Hippokrates odporúčal yzop lekársky na zápal priedušiek

Ivan Šalamon

V Biblii má táto rastlina povesť liečiva, ktoré očistí a vráti radosť. Čo o nej zistili vedci?

Esenciálny olej z yzopa lekárskeho. Zdroj: iStockphoto.com

Yzop lekársky (Hyssopus officinalis L.) a esenciálny olej z tejto rastliny. Zdroj: iStockphoto.com

Yzop lekársky pochádza síce z južnej Európy, ale už od 10. storočia sa pestuje v našich kláštorných záhradách. Je to bylina obzvlášť vhodná na liečbu prieduškových ochorení. Pôsobí dezinfekčne a antibioticky. Okrem medicínskej oblasti má yzop aj iné významné využitie v likéroch a ako korenina.

Názov rastliny yzop je veľmi dobre známy z Biblie. Stretávame sa s ním vo viacerých žalmoch súvisiacich s očistením, respektíve umytím sa. Známym je Žalm 51: Vyznanie viny: „Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh. Daj, aby som počul radosť a veselosť; a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.“ Yzop sa preto stal bylinou, ktorú kňazi používali na umývanie malomocných na svojich misiách, ale aj na Veľkú noc.

Na Sicílii ochraňovali zväzky yzopových vetvičiek proti zarieknutiu a zlej mágii. Zavesené kdekoľvek v dome odvracali negatívne sily. Ženy lisovali listy yzopu vo svojich modlitebných knižkách a vďaka  ich silnej aróme mohli bdieť na ranných bohoslužbách vo veľmi skorých ranných hodinách.

Už Hippokrates (*460 – †377 p. n. l.), známy grécky otec medicíny, odporúčal túto bylinu na zápal pohrudnice a zápaly priedušiek. Neskôr Galen (*130 – †200), známy staroveký lekár, pálil yzop spolu so sírou a odporúčal dýchať ich výpary na zmiernenie zápalov hrdla.

Rastlina bola známa ako liečivo aj v ranom stredoveku, keď ju opísala napríklad nemecká lekárka, botanička a mystička svätá Hildegarda z Bingenu (*1098 – †1179), ale aj ďalší autori.

V 9. a 10. storočí pestovali yzop v kláštorných záhradách Benediktíni v južnej Európe a strednej Ázii. Ešte viac sa dostal do povedomia zásluhou autorov herbárov v 16. storočí. V ľudovom liečiteľstve sa obklad z yzopových listov používal na odstraňovanie kruhov pod očami po podráždení, na liečbu astmy, reumatizmu, bolesti v krku, na rany a rôzne typy vredov (Schilcher a Kammerer, 2003).

Yzop lekársky rastúci na lúke. Zdroj: iStockphoto.com

Yzop lekársky rastúci na lúke. Zdroj: iStockphoto.com

Etymológia, pôvod a morfológia rastliny

Je možné, že názov tohto rastlinného druhu je pravdepodobne hebrejské slovo – ezov (אזוב), ktoré sa dostalo do gréčtiny ako slovo azop a znamená svätá bylina. Vo viktoriánskom jazyku (v období rokov 1837 – 1901, keď Spojenému kráľovstvu vládla kráľovná Viktória) prisudzovali kvetom yzopu čistotu tela, ale aj duše (Rystonová, 2007).

Yzop je chamefytom, teda rastlinou vytvárajúcou na spodných častiach nadzemných stoniek pupene, vďaka ktorým prezimuje. Jej pôvodným domovom sú krasové stepné stráne a skalnaté pláne v Stredomorí a západnej Ázii. Pestuje sa ako liečivá bylina, korenie a okrasná rastlina, miestami môže prechodne a ojedinele splanieť.

Yzop lekársky (Hyssopus officinalis L.) je trváca, výrazne aromatická bylina až poloker s rozkonáreným, drevnatým podzemkom, ktorá býva vysoká od 0,2 do 0,6 m. Stonky sú priame, stúpavé, rozkonárené, v dolnej časti majú hnedú borku. Listy sú sediace, čiarkovito kopijovité až úzko podlhovasté, na okraji celistvo okrajové, podvihnuté, 10 – 50 x 1 – 8 mm veľké so sediacimi žliazkami. Listene majú tvar listov.

Nepravé prasleny majú 3 až 10 (14) kvetov, tvoria vrcholový, dolu prerušovaný, hustý, jednostranný 120 až 150 mm dlhý lichoklas. Listence sú šidlovité, 1 – 3 mm dlhé. Kalich je rúrkovitý, 3 – 6 mm dlhý, 5-zubý, bodkovane žliazkato páperistý, zuby kalicha sú pretiahnuto trojuholníkovité, 1 – 3 mm dlhé. Koruna je 7 – 12 mm dlhá, dvojpysková, modrofialová, ružová alebo žltkastobiela.

