

Účinné látky, zber a sušenie

Liekopisnou drogou je list s kvetom – Folium crataegi cum flore. Neoficiálne sa tiež užívajú samostatné listy (Folium crataegi) a kvety (Flos crataegi). Z pohľadu liečivých látok je však kvet najcennejší.

Kvalita drogy sa posudzuje podľa množstva flavonoidov, najmä O-glykozidov a C-glykozidov. Z tých najznámejších obsahuje hloh: vitexin, vitexin 2-ramnozid, acetlyvitexin, hyperozid, kvercetin-3-tamnogalaktozid, kvercetin, orientin a homoorientin, ktorých musí byť podľa liekopisu najmenej 0,7 percenta. Celkový obsah flavonoidov však kolíše od 0,6 percenta do 1,6 percent.

Z ďalších významných látok sú v droge obsiahnuté dimérne proantocyanidíny (2 – 3 percentá), /-/-epikatechin, triterpenové kyseliny (tzv. kyselina krategolová je zmes kyselín oleanolovej, krategolovej a ursolovej) v množstve 0,3 percenta – 1,4 percent, aminy, cholín, acetylcholín, purinové deriváty (adenín a guanín), kyselina chlorogenová, saponíny a katechinové triesloviny.

List s kvetom patrí vo výkupe k najžiadanejším surovinám. Zbiera sa v máji a júni otrhávaním listov i s kvetmi z bylinných konárikov bielo kvitnúcich hlohov. V materiáli je nežiaduca prítomnosť drevnatých vetvičiek. V droge I. akosti ich nesmie byť viac ako 5 percent.

Hloh je náchylný na zaparenie, suší sa preto čo najrýchlejšie prirodzeným teplom v tenkých vrstvách, prípadne umelo pri teplote do 35 °C. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Ročne sa na východnom Slovensku nazbiera až 500 kilogramov suroviny hlohu.

Pri zbere si dávajte pozor na kliešte, ktoré sa na hlohoch vyskytujú v hojnom počte. Pri zbere preto odporúčame ochranu nekrytých častí tela vhodným odevom, použitie kožených rukavíc a dôkladnú kontrolu.

Vľavo kvety hlohu, vpravo vzorec vitexínu. Autor: Doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc., mim. prof.

Vľavo kvety hlohu, vpravo vzorec vitexínu. Autor: IŠ

Fytoterapia a iné využitie

Chemická povaha a farmakologické vlastnosti látok, ktoré hloh obsahuje, vymedzujú jeho použitie prakticky len na kardiovaskulárne choroby. Pomôcť môže pri začínajúcej srdcovej nedostatočnosti vo vyššom veku, ktorá ešte nevyžaduje liečbu kardiotonikami. Pomáha tiež pri ľahších formách ischemickej choroby srdca, poruchách srdcového rytmu rôzneho pôvodu, srdcovej slabosti po infekčných chorobách, počiatočných štádiách esenciálnej hypertenzie (vysoký krvný tlak) alebo pri poruchách krvného zásobenia mozgu a ateroskleróze.

Bežné terapeutické dávky galeník (tinktúra, extrakt) sa pohybujú v rozmedzí 20 až 50 kvapiek niekoľkokrát denne. Jednotlivá dávka drogy na prípravu nálevu je 2 až 3 gramy drogy. Ani pri dlhodobom užívaní v terapeutických dávkach sa nezistili vedľajšie škodlivé účinky.

Prípravky vyrábané v zahraničí obsahujú zväčša iba extrakty, a to štandardizované buď na flavoidné glykozidy (2 percentá), alebo oligomérne prokyanidíny (200 miligramov), resp. celkové flavonoidy (0,25 percenta).

Veľmi často sa pri liečbe používajú jedlé plody – Fructus crataegi, ktoré obsahujú flavonoidy (predovšetkým hyperozid). V množstve 0,06 – 0,09 percenta sa v plodoch nachádzajú aj oligomerné a polymerné procyanidíny, saponíny, kyselina vínna a pektíny. Dužina plodu hlohu má nevýraznú sladkokyslú, múčnatú a mdlú chuť. Ich celková energetická hodnota je 500 kilojoulov, obsahujú 1,8 percent bielkovín, žiadne tuky, až 28,1 percent sacharidov, 1,1 percent minerálnych látok. Z nich 154 mg. 100 g-1 vápnika, 43 mg. 100 g-1 horčíka, 52 mg. 100 g-1 fosforu, 1,3 mg. 100 g-1 železa a 32 mg. 100 g-1 vitamínu C.

Plody sa zbierajú na jeseň, keď sú celkom zrelé. Nemali by byť poškodené. Sušia sa čo najrýchlejšie teplom, inak ľahko plesnivejú. V druhej fáze sa dosušujú pri umelej teplote do 70 °C. Pomer zosušenia je 6 : 1.

Kyslasté plody s bohatým obsahom rôznych účinných látok môžeme jesť čerstvé alebo použiť na prípravu pečiva a rôznych kaší. Ruská literatúra uvádza jednoduchý recept na prípravu hlohových cukríkov. Postup je nasledovný. Dôkladne zmiešame 1 000 gramov čerstvých plodov hlohu so 400 gramami cukru a 100 gramami škrobu. Potom hmotu vyvaľkáme na drevenej doske na tenké pláty, tie narežeme na malé kúsky pravidelného tvaru. Posypeme práškovým cukrom a cukríky dáme ešte vysušiť.

Doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc. (Katedra ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove)
Foto: Archív autora

O autorovi

Ivan Šalamon

Ivan Šalamon | externý redaktor

Prof. RNDr. IVAN ŠALAMON, CSc.

  • Ukončil štúdium odboru všeobecná biológia so špecializáciou fyziológia rastlín na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde od roku 1986 pracuje. Vo svojej vedeckej kariére sa zameriava na biodiverzitu, šľachtenie a prírodné látky liečivých rastlín.
  • Od roku 1995 do roku 2002 bol vedeckým sekretárom Výskumného ústavu agroekológie v Michalovciach s možnosťou realizácie výskumných aktivít pri veľkoplošnom pestovaní, zbere a pozberovej úprave špeciálnych plodín.
  • V roku 1999 vypracoval pre Ministerstvo pôdohospodárstva SR „Rozvojový program výroby a spracovania liečivých, aromatických a koreninových rastlín v SR“.
  • Od roku 2003 pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Prešovskej univerzite v Prešove s orientáciou na výučbu a aplikovaný výskum v oblasti ekológie jedinca a populácií liečivých rastlín.
  • V júni 2006 mu bola udelená medaila Medzinárodnej spoločnosti záhradníckych vied (International Society of Horticultural Science: ISHS) so sídlom v Leuvene, Belgicko, za organizáciu 1. svetového sympózia o rumančeku kamilkovom pod záštitou tejto významnej medzinárodnej organizácie.
  • Je hlavným autorom prvých slovenských odrôd liečivých rastlín (mäty piepornej „KRISTÍNKA“ a rumančeka kamilkového „LIANKA“), na ktoré v rokoch 2017 a 2018 vydal osvedčenia Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (Community Plant Variety Office: CPVO) so sídlom v Angers, Francúzsko.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.