Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Samice netopiera raniaka môžu začať graviditu s dvoma embryami a rozhodnúť sa len pre jedno

VEDA NA DOSAH

Životaschopné spermie čakajú v pohlavnom trakte samičky počas hibernácie až 6 mesiacov.

Netopier hrzdavý (Nyctalus noctula). Zdroj: iStockphoto.com

Raniak hrdzavý. Zdroj: iStockphoto.com

Samice druhu netopiera raniaka hrdzavého (Nyctalus noctula) plánujú veľmi obozretne, či privedú na svet jedno alebo dve mláďatá. Hlavným kritériom ich rozhodovania sú tukové zásoby. Výskum vedcov z Veterinárnej univerzity v Brne a Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied ČR ukázal, že samice, ktoré mali po hibernácii najväčšie tukové zásoby, porodili dvojčatá, zatiaľ čo tie najchudšie vždy len jedného potomka. Biológovia tiež zistili, že samičky strednej váhy či veľkosti môžu začať graviditu s dvoma embryami, pri prípadnom strese jedno z nich vstrebať a na svet priviesť iba jedno mláďa.

Rôzne stratégie rozmnožovania

V prípade cicavcov všeobecne platí, že veľké druhy, ako sú napríklad slony, žijú dlhšie a majú len niekoľko pomaly sa vyvíjajúcich potomkov. Naproti tomu malé krátko žijúce cicavce, typickým príkladom sú myši, majú skôr viacpočetné vrhy malých mláďat, ktoré rýchlo rastú a dospievajú. Výnimku tvoria netopiere, hoci sú vzrastovo malé, žijú dlho – aj niekoľko desiatok rokov – a rozmnožujú sa obdobne ako veľké druhy cicavcov.

Samice väčšiny druhov netopierov majú každý rok jeden vrh, a to buď jedno, alebo dve mláďatá. Ich potomkovia sa vyvíjajú relatívne pomaly. Práve táto variabilita zaujala vedcov na čele s Katarínou Zukalovou z Veterinárnej univerzity v Brne.

„Mláďa netopiera môže po narodení vážiť až 35 percent váhy matkinej telesnej hmotnosti, čo pre ňu predstavuje obrovskú záťaž. Táto vysoká investícia do rozmnožovania znamená, že samica volí medzi okamžitým reprodukčným úspechom alebo možnosťou vlastného prežitia a rozmnožovania sa v ďalších rokoch. Správne načasovanie a plánovanie gravidity je obzvlášť dôležité v miernom pásme, kde sú zdroje potravy počas zimy nedostupné a netopiere upadajú do zimného spánku. Nás zaujímalo, podľa čoho sa samica rozhoduje, či bude mať jedno alebo dve mláďatá,“ hovorí Katarína Zukalová.

Netopier hrdzavý. Zdroj: Jaroslav Červený

Netopier raniak hrdzavý. Zdroj: Jaroslav Červený

Zásoby tuku rozhodujú o počte mláďat

Výskumu pomohla aj náhoda. Raniak hrdzavý je druh netopiera, ktorý sa s radosťou zabýva i v paneláku. Popri rekonštrukcii budovy polikliniky vo Veľkom Týnci pri Olomouci skončilo 22 gravidných samičiek vo veterinárnej starostlivosti. Vedci sa chopili príležitosti a zahájili experiment, pri ktorom im merali hladinu progesterónu v krvi.

„Za udržanie gravidity netopierov, tak ako u človeka, je zodpovedný hormón progesterón. Tukové zásoby, ktoré tvoria energetickú zásobáreň a ktoré môže samica vložiť do vývoja plodu, sú však zároveň základnými stavebnými kameňmi tvorby progesterónu,“ uvádza Jan Zukal, riaditeľ Ústavu biológie stavovcov AV ČR a spoluautor štúdie.

V prípade niektorých cicavcov hladiny progesterónu zodpovedajú počtu mláďat. „Na základe priebehu hladiny progesterónu sme zistili, že množstvo tohto hormónu má netopier hrdzavý zvýšené s rastúcou váhou samičiek na konci hibernácie,“ vysvetľuje Jan Zukal.

Samičky vedia manipulovať s embryami

Vedcom sa podarilo popísať tri rôzne stratégie rozmnožovania raniaka hrdzavého. „Samičky, ktoré mali po hibernácii najväčšie tukové zásoby, maximalizovali svoj okamžitý reprodukčný úspech a porodili dvojčatá. Naopak, tie najľahšie porodili vždy len jedno mláďa. Samice strednej váhy či veľkosti môžu podľa našich výsledkov začať graviditu s dvoma embryami, a pokiaľ sa vyskytnú nepriaznivé klimatické podmienky alebo iné stresové situácie, môžu jedno embryo vstrebať a porodiť iba jedno mláďa,“ dodáva Jan Zukal.

Výsledky štúdie publikovanej v časopise BMC Zoology tak naznačujú, že samice raniaka hrdzavého sú schopné manipulovať s počtom mláďat vo vrhu, aby nevyčerpali svoje energetické zásoby a neuhynuli. Týmto spôsobom maximalizujú prenos svojich génov do ďalších generácií v dlhodobom horizonte.

Výskum reprodukcie netopierov sa dostal v posledných rokoch opäť do popredia záujmu vedcov najmä s ohľadom na negatívne dopady syndrómu bieleho nosa severoamerických netopierov.

„Výskumu napomáha aj rozvoj neletálnych či neinvazívnych metód, ktoré využíva naša výskumná skupina ako jedna z mála na svete. Ide napríklad o možnosť odberu malého množstva krvi drobným cicavcom mikropipetami alebo využitie mobilnej sonografie s vysokým rozlíšením na určenie počtu plodov gravidných samíc priamo v teréne,“ uzatvára Jan Zukal. To všetko podľa neho otvára dvere ďalšiemu výskumu reprodukcie aj v prípade takých ohrozených zvierat, akými sú netopiere.

Viac o netopierovi s hrdzavým kožúškom

Raniaka hrdzavého nájdete v našich zemepisných šírkach najčastejšie v dutinách starých stromov. S úbytkom prirodzených úkrytov sa však naučil využívať tiež štrbiny v ľudských stavbách. V poslednej dobe sa s ním stretávame v urbánnom prostredí pomaly častejšie ako v lesných porastoch, a to tak v lete, ako i v zime. Netopier sa podobne ako väčšina iných hmyzožravých netopierov Európy rozmnožuje na jeseň. Životaschopné spermie uchováva samička v pohlavnom trakte počas celej doby hibernácie, teda až 6 mesiacov. Na jar dochádza k ovulácii, oplodneniu vajíčka a vývoju plodu. Samička netopiera hrdzavého však ako jeden z mála druhov netopierov môže priviesť na svet iba jedného alebo dvoch potomkov.

Zdroj: TS AV ČR

(JM)

 

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky