Cena za vedu a techniku 2018 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky bola udelená doc. Ing. Vladimírovi Farkašovi, DrSc., za originálne výsledky výskumu metabolizmu fungálnych a rastlinných polysacharidov a biologickej ochrany rastlín a ich využitie v praxi.
Doc. Ing. Vladimír Farkaš, DrSc., patrí medzi popredných slovenských prírodovedcov s výskumom pokrývajúcim oblasti biochémie, mikrobiológie a biotechnológie. Je významnou vedeckou osobnosťou nielen v slovenskom ale aj v medzinárodnom kontexte. Doc. Farkaš je jedným z mála vedeckých pracovníkov, pre ktorých je charakteristický multidisciplinárny prístup riešenia problémov a snaha prenášať získané výsledky do praxe. Na základe výsledkov základného výskumu navrhol doc. Farkaš niekoľko inovatívnych technologických postupov, ktoré sa uplatnili v praxi. Bol zodpovedným riešiteľom vo viacerých domácich i zahraničných výskumných projektoch, predovšetkým v európskych projektoch 6RP a 7RP. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg i ako popularizátor vedy. Vyškolil 16 doktorandov, z toho štyroch zahraničných. Zastával rozličné vedecko-organizačné funkcie v orgánoch Slovenskej akadémie vied, bol predsedom i členom organizačných výborov domácich i medzinárodných vedeckých konferencií. Publikoval vyše 120 pôvodných vedeckých článkov, 9 kapitol v učebniciach a monografiách a 14 patentov. Jeho práce boli citované 3200 krát.
Doc. Vladimír Farkaš si prevzal Cenu za vedu a techniku 2018 z rúk ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej
M. BARTOŠOVIČOVÁ: V rámci Týždňa vedy a techniky ste získali Cenu za vedu a techniku 2018 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky. Čo pre Vás znamená toto ocenenie?
V. FARKAŠ: Človek je už taký – každé uznanie ho poteší. Najmä ak sa jedná o takéto, v našich podmienkach vysoké ocenenie. Keby ma to zastihlo niekedy uprostred mojej vedeckej kariéry, znamenalo by to významné povzbudenie do ďalšej práce. Ako dôchodca vnímam toto ocenenie ako uznanie a potvrdenie významu mojej práce pre spoločnosť. A to ma naozaj teší.
Pri príležitosti udelenia významného ocenenia sme doc. Ing. Vladimíra Farkaša, DrSc., požiadali o rozhovor.
M. B.: Môžete nás aspoň stručne oboznámiť s Vašou dlhoročnou vedeckovýskumnou činnosťou?
V. FARKAŠ: Pracujem vo výskume už 52 rokov. Za tie roky som vystriedal viacero tém a každá z nich ma zaujala prinajmenšom na 10 rokov. Vyštudoval som jadrovú chémiu, takže jedna z prvých tém v Chemickom ústave SAV, kde som po vysokej škole nastúpil, bola príprava rádioaktívne značených cukorných nukleotidov s pomocou enzýmov izolovaných z kvasiniek. Aby som to zvládol, musel som sa naučiť čo-to z biochémie i z mikrobiológie. Cukorné nukleotidy slúžia v bunkách ako prekurzory pri tvorbe polysacharidov, a tie sa nachádzajú predovšetkým v bunkových stenách rastlín a húb. S pomocou rádioaktívnych cukorných nukleotidov som potom sledoval, ako sa v kvasinkách tvoria polysacharidy glukán, manan, alebo chitín. Za prioritný objav, ktorý som urobil počas môjho postdoktorandského pobytu v USA, možno označiť zistenie ako je regulovaná aktivita chitín syntázy v kvasinkách, alebo v hubách všeobecne. Niekomu sa to môže zdať malicherná téma, ale keď si uvedomíme, že biosyntéza chitínu je vitálnou reakciou pre rast húb, tak látky, ktoré ju inhibujú by mohli fungovať ako špecifické fungicídy využiteľné v medicíne a v poľnohospodárstve.
Kým sme ešte pri bunkových stenách, ako jedni z prvých vo svete sme objavili existenciu enzýmov typu transglykozyláz, ktoré sa nachádajú v bunkových stenách rastlín i húb a vypracovali sme originálne metódy na stanovenie ich aktivity. Funkciou týchto enzýmov je spájanie molekúl polysacharidov v tvoriacich sa bunkových stenách do väčších komplexov. Dalo by sa to prirovnať k práci murára ktorý vzájomným spájaním jednotlivých tehličiek buduje pevné múry.
