V skutočnosti sa používa pri zápaloch mandlí a kataroch dýchacích ciest.
Fialka trojfarebná, v latinčine Viola tricolor L. ssp. arvensis. Zdroj: iStockphoto.com
Fialka trojfarebná má množstvo ľudových pomenovaní, napríklad bylina trojičná, fialička, sirôtka, širotka, ale tiež macoška alebo maceška. Posledné dve z mien ľudia odvodili od nerovného postavenia a zafarbenia jej okvetných lístkov. Najnižší je symbolom macochy, oba bočné sú symbolom jej nevlastných dcér podľa toho, že sú každá inej farby (Rystonová, 2007).
Vedecký názov všetkých druhov fialiek viola pochádza podľa legendy od mena Ione po princeznej Ió, do ktorej sa zaľúbil najvyšší zo starogréckych bohov Zeus. Héra, jeho manželka a sestra, ich však ako ochrankyňa rodiny pristihla a premenila princeznú na bielu jalovicu. Zeus ju však neopustil a tajne jej nosil voňavé fialové kvietky – fialky.
Podľa ďalšej povesti kvitli fialky všade tam, kde bájny spevák Orfeus, ktorý spevom okúzľoval ľudí, uchvacoval a upokojoval zver a vtáctvo, tíšil prírodu a nastoľoval v nej pokoj a mier, položil svoj hudobný nástroj – lýru. Druhové označenie tricolor je z latinského trojfarebný, pričom slovo tres znamená v latinčine tri a color znamená farba (Lust, 1974).
Iné príbehy hovoria, že bylinku môžeme použiť na liečbu zlomeného srdca, pretože jej kvety sa naň tvarom podobajú. Avšak pozor, tento výraz priamo súvisí s metaforickým označením sklamania v láske a nie so srdcovým ochorením.
Nakoniec o tejto rastline veľmi milo hovorí jedna nemecká povesť, podľa ktorej mávala kedysi nielen veľkú liečivú silu, ale i nádhernú omamnú vôňu. Práve ňou priťahovala ľudí, ktorí ju vyhľadávali. A keďže rástla v obilí, pri jej hľadaní ho pošliapali a zničili, čo skromnú fialku nesmierne mrzelo. Poprosila Svätú Trojicu, aby jej vôňu odobrala. Tá splnila jej želanie a odvtedy sa fialke trojfarebnej hovorí aj bylina Svätej Trojice (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Morfológia rastliny, výskyt a etymológia
Fialka trojfarebná, Viola tricolor L. ssp. arvensis (Murr.) Gaud., je jednoročná až trváca bylina s 0,1 až 0,2 metra vysokou stonkou, pričom netvorí poplazy. Jej stonkové listy sú striedavé, stopkaté, s perovito delenými prilístkami, ktorých prostredný dielik je nápadne väčší ako bočné. Vrchné listy bývajú podlhovasté alebo kopijovité, na vrchu čepele tupé.
Kvety vyrastajú na dlhých hranatých a mierne poliehavých stonkách z pazúch stonkových listov. Sú päťpočetné, súmerné a obojpohlavné. Dva vrchné korunné lupienky sú celé alebo aspoň sčasti fialové, ostatné žlté alebo belavé. Bývajú nápadné, často aj dvakrát dlhšie ako kališné lístky, a tak patrí tento druh medzi najkrajšie divo rastúce fialky. Korunné hrdlo je uzavreté. Kvet má ostrohu.
Fialku trojfarebnú opeľuje hmyz, ale z včelárskeho hľadiska nemá osobitný význam. Jej semená dozrievajú v tobolkách, ktoré na slnku po vysušení pukajú a sú vystreľované do priestoru (Kresánek a Krejča, 1982).
Tento druh rastliny rastie voľne v celom miernom pásme Európy a Ázie. Fialku nájdeme ako burinu na rumoviskách, úhoroch, medziach, opustených a zanedbaných pozemkoch. Dáva prednosť kyslej piesočnatej pôde, no príležitostne rastie aj na suchých pieskoch (Rimkiene a kol., 2003).
Sušená fialka trojfarebná. Zdroj: iStockphoto.com
Zber fialky trojfarebnej
Na farmaceutické účely sa zbiera celá nadzemná časť kvitnúcich rastlín (Herba violae tricoloris) v období od mája až do októbra. Rastlinný materiál bez obracania sušíme v prievane prirodzeným teplom alebo v sušiarni pri teplote 50 °C. Suché časti si musia zachovať svoju pôvodnú farbu. Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Skladujeme ich v dobre uzatvorených nádobách v tme.
Kvety (Flos violae tricoloris) sa zbierajú v rovnakom období, sušia sa analogicky ako vňať, pričom pomer zosušenia je asi 8 : 1. Keďže droga ľahko prijíma späť vlhkosť, je vhodné ju baliť do polypropylénových vriec. Záhradné veľkokveté formy sú v drogách nežiaducou prímesou a nezbierajú sa. Nemajú ani liečebné použitie (Kresánek a Krejča, 1982).
