Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Rumanček na Slovensku šľachtíme a pestujeme na veľkých plochách

Ivan Šalamon

Od roku 1975 sme u nás vyšľachtili viaceré kvalitné odrody rumančeka. Najnovší kultivar LIANKA má veľmi vysoký obsah liečivých látok v silici.

Nový zberací stroj zbiera rumanček napoli. Zdroj: IŠ

Zber rumančeka kamilkového novým strojom. Zdroj: IŠ

Rumanček kamilkový patrí vo svete k najobľúbenejším a najžiadanejším liečivým rastlinám. Vo svetovom obchode s liečivými rastlinami patrí droga (suché kvetné úbory), extrakty a silica rumančeka kamilkového k dôležitým surovinám farmaceutického priemyslu. Produkcia rumančeka kamilkového je dôležitou súčasťou špeciálnej rastlinnej výroby na Slovensku.

Veľkoplošná produkcia

Pestovatelia z jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov po kolektivizácii od roku 1948 prejavovali záujem o zavádzanie viacerých druhov liečivých rastlín. Napriek hojnému výskytu populácií druhu rumančeka kamilkového ako buriny na poliach, rumoviskách, pozdĺž ciest, ako aj na strniskách bol prvý pestovateľský postup jeho veľkoplošnej produkcie publikovaný v roku 1953. Uvádza sa v ňom, že na pestovanie s konským záprahom na ploche 1 ha je potrebných 14 dní, pri ručnej práci až 390 dní. Porast možno založiť buď výsevom (2 až 3 kg semien na 1 ha), ale aj priesadami, ktorých je treba od 180-tisíc do 200-tisíc na 1 ha.

V masovom meradle začali poľnohospodárske podniky zavádzať pestovanie rumančeka na väčších plochách v druhej polovici 50. rokov 20. storočia. V 70. rokoch mali výmery rozlohu okolo 100 ha. Koncentrácia a špecializácia poľnohospodárskej výroby znamenala zníženie veľkosti pestovateľských plôch v roku 1980 len na 44 ha, pričom napríklad v roku 1981 bolo pre potreby farmaceutického priemyslu nutné vysiať až 340 ha. Po skúsenostiach z predchádzajúceho obdobia sa táto požiadavka znížila na 111 ha. Ani z tejto zníženej výmery nebolo osiatych 18 ha. Na 25 ha sa neurobil žiaden zber. Dôvodom bolo silné zaburinenie rumančekových porastov. Zo zvyšných 68 ha sa odovzdala úroda kvetnej drogy len v minimálnom množstve po realizácii len jedného zberu kvetných úborov z požadovaných troch. Z týchto faktov vyplýva aj to, že je veľmi ťažké získať presné údaje o výmerách skutočne pozberaných plôch rumančeka. Aktuálne sa osevné rumančekové plochy pohybujú od 100 do 200 ha ročne.

Čítajte aj

Zber a pozberová úprava

V informačnom šote v relácii Týždeň vo filme z roku 1960 sa prezentuje veľkoplošné pestovanie tejto liečivej rastliny na JRD v Úľanoch nad Žitavou s krátkym komentárom: „Pestovatelia zatiaľ hľadajú vynálezcu, ktorý by im zostrojil stroj na česanie. Čaká ho vraj kráľovská odmena, dovtedy budú zberať ručne.“

Ručný zber, respektíve zber a pozberová úprava rumančekovej drogy technikou s nízkou produktivitou a väzbou značného množstva pracovných síl boli v tom čase pri veľkoplošnom pestovaní nemysliteľné.

V roku 1980 zostrojili konštruktéri prvý funkčný model veľkoplošného zberača kvetných úborov, ktorý je originálny súhrou jednotlivých technických segmentov. Zberová časť sa skladá z česacieho valca, odstraňovača stoniek (krútiace sa nože), čistiaceho valca a špirálového dopravníka. Následne sa podtlakovým pneumatickým dopravníkom dostávajú kvetné hlavičky do zásobníka, kde pomocou cirkulácie vzduchu nedochádza k zahrievaniu rastlinnej suroviny.

Po úpravách predmetného stroja prešiel kombajn v rokoch 1984 až 1986 úspešne skúškami štátnej skúšobne. Nevýhodou zberača kvetných úborov bolo, že sa dal použiť len na zber tejto liečivej rastliny. V súčasnosti sa adaptér pre zber a zásobník konštrukčne napája na traktor typu VALTRA, čo umožňuje oveľa širšie využitie stroja.

Ďalšia pracovná operácia, triedenie pozberanej čerstvej fytomasy kvetných úborov, predstavuje najväčšie spracovateľské náklady. Z týchto dôvodov sa pristúpilo k vývoju nového veľkokapacitného triediaceho zariadenia, ku konštrukcii pretriediaceho zariadenia a malosériovej výrobe odstraňovača stoniek suchej kvetnej drogy.

Veľkorozmerný stroj na destiláciu rumančekovej silice (vľavo); modrá rumančeková silica (vpravo). Zdroj: IŠ

Stroj na destiláciu rumančekovej silice (vľavo); modrá rumančeková