Dve samostatné svedomité ženy sa významne zaslúžili o popularizáciu včelárstva v našej krajine. Obe boli aj pestovateľkami ovocných stromov.
Prvými významnými slovenskými včelárkami boli Jozefína Kiššová a Augustína Khollová. Zdroj: iStockphoto.com
Jozefína Kiššová (1825 – 1910)
Úplne prvou slovenskou včelárkou bola Jozefína Kiššová. Chovom včiel sa síce ženy zaoberali už pred ňou, no v ich prípade bolo včelárstvo len jednou z ďalších oblastí, v ktorých sa angažovali. Jozefína sa mu ako prvá venovala samostatne, naplno a precízne, vzdelávala sa v tejto oblasti, napredovala a dosiahla významné úspechy. Jej rady o tom, ako prakticky včeláriť, prijímali včelári s nadšením a obdivom.
Jozefína bola jednou z prvých chovateliek včelích matiek, konkrétne talianskych (takzvaných vlašských), ktoré si včelári prinášali na Slovensko od poľského kňaza a významného včelára Jana Dzierżona. Kiššovci vlastnili približne 60 špeciálnych úľov, prezývaných džerzoňáky, v ktorých Jozefína chovala 80 až 100 včelstiev.
Jan Dzierżon a jeho džerzoňák (vľavo) a báseň Ku cti včelárom, venovaná menovite „vysokorodenej panej Jozefíne Kiš z Dežeríc, rodenej Geržo, prvej to včelárke na Slovensku“ (vpravo). Zdroje: Tygodnik Przeglad a blog Denníka N
Jozefínin manžel bol známym ovocinárom, a tak sa spolu starali aj o krásny veľký ovocný sad, v ktorom pestovali slivky, čerešne, hrušky či jablone. V sade im rástlo približne 2 500 stromov.
Jozefína mala jedného syna, ktorý padol v prvej svetovej vojne. Po manželovej smrti žila 22 rokov ako vdova v Dežericiach. Jej fotografia sa podľa dostupných zdrojov nezachovala.
Augustína Khollová (1882 – 1938)
Medzi prvé ženy včelárky patrí aj Augustína Khollová. Gusta, ako ju volali, bola prvou slovenskou propagátorkou využitia medu v domácnosti a prvou ženou vo vedení Krajinského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku. Rady na používanie medu odovzdávala svojim študentkám na kurzoch pečenia.
Včelárstvu sa venovala od roku 1903
Augustína Zellenayová sa po dovŕšení plnoletosti vydala za lesníka Antona Kholla. Bývali spolu na samote vo vrbovských horách. Práve tam sa Augustína spriatelila s rodinou Pagáčovcov, ktorí boli zanietenými včelármi. Guste sa chov včiel zapáčil a v roku 1903 sa mu začala venovať aj ona.
O sedem rokov sa Khollovci presťahovali do Čachtíc, lebo Antona poverili spravovaním tamojších lesov. Gusta na nejaký čas so včelárením skončila, no keď vydala dcéru za vášnivého včelára Jána Natšina, opäť sa do tejto činnosti naplno pustila. Písal sa rok 1918. Darilo sa jej veľmi dobre, dokonca úspešne šľachtila včelie matky. V roku 1931 oficiálne uznali jej chov, ktorý sa volal podľa nej – Gusta.
Organizačná a osvetová činnosť
Augustína nechovala včely len pre vlastné potreby, ale venovala sa aj organizačnej a osvetovej činnosti. Stala sa členkou včelárskeho združenia a prispievala do odborných časopisov, väčšinou pod značkou Včelárka Gusta.
Ako prvá žena na Slovensku sa zamýšľala nad širším využitím medu v domácnosti. Pripravovala medové pečivo, ktoré prezentovala na výstavách, a získavala zaň ocenenia. Svoje znalosti si nenechávala pre seba – o použití medu napísala knihu a organizovala kurzy pečenia. Za sedem rokov viedla 39 kurzov, na ktorých sa zúčastnilo 1 073 žien.
Úspešná učiteľka
Ako učiteľka bola Gusta úspešná, nadchla mnohé ženy, ktoré sa stali jej pokračovateľkami. Vymýšľali nové recepty s využitím medu, z medového pečiva vyrábali priam umelecké diela a viedli kurzy, na ktorých odovzdávali svoje vedomosti ďalej.
Augustína Khollová sa stala známou aj vďaka kurzom pečenia, ktoré viedla. O použití medu napísala knihu. Zdroj: blog Denníka N
Gusta robila osvetu nielen okolo medu, ale aj okolo samotného chovu včiel. Zdôrazňovala potrebu pestovania rastlín, z ktorých si včely môžu vziať veľa nektáru. Ak chcú mať včelári veľa kvalitného medu, musia sa o to pričiniť a včelám pomôcť tým, že do blízkosti úľov vysadia vhodné stromy a byliny. Gusta bola zároveň ovocinárka.
Myslela najmä na ženy
Keďže bola predsedníčkou Živeny v Čachticiach, myslela predovšetkým na ženy, ktoré nabádala na včelárenie. Opisovala to ako jednoduchú a prínosnú činnosť, ktorú môže hravo zvládnuť každá. Ženám odporúčala úle ležany, ktoré sama používala. Predstaviť si ich môžete ako drevené škatule, do ktorých sa zhora vkladajú rámiky, kam včely produkujú med.
Vo včelnici v Čachticiach Gusta často prijímala návštevy. Začínajúci včelári ju často žiadali o radu a ona sa so všetkými vždy podelila o svoje skúsenosti a vedomosti. Okrem začiatočníkov ju navštevovali aj významní včelári, ktorí ju obdivovali. V roku 1929 ju napríklad návštevou poctil Ludwig Armbruster, významný nemecký zoológ, vedec a profesor včelárstva na poľnohospodárskej škole v Berlíne.
Prevzala si najvyššie včelárske vyznamenanie
Gusta za svoju rozsiahlu činnosť získala mnoho ocenení. Najvyššie včelárske vyznamenanie – Zlatú medailu – si prevzala v roku 1937. Rok nato zomrela a jej 50 včelstiev si medzi seba podelili manžel jej dcéry a manžel jej vnučky.
Účastníci zjazdu slovanských včelárov (1926), vpredu Augusta s dcérou. Zdroj: blog Denníka N
Medzi najúspešnejšie študentky Augustíny Khollovej patrila napríklad Klotilda Luptovská Horečná, autorka úspešnej knihy o mede s vyše 400 originálnymi receptmi, či včelárka Blažena Kohútová, známa svojimi medovníkovými výrobkami a nápojmi z medu. Tá ako učiteľka odovzdávala svoje vedomosti a nadšenie stovkám ďalších žien.
Tento text je súčasťou série článkov na tému Po kroku k pokroku, ktorá je mottom 20. ročníka podujatia Týždeň vedy a techniky na Slovensku. Týždeň vedy a techniky 2023 sa uskutoční od 6. do 12. novembra 2023 v mestách po celom Slovensku, do ktorých prinesie desiatky prednášok, festivalov, workshopov, súťaží, podcastov, besied či výstav.
Aktuálne informácie o podujatí, ktorého hlavnými organizátormi sú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR) a Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), nájdete na webovej stránke tyzdenvedy.sk. Partnermi podujatia sú Slovenské elektrárne a EPSON. Mediálnymi partnermi sú magazín Nextech, RTVS, BKIS, VEDANADOSAH.sk, časopis Quark a Zážitkové centrum vedy Aurelium.
Zdroje: FB Slovenský zväz včelárov, blog Denníka N, Kellö Žačoková, A.: SuperŽENY, Slovart, 2019.