Účinné látky a liečebné využitie
Hlavnými účinnými látkami sú flavonoidy, rutín, antokyány, karotenoidy, slizy, saponíny, silica, salicylan metylnatý, vitamín C a iné (Duke a kol., 2002). Veľmi zaujímavým výsledkom analýz bola identifikácia viacerých aglykónov (apigenin, chryzoeriol, izorhamnetin, kaempferol, luteolin a kvercetín). Počas epidémie covidu prebehol výskum skúmajúci účinky kvercetínu v prevencii a liečbe tohto ochorenia priamo na ľuďoch. Podľa doterajších zistení má kvercetín potenciál pri prevencii, liečbe a je bezpečný (Boroujeni a Mahmoudian-Sani, 2021).
Účinky tejto byliny sa vysoko hodnotia v súvislosti s dýchacími cestami. Tradične sa dlhé roky používa pri zápaloch hrdla a nosohltana, kašli, astme, prieduškových a pľúcnych ochoreniach, dokonca čiernom kašli, pričom rozpúšťa hlieny a uľahčuje vykašliavanie. Vďaka obsahu slizov v kombinácii s ostatnými látkami chráni sliznice (Siddiqi a kol., 2012).
Pozrite si
Aplikuje sa aj pri kataroch močového mechúra, pri ťažkostiach s močením aj ako metabolický prostriedok, pretože zvyšuje činnosť močových orgánov a potných žliaz.
Priaznivo pôsobí i pri reumatizme, kĺbových alebo svalových bolestiach. Keďže pôsobí hojivo pri akné, dermatitíde, impetigu (povrchová infekcia kože vyvolaná streptokokmi), mliečnych chrastách u detí, rôznych poraneniach, vredoch a vyrážkach, obklady z nej prikladané na kožu patria k najvýznamnejším dermatologikám.
Kvety fialky sú jedlé a často sa používajú na dekorovanie jedál (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Vedľajšie účinky pri bežnej dávke nie sú známe, avšak pri väčších dávkach môže dochádzať ku kontraindikáciám pri súbežnom užívaním liekov s obsahom salicilátov (Kresánek a Krejča, 1982).
Jedlé kvety fialky trojfarebnej sa používajú na dekorovanie jedál. Na obrázku zdobí jej kvet ázijské jedlo. Zdroj: iStockphoto.com
Recepty na fialkový zápar, sirup aj olej
Pri problémoch dýchacích ciest je vhodná na vnútorné použitie ako zápar. Pripravíme ho z 1 polievkovej lyžice kvetov, ktoré zalejeme šálkou vriacej vody a 10 minút vylúhujeme. Čaj sa podáva 3-krát denne po jednej šálke vždy pred jedlom. Dávky neslobodno zvyšovať, lebo sa uplatní emetický (dáviaci) účinok a nevoľnosť (Kresánek a Krejča, 1982).
Pri vonkajšom využití sa na vyplachovanie úst a hrdla pri infekciách používa fialkový odvar.
Proti kašľu a nespavosti si môžeme pripraviť fialkový sirup. Použijeme 4 hrste kvetov fialiek bez stopiek, ktoré zalejeme 1 litrom viacej vody a necháme postáť 24 hodín. Na druhý deň scedíme, pridáme 1 kg cukru a na miernom ohni varíme asi 10 minút. Cukor sa musí úplne rozpustiť. Tekutina by mala mať minimálne 80 °C, ale ideálne je, ak nezovrie. Na prípravu môžeme použiť aj trstinový cukor, farba sirupu bude tmavšia a bude mať chuť s nádychom karamelu. Necháme trochu ochladnúť a pridáme polievkovú lyžicu kyseliny citrónovej alebo šťavu z citróna. Môžeme pridať aj trochu práškovej kyseliny askorbovej, čím sa dodá vitamín C a predĺži sa životnosť sirupu. Ešte teplé plníme do sklenených nádob, ktoré otočíme na 5 minút dnom hore.
Ďalším liečivým produktom z fialiek je fialkový olej. Na jeho prípravu sa použije štvrť litra mandľového oleja, do ktorého dáme hrsť fialkových kvetov a 7 dní necháme macerovať v dobre uzavretej nádobe z tmavého skla. Napokon olej prefiltrujeme a nalejeme do menších fľaštičiek z tmavého skla, ktoré dobre uzavrieme. Tento voňavý olej je výborný kozmetický prostriedok na starostlivosť o pokožku, ale i na upokojenie a hojenie podráždenej a spálenej pokožky (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Použitá literatúra:
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of Medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.;
Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.;
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.;
Lust, J. 1974: The Herb Book. Bantam Books: Toronto, New York, London, Sydney, Auckland, 660 p.;
Rimkiene S., Ragazinskiene O., Savickiene N. 2003: The Cumulation of Wild Pansy (Viola tricolor L.) Accessions: the Possibility of Species Preservation and Usage in Medicine. Medicina, Vol. 39, Iss, 4, p. 411-416;
Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.;
Saeedi-Boroujeni, A. S., Mahmoudian-Sani, M.R. 2021: Anti-inflammatory potential of Quercetin in COVID-19 treatment, Journal of Inflammation. Vol. 18, Iss. 3, p. 205-218;
Siddiqi, H.S., Mehmood, M.H., Rehman, N.U., Gilani, A.H. 2012. Studies on the Antihypertensive and Antidyslipidemic Activities of Viola odorata Leaves Extract. Lipids in Health and Diseases, Vol. 11, Iss. 6, p. 234-239
