VIDEO: Aký je rozdiel medzi prírodným a umelým vírusom?

VEDA NA DOSAH

V piatej epizóde špeciálnej série prednášok cyklu Veda v CENTRE o vírusoch hovorí virológ Boris Klempa o reverznej genetike a jej rizikách. 

V prednáške virológ vysvetľuje, čo sú vírusy, aké druhy vírusov poznáme, ako funguje ich životný cyklus a ako sa vyvíja výskum a vývoj. „Vírusy sú predmetom niekedy až filozofických debát, pretože sú na rozhraní živého organizmu a chemickej zlúčeniny,“ hovorí vedec v úvode prednášky. Dodáva, že zjednodušene sa dajú opísať ako kus genetického kódu obaleného do rôzne zložitého obalu tvoreného bielkovinami, prípadne aj tukmi.

Pri skúmaní toho, ako sa šíri vírus SARS-CoV-2, sa vyrojili aj rôzne dohady a konšpiračné teórie o tom, či tento vírus nie je umelý. Tieto teórie naznačovali, že ho „vyrobili” ľudia a vypustili ho do sveta náročky. „Pri pojme umelý vírus je potrebné si ujasniť, že v doslovnom význame nič také neexistuje. V skutočnosti dokážeme len geneticky upraviť existujúce vírusy, respektíve pomocou molekulárno-biologických metód donútiť bunky, aby začali tvoriť vírusové častice,“ vysvetľuje Boris Klempa.

V prednáške sa dozviete, že takéto spôsoby prípravy upravených vírusov bývajú označované ako metódy reverznej genetiky, ktorá je bežným nástrojom i neoceniteľnou pomôckou pri štúdiu genómu vírusov a umožňuje využívať upravené vírusy v prospech vedy. „Vysoko aktuálnou ukážkou sú adenovírusové vektorové vakcíny pre SARS-CoV-2. V nich je tiež konkrétny (adeno)vírus geneticky upravený tak, aby prinášal do bunky genetickú informáciu pre želanú bielkovinu. V dnešnej dobe je to už notoricky známy spike proteín SARS-CoV-2,“ hovorí vedec.

RNDr. Boris Klempa, DrSc., je vedúcim oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Je medzinárodne rešpektovaným odborníkom v oblasti molekulárnej evolúcie a ekológie zoonotických vírusov, prenosných na človeka z hlodavcov a iných drobných cicavcov, ako aj z kliešťov.

Podieľal sa na objave prvých hantavírusov v Afrike, bol priekopníkom hľadania hantavírusov v netradičných hostiteľoch a participoval na molekulárno-epidemiologickej charakterizácii hantavírusov v strednej Európe a Rusku. Za jeho medzinárodný prínos v oblasti výskumu hantavírusov mu bola v roku 2019 udelená medzinárodná cena Joel M. Dalrymple Memorial Lectureship Award, ktorú odovzdáva raz za tri roky Medzinárodná spoločnosť pre hantavírusy.

Je spoluautorom viac ako 90 vedeckých publikácií v rešpektovaných medzinárodných časopisoch, ktoré sú aj vysoko citované (viac ako 2800 citácií). Počas pandémie COVID-19 sa aktívne zapojil do boja s vírusom SARS-CoV-2, či už intenzívnou informačnou kampaňou, zavedením rutinného testovania vo Virologickom ústave, zapojením sa do vývoja diagnostických PCR kitov, alebo odhaľovaním výskytu nových variantov vírusu pomocou sekvenovania.

Nová séria cyklu Veda v CENTRE pozostáva zo 7 online prednášok, ktoré si posvietia na vírusy z rôznych uhlov pohľadu. Séria prednášok z cyklu Veda v CENTRE vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt s názvom Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja (kód ITMS: 313011T136), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Podujatie sa konalo bez účasti verejnosti.

(TL)

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.