Horný pysk koruny je dvojlaločný, dolný pysk trojlaločný. Tyčinky sú štyri, z koruny vyčnievajúce, holé. Čnelka je dlhšia ako tyčinky. Kvety kvitnú v júli až októbri. Majú výborné medonosné vlastnosti a sú obľúbenou pastvou pre včely. Plody sú 4 hnedé, 2,0 mm dlhé, vajcovité tvrdky. Hmotnosť tisíc semien je 0,98 – 1,22 g, ich klíčivosť až 70 – 80 percent, pričom schopnosť klíčenia trvá 3 až 4 roky (Habán a kol., 2009).

Nároky na prostredie a pestovanie

Yzop lekársky je suchovzdorná nenáročná rastlina. Na jej pestovanie sú vhodné ľahké až stredne ťažké, vápenaté piesčito-hlinité pôdy s pH 6,8 – 7,5. Vyhovujú jej slnečné, teplé, pred vetrami chránené pozemky. Na Slovensku sa odporúča pestovať v južných oblastiach krajiny.

V osevnom postupe sa táto špeciálna plodina zaraďuje po okopaninách, hnojených organickými hnojivami. Na produkčných plochách sa yzop pestuje 4 až 5 rokov. Normatív dávky čistých živín na 100 m2 je 3 – 4 kg N; 2 – 4 kg P; 8 – 10 kg K; aplikovaných do pôdy pred sejbou.

V ďalších rokoch pestovania je po prezimovaní rastlín možné regeneračné prihnojovanie polovičnou dávkou dusíka.

Základná príprava pôdy spočíva v jesennej hlbokej orbe. Na jar sa pôda upraví smykovaním a bránením. Porast sa zakladá jarným výsevom v apríli do riadkov 0,3 až 0,5 m a do hĺbky 20 mm. Pri použití presných sejacích strojov je optimálna vzdialenosť rastlín v riadku 0,3 m. Výsevok predstavuje 0,6 až 0,8 kg na 100 m3.

Pri pravidelnom mechanickom ošetrovaní porastu v prvých fázach rastu sa nemusia používať herbicídy, a to z dôvodu konkurenčného potláčania burín yzopom. Na výsadbu sa využívajú dopestované priesady z jarného výsevu v marci. Tie rástli v chránených priestoroch, napríklad v skleníku alebo parenisku. Priesady sa na produkčnú plochu vysádzajú v máji do sponu 0,45 х 0,45 m (Habán, 1996).

Sušenie byliniek. Kôpor, yzop lekársky, nechtík, tymián, estragón. Zdroj: iStockphoto.com

Sušenie byliniek (zľava doprava): Kôpor, yzop lekársky, nechtík, tymián, estragón. Zdroj: iStockphoto.com

Zber, apretácia a sušenie

Vňať sa zbiera na začiatku kvitnutia tak, že sa zreže, respektíve sa skosí vo výške 0,10 až 0,15 m nad povrchom. Nežiaduci podiel drevnatých častí na starších rastlinách sa minimalizuje spätným zrezaním častí na jar ešte pred začiatkom vegetácie. Vňať sa suší na vzdušnom tienistom mieste prirodzeným alebo umelým teplom do 35 °C.  Pomer zosušenia je 4 : 1. Úroda suchej vňate býva 25 – 40 kg na 100 m².

Drogou je suchá vňať yzopu lekárskeho (Herba hyssopi), ktorá pri dobrom skladovaní vydrží bez ujmy dlhšie ako rok (Kresánek a Krejča, 1982).

Kritériá kvality

Suchá vňať yzopu lekárskeho musí obsahovať minimálne 0,25 percenta silice. Obsah cudzích organických látok môže byť najviac 2 percentá. Anorganických prímesí môže byť najviac 1 percento, vlhkosť drogy 13 percent. Obsah popola stanovený vyžíhaním drogy je prípustný najviac do 10 percent (Habán, 1996).

Liečebne aktívne komponenty

Medzi hlavné účinné látky obsiahnuté v droge yzopu patrí silica (0,3 – 1,2 percenta), flavonoidy (3 – 6 percent), triesloviny (asi 8 percent), minerálne soli a organické kyseliny (napr. kyselina oleanová, ursolová a iné).

