Ústav molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied sa vo svojej štúdii zameral na medy z Novej Kaledónie a ich antibakteriálny potenciál.
Medy. Zdroj: iStockphoto.com
Vývoj nových antibiotík a ich priame použitie v klinickej medicíne sú obmedzené aj vzhľadom na rýchly výskyt bakteriálnej rezistencie na novopoužívané antibiotiká.
Ústav molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV), v. v. i., sa preto v roku 2023 sústredil aj na výskum opätovného využívania prírodných antibakteriálnych produktov na lokálne použitie, ktorých mechanizmus účinku je založený na synergickom pôsobení viacerých zložiek. Jedným z týchto produktov je aj medicínsky med, ktorý už našiel uplatnenie v dermatológii a chirurgii.
Pozrite si
Medy s vysokou antibakteriálnou účinnosťou
Nevyhnutné je však hľadať nové zdroje medicínskeho medu, predovšetkým z lokalít s vysokou botanickou druhovou diverzitou a vysokou endemicitou, aby sa identifikovali vzorky medu s vysokou antibakteriálnou účinnosťou a potenciálne s rôznymi mechanizmami antibakteriálneho pôsobenia.
Ústav molekulárnej biológie SAV, v. v. i., sa vo svojej štúdii zameral na charakterizáciu vzoriek medov z Novej Kaledónie a ich antibakteriálny potenciál. Identifikoval sa pri tom druh medu pôvodom z čeľade myrtovité, ktorý má výrazné antibakteriálne účinky a predstavuje vhodný zdroj nového medicínskeho medu.
Na základe podpísaného memoranda o vzájomnej spolupráci s talianskou organizáciou pre prírodné včelárenie v roku 2023 sa podobná štúdia bude robiť aj na vzorkách medov z Talianska s cieľom identifikovať antibakteriálne najúčinnejšie medy.
Skúmané vzorky medu. Zdroj: SAV
Med poznali už Egypťania
História medu siaha do dávnej minulosti. Včely sa vyvinuli spolu s kvitnúcimi kvetmi a zažili ešte aj dinosaury. Civilizácia a ľudstvo sa vyvíjalo s včelami už odnepamäti. Najstaršia zmienka pochádza spred 16 000 až 12 000 rokov z jaskynnej maľby neďaleko Valencie v Španielsku.
Med je v podstate sladký cukorný roztok tvorený najmä monosacharidmi (70 percent), no aj oligosacharidmi. Môže v ňom byť až 15 percent vody, jej podiel závisí aj od sezóny, pretože niekedy sa včelám nepodarí vodu dostatočne odpariť. V zložení sú minerály a iné látky, ktorých prítomnosť je veľmi dôležitá, hoci sa vyskytujú len v jednom percente.
Starovekí Egypťania využívali med nielen ako dochucovadlo, ale aj ako liečivo a kozmetický prípravok. Med obhajuje svoje miesto i v modernej medicíne a je súčasťou liečby rôznych ochorení. „Med je definovaný ako prírodná sladká látka produkovaná včelou medonosnou,“ uviedla vedkyňa Bučeková. Môže pochádzať z nektáru rastlín, výlučkov hmyzu alebo rastlín. Včely výlučky zbierajú, obohacujú ich vlastnými látkami. Zlatú tekutinu skladujú v plástoch. Poznáme dva hlavné druhy medu – nektárový alebo medovicový (z výlučkov).
(JM)
