Pokiaľ chceme čo najviac eliminovať stresové faktory, je nutné ich v prvom rade identifikovať a následne sa snažiť o ich minimalizovanie.
Nárast frekvencie a intenzity výskytu extrémnych meteorologických a hydrologických situácií, ktoré sú sprievodným javom klimatickej zmeny, bude nepochybne ovplyvňovať hospodárenie v poľnohospodárskej krajine a samotný rozvoj vidieka, tvrdia tvorcovia projektu Výskum procesov dendrologických zmien rastlín a pôdnej vlhkosti ako indikátora nástupu vodného stresu (Research of the dendrologic changes processes in plants and soil moisture as an indicator of the water stress) Vladimír Kišš a Viliam Bárek – Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Jednou z extrémnych podmienok je podľa nich sucho, ktoré sa ako forma prírodnej katastrofy prejavuje nedostatkom zrážkovej a podzemnej vody. „Pokles atmosférických zrážok a rast teploty narúša prirodzený vodný cyklus. Dlhé periódy sucha zvýšia tlak na zavlažovanie ornej pôdy, čo zvýši nápor na riečne ekosystémy a na zásoby podzemných vôd. Udržiavanie výnosov plodín pri nepriaznivých podmienkach životného prostredia je pravdepodobne hlavnou výzvou v modernom poľnohospodárstve. Aby sme splnili túto výzvu, je potrebné porozumieť adaptáciám rastlín pestovaných v prirodzených a stresových podmienkach a zistiť kompromis medzi nimi.“
Sucho je podľa odborníkov hlavná prekážka, ktorá obmedzuje pestovanie plodín na celom svete. Cieľom práce bolo vymedzenie stresových faktorov, ktoré je možné spoľahlivo identifikovať, aby bolo do budúcna možné na základe monitoringu dát pružne reagovať minimalizovaním stresového faktora. Na výskum sa použil bôb záhradný – jednoročná rastlina s hrubou štvorhrannou byľou, sivozelenými listami a bielymi kvetmi s čiernofialovou škvrnou na krídlach. Rastliny sa vypestovali v kvetináčoch s pôdnym substrátom v miestnosti s umelým LED osvetlením MARS HYDRO, emitujúcim červené a modré spektrum, nastaveným na 12 hodín svietenia. Teplota sa pohybovala v rozmedzí 20 – 25 °C a vlhkosť 55 – 60 %. Na stonky rastlín sa pripevnil senzor na monitorovanie radiálnych zmien diameter dendrometer Type DD-S. Následne sa namerané dáta ukladali do Dendrometer Data Logger DL 18. Kontinuálny zber dát prebiehal v 15-minútových intervaloch v období od 27. 2 do 31. 3. 2017. Dáta boli vyhodnocované v programe HOBOware a následne spracované v Excel-i.
„Do použitých kvetináčov sme umiestnili kvapkovače s prietokom 4 l/hod. v poradí 5, 3, 2 a žiadny kvapkovač, pričom do každého kvetináča sa pripevnili senzory na meranie pôdnej vlhkosti,“ uvádzajú výskumníci. Rastliny boli zavlažované v dvojdňových intervaloch po dobu 5 minút automatickým zavlažovacím systémom, čo predstavuje závlahovú dávku 5 mm na deň. Od 23. 2. nebola zavlažovaná ani jedna nádoba s bôbom, čím boli všetky vystavené stresovým podmienkam. Pri nezavlažovanej plodine bol nárast priemeru stonky najmenší o 0,039 mm a pôdna vlhkosť po počiatočnom poklese kolísala okolo hodnoty 40 %.
„Najväčší nárast bol pri 5 kvapkovačoch, avšak po ukončení zavlažovania bol značný pokles priemeru. Vzhľadom na stresové podmienky, ktorým boli rastliny vystavené, najlepšie obstál bôb s tromi kvapkovačmi, kedy po výraznom poklese pôdnej vlhkosti z 30 % na 5 % a poklesu priemeru stonky z 0,2915 mm na 0,2432 mm sa rastlina vzchopila a dokázala zvýšiť priemer stonky o 0,059 mm. Nárast môže byť náznakom, že rastlina obmedzila fázu fenologického vývoja – kvitnutia a tvorby reprodukčných orgánov, aby eliminovala vodný stres.“
Tento príspevok bol súčasťou Študentskej vedeckej konferencie Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva (FZKI) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Vedecká konferencia študentov s medzinárodnou účasťou sa koná tradične, každoročne. V roku 2017 sa na nej zúčastnili študenti a doktorandi študijných programov FZKI všetkých troch študijných stupňov. Prihlásení účastníci boli rozdelení do troch sekcií: Záhradníctvo, Krajinárstvo a Krajinná a záhradná architektúra, ktoré zodpovedajú študijným odborom rozvíjaným na FZKI. Vedecká činnosť študentov patrí medzi dôležité aktivity fakulty. Pod vedením učiteľa je vytvorený priestor na aktívnu a samostatnú výskumnú prácu študenta, na osvojovanie si návykov a schopností pre experimentálnu činnosť. Táto činnosť prispieva k prehĺbeniu odbornej profilácie študentov vo všetkých stupňoch vzdelávania a predstavuje významnú a dnes prirodzenú súčasť vzdelávacieho procesu na vysokých školách.
Zdroj informácií:
http://www.fzki.uniag.sk/sk/aktualne-informacie-reader/items/svk-fzki-2018/ (september 2018)
Informácie prebrané zo zborníka Študentskej vedeckej konferencie FZKI 2017;
autori príspevku: Vladimír Kišš (SR) – Viliam Bárek (SR)
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