Ďalšou z tém, ktoré som študoval bola tvorba fungálnych celuláz. Sú to enzýmy, ktoré štiepajú celulózu na menšie fragmenty- oligosacharidy a glukózu. Glukóza by sa potom dala využiť rôznymi spôsobmi, napr. fermentovať na etanol a ten by sa potom mohol používať namiesto benzínu do motorov. Vyšľachtili sme kmene huby Trichoderma produkujúce vysoké hladiny celulázy a vypracovali technológiu na ich priemyselnú výrobu. Ukázalo sa však, že vzácnejší produkt enzýmového rozkladu celulózy ako glukóza je jej dimér celobióza. Táto sa používa ako substrát pre rast baktérií produkujúcich niektoré špeciálne antibiotiká. Celobióza sa doteraz vyrábala hydrolýzou celulózy silnými kyselinami a pri vysokých teplotách a výťažky boli nízke. My sme namiesto kyselín použili na rozklad celulózy enzým celulázu a optimalizovali sme podmienky reakcie tak, že hlavným produktom je celobióza. Reakcia prebieha bez kyselín a pri takmer izbovej teplote. Výťažky sú desaťnásobne vyššie ako pri klasickej kyslej hydrolýze. Nový biotechnologický postup nám umožnil produkovať celobiózu nie v gramových množstvách ako tomu bolo doteraz, ale v kilogramových až stokilogramových šaržiach. Vďaka novej biotechnologickej metóde sa Chemický ústav SAV stal pravdepodobne najväčším svetovým producentom celobiózy. Dodávame ju veľkým farmaceutickým firmám po celom svete. V priebehu posledných 25 rokov odkedy sa u nás celobióza vyrába sa jej vyprodukovalo okolo 10 ton a jej predajom ústav získal takmer dva milióny Euro.
Aby toho nebolo málo, iba stručne sa zmienim ešte o tom, že huba Trichoderma je nielen výborným producentom celulázy, ale sa používa aj ako tzv. biopesticíd na ochranu rastlín, pretože zabíja fytopatogénne huby napádajúce poľnohospodárske plodiny. Spomedzi zozbieraných prírodných kmeňov huby Trichoderma sme vyselektovali tie, ktoré vykazovali najväčšiu mykoparazitickú aktivitu a navrhli sme technológiu prípravy ich inokúl (spór). Predchádzalo tomu viacročné štúdium biochemických mechanizmov fotoindukovanej sporulácie u húb. Licenciu na technológiu masovej prípravy inokúl huby Trichoderma a právo využívať náš kmeň na komerčné účely sme nedávno odpredali jednej biotechnologickej firme na Slovensku. Ohlasy od farmárov na účinnosť nového biopesticídu sú veľmi dobré.
M. B.: Pôsobili ste aj na zahraničných univerzitách. Kde všade ste boli?
V. FARKAŠ: Hneď po obhájení kandidátskej dizertačnej práce som absolvoval jednoročný študijný pobyt v slávnom výskumnom ústave National Institutes of Health v Bethesde, v štáte Maryland v USA. Pobyt na tomto ústave mi dal veľmi veľa. Získal som mnoho nových znalostí a osobne spoznal vynikajúcich vedcov, medzi nimi aj nositeľov Nobelových cien. Potom, v čase u nás prebiehajúcej tzv. normalizácie, nasledovala dlhá prestávka 17 rokov, až kým som mohol ísť na jednoročnú stáž na univerzitu McGill v Montreali v Kanade. Aj tam som sa veľa naučil o bunkových stenách rastlín. Pol roka som bol ako hosťujúci profesor na univerzite v Chibe v Japonsku a tri mesiace som strávil na University of Adelaide v Austrálii. Boli to zaujímavé cesty, ktoré mi umožnili získať nových priateľov a bližšie sa oboznámiť so životom a kultúrou v uvedených krajinách.
M. B.: Čím je pre Vás práca vedca príťažlivá a čo Vás najviac teší pri spätnom pohľade na svoju doterajšiu prácu?
V. FARKAŠ: Vedecká práca sa tak trochu podobá práci umelca. Je samostatná, je tvorivá, je slobodná a je vždy iná. Nič sa nedá odšvindľovať, výsledky čoskoro potvrdia alebo nepotvrdia iní. Hovorí sa, že veda je žiarlivá milenka – neznesie, aby sa myseľ vedca zaoberala niečím iným ako ňou samotnou. Úspešná realizácia výsledkov v praxi je maximálnym zhodnotením práce vedca a potvrdením správnosti výsledkov bádania. Preto ma veľmi teší, že niektoré z mojich patentov našli uplatnenie v praxi, že slúžia ľuďom a dávajú im prácu. Čo viac si môžem želať?
M. B.: Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí sa rozhodujú pre štúdium prírodných vied?
V. FARKAŠ: Odkazujem im, aby neváhali dať sa na štúdium, ale nech tak urobia len vtedy, ak sú stopercentne presvedčení, že chcú byť vedeckými pracovníkmi. Zistia, že veda je krásna, že sa s ňou nikdy nebudú nudiť, a že každý deň im môže priniesť netušené objavy, jasavé triumfy, ale aj sklamania. Okrem toho, veda im umožní poznávať cudzie krajiny, stretávať sa so zaujímavými ľuďmi, žiť v intelektuálnom prostredí a niekedy možno aj zožať slávu a peniaze. Odporúčam, aby po skončení štúdia išli na skusy do sveta, naučili sa čo najviac a potom sa vrátili a zužitkovali svoje poznatky tu doma.
M. B.: Ako najradšej relaxujete?
V. FARKAŠ: V mladosti som obvykle relaxoval športom, miloval som bicyklovanie, tenis a v zime lyžovanie. Dnes je to už len pobyt na chalupe, prechádzky a predovšetkým dobrý spánok.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor. Aj v mene redakcie Vám blahoželáme k významnému oceneniu.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT a z archívu doc. Ing. Vladimíra Farkaša, DrSc.