Astrofyzik RNDr. Aleš Kučera, CSc. (1955), pochádza z Brna a vyrastal v Považskej Bystrici. Študoval astronómiu a astrofyziku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdia v roku 1979 nastúpil na študijný pobyt v Stelárnom oddelení Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (AsÚ SAV).
Od roku 1981 pracuje na Oddelení fyziky Slnka AsÚ SAV v Tatranskej Lomnici. Najprv ako odborný pracovník, od roku 1990 ako vedecký pracovník a od roku 1995 ako samostatný vedecký pracovník. V rokoch 1993 – 1994 absolvoval 14-mesačný postdoktorandský pobyt na Kiepenheuer Institut für Sonnenphysik v nemeckom Freiburgu. V rokoch 2009 – 2017 bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV. V súčasnosti je členom Predsedníctva SAV a pôsobí ako samostatný vedecký pracovník. Jeho odborné zameranie je astrofyzika, slnečná fyzika, výskum slnečnej atmosféry, výskum slnečných erupcií a vzťahov Slnko – Zem.
Absolvoval mnohé pracovné pobyty v Európe a USA, napríklad na University Corporation for Atmospheric Research (UCAR/HAO), Boulder, Colorado, USA; University of Hawaii, Institute for Astronomy, Hawaii, USA; Center for Space-Plasma and Aeronomic Research, University of Alabama in Huntsville, Alabama, USA; NSO Sacramento Peak, Sunspot, New Mexico, USA; Utrecht University, Sterrenkundig Institut, Utrecht, Holandsko, Observatorio del Teide, Canary Islands, Španielsko.
Je zakladajúcim členom konzorcia EAST – European Association for Solar Telescopes, členom Medzinárodnej astronomickej únie a členom redakčných rád medzinárodných vedeckých časopisov. Publikoval viac ako 155 vedeckých a odborných prác, viedol viacero medzinárodných a domácich výskumných projektov, vyškolil troch doktorandov a viacero diplomantov v oblasti astrofyziky. Pedagogicky pôsobil na UPJŠ v Košiciach.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Študovali ste astronómiu a astrofyziku. Čím Vás zlákali práve tieto fyzikálne vedy?
A. KUČERA: Bola to, ako sa hovorí, zhoda náhod. Už na gymnáziu som sa rozhodoval medzi archeológiou a astronómiou. Výrazný vplyv mal na moje rozhodnutie náš profesor matematiky pán Bárdy, zanietený propagátor astronómie, ktorý nám ukázal krásy vesmíru v mnohých prednáškach aj praktických pozorovaniach. To rozhodlo!
Začiatky na slnečnom spektrografe v Starej Lesnej (Aleš Kučera, 1987)
M. B.: Od Vášho nástupu do Astronomického ústavu SAV uplynulo už 38 rokov. Čo u Vás najviac rezonuje z tejto etapy Vášho života?
A. KUČERA: Neustála zmena a progres vo vývoji poznatkov aj techniky. Kalkulačku som spoznal v 3. ročníku na vysokej škole (viac hriala ako počítala), dizertáciu som robil na diernych štítkoch, potom prišli magnetické pásky, diskety s „úžasnou“ kapacitou 1.7 MB, namiesto fotografie nastúpili CCD. Pri prvých pozorovaniach na Vákuovom vežovom teleskope na Tenerife v roku 1992 sme jasali, keď sme zaznamenali pár vynikajúcich spektier a obrázkov slnečnej atmosféry s perfektným rozlíšením, dnes so stabilizáciou obrazu – adaptívnou optikou, získavame celé časové série – tisícky spektier v priebehu hodiny.
Pohľad na Slnko sa radikálne zmenil. Z bežnej takmer statickej hviezdy sa vďaka lepšej technike a možnostiam počítačového modelovania stala dynamická aktívna hviezda ovládaná magnetickým poľom s množstvom výbuchov a búrlivej aktivity. Slnko také bolo samozrejme vždy, len my sme to nevedeli. Náš pohľad sa za tých 38 rokov radikálne zmenil.
Veľký zlom nastal po roku 1989, keď sme mohli vyraziť do „západného“ sveta a za oceán a spolupracovať so svetovou špičkou v oblasti slnečnej fyziky. Bolo to niečo nové a úžasné. Dnes je to pre mladú generáciu samozrejmosť, ale pre nás to bolo neuveriteľné.
M. B.: Ako hodnotíte spoluprácu s vedcami v zahraničí?
A. KUČERA: Vynikajúco. Vždy som sa stretol s ústretovosťou a otvorenosťou. Astronómia má výhodu, že tam nejde o výrobné tajomstvá ani o patenty ale o vedomosti a poznatky a o tie sa kolegovia v zahraničí s nami vždy veľmi radi podelili a poradili nám, keď boli kúsok ďalej ako my. Každý mladý vedec by mal ísť na dlhší pracovný pobyt na kvalitné pracovisko v zahraničí, je to nevyhnutné k jeho vedeckej kariére.
Z pozorovacej kampane na „Swedish 1-m Solar Telescope“ ( SST) na La Palme, Kanárske ostrovy (Aleš Kučera, 2006)
M. B.: Boli ste a aj ste vedúcim viacerých národných i medzinárodných projektov. Ktoré z nich považujete za najzaujímavejšie, prípadne sú najväčším prínosom?
A. KUČERA: Jednoznačne sú to celoeurópske projekty typu HORIZON 2020, 7RP, 6RP, 5RP, ktoré nám dávali a dávajú možnosť participovať spolu s tými najlepšími na ambicióznych vedeckých výzvach. Momentálne je úžasné, že Slovensko je vďaka Astronomickému ústavu SAV v projekte EST – European solar telescope, čo je projekt zaradený medzi prioritné paneurópske infraštruktúry (ESFRI) a jedná sa o vývoj a následnú výstavbu obrieho slnečného teleskopu za 200 miliónov eur. Slovensko má šancu účasti na tomto prístroji, čo je dobrá správa pre mladých slovenských fyzikov, astronómov aj technikov.
M. B.: V observatóriu Astronomického ústavu SAV sa nachádzajú unikátne prístroje určené na výskum slnečnej atmosféry. Mohli by ste nám ich priblížiť? A v čom spočíva ich výnimočnosť?
A. KUČERA: Sú to dva prístroje, tzv. spektropolarimetre a zjednodušene môžeme povedať, že sú schopné merať magnetické polia a rýchlostné polia v slnečnej chromosfére a koróne, čo sú najvyššie zložky slnečnej atmosféry. Koróna aj chromosféra majú veľmi malú hustotu, prichádza z nich málo fotónov a na zmeranie magnetických vlastností, potrebujeme zachytiť práve veľa fotónov. Tieto dva prístroje to dokážu a zaraďujú sa na svetovú špičku popri podobných prístrojoch pracujúcich na Hawai.
Aleš Kučera vysvetľuje úlohy unikátneho „Koronálneho multikanálového polarimetra“ (COMP-S) na Lomnickom štíte (2011)
RNDr. Aleš Kučera, CSc., z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici, bude hosťom Bratislavskej vedeckej cukrárne dňa 19. septembra 2017 o 9.00 hod. Vystúpi na tému: Výskum Slnka a jeho vplyv na našu planétu. Septembrová vedecká cukráreň je sprievodným podujatím festivalu vedy Európska noc výskumníkov 2017.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto poskytol: RNDr. Aleš Kučera, CSc.