V rámci spoločného výskumu s Výskumným ústavom fyziológie a genetiky rastlín v Sofii v Bulharsku bola charakteristika izolovanej silice z nášho pestovania (Aetheroleum hyssopi) nasledujúca: farba – bledožltý olej,  hustota: 0,946 ± 0,002 g/cm3, index lomu: 1,485 ± 0,001, obsah silice v suchej droge: 1,1 ± 0,2 %. Jej kvalitatívno-kvantitatívne parametre obsahu hlavných sekundárnych metabolitov boli: sabinén: 9 – 10 %, β-pinén: 4 – 5 %, β-myrcén: stopy, pinokamfén: 60 – 64 %, iso-pinokamfén: 9 – 11 %, linalool: stopy, pinokamfon: stopy, α-karyofylén: stopy, β-karyofylén: stopy, germakrén-D: 1 – 2 %, karyofylenoxid: stopy, germakren-D- 11-ol: stopy.

Fytoterapia

Droga sa používa vnútorne pri nadmernej činnosti potných žliaz (zastavuje potenie ako centrálne účinné antihydrotikum). Silica má výrazné antiseptické vlastnosti a používa sa pri zápalových ochoreniach dýchacích orgánov so zahlienením ako expektorans (uľahčuje odkašliavanie). Silica a flavonoidy zlepšujú trávenie, napomáhajú vylučovaniu žlče ako stomachikum (zvyšuje chuť do jedla). Zvonka sa používa na výplachy a kloktanie (Gondolová a Hadrabová, 2008).

Okrem medicínskej oblasti má yzop iné veľké upotrebenie. Kvitnúce vrchné listy a listy yzopu sa niekedy používajú do aromatických čajov, toník, nealkoholických nápojov, zeleninových jedál, polievok, šalátov, omáčok, kyslých uhoriek, mäsa a kandizovaných výrobkov. Yzop bol kedysi obľúbený ako dochucovadlo mäsitých jedál.

Rastlina má príjemnú vôňu. Chuť je síce prenikavá, ale ľahká, niečo medzi rozmarínom a šalviou. Yzopová silica a extrakt sa používa do likérov (Benediktinský a Chartreuse), ale aj nealkoholických nápojov, zmrzliny, cukroviniek a do pečiva. Špeciálne silica sa využíva do bylinných esencií, voňajúcich parfumov, mydiel, krémov a inej kozmetiky (Small, 1997).

Použitá literatúra:
Gondolová, M., Hadrabová, V. (výber a zostavenie) 2008: Herbár. 1. Vyd., Nakladateľstvo Nestor: Bratislava, 535 s.
Habán, M. 1996: Pestovanie liečivých rastlín. 1. vyd., Agroservis: ÚVTIP Nitra, 135 s.
Habán, M., Otepka, P., Vaverková, Š. 2009. Liečivé rastliny. 1. vyd., Vydavateľstvo SPU: SPU Nitra, 134 s.
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.
Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.
Schilcher, H., Kammerer, S. 2003: Leitfaden Phytotherapie. 2. Auflage, Urban & Fischer. Munchen, Jena, Deutschland, 998 s.
Small, E. 1997: Culinary Herbs. the 1st eds. Ottawa, Ontario, Canada: NRC Press, 710 s.

(GL)

O autorovi

Ivan Šalamon

Ivan Šalamon | externý redaktor

Prof. RNDr. IVAN ŠALAMON, CSc.

  • Ukončil štúdium odboru všeobecná biológia so špecializáciou fyziológia rastlín na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde od roku 1986 pracuje. Vo svojej vedeckej kariére sa zameriava na biodiverzitu, šľachtenie a prírodné látky liečivých rastlín.
  • Od roku 1995 do roku 2002 bol vedeckým sekretárom Výskumného ústavu agroekológie v Michalovciach s možnosťou realizácie výskumných aktivít pri veľkoplošnom pestovaní, zbere a pozberovej úprave špeciálnych plodín.
  • V roku 1999 vypracoval pre Ministerstvo pôdohospodárstva SR „Rozvojový program výroby a spracovania liečivých, aromatických a koreninových rastlín v SR“.
  • Od roku 2003 pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Prešovskej univerzite v Prešove s orientáciou na výučbu a aplikovaný výskum v oblasti ekológie jedinca a populácií liečivých rastlín.
  • V júni 2006 mu bola udelená medaila Medzinárodnej spoločnosti záhradníckych vied (International Society of Horticultural Science: ISHS) so sídlom v Leuvene, Belgicko, za organizáciu 1. svetového sympózia o rumančeku kamilkovom pod záštitou tejto významnej medzinárodnej organizácie.
  • Je hlavným autorom prvých slovenských odrôd liečivých rastlín (mäty piepornej „KRISTÍNKA“ a rumančeka kamilkového „LIANKA“), na ktoré v rokoch 2017 a 2018 vydal osvedčenia Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (Community Plant Variety Office: CPVO) so sídlom v Angers, Francúzsko.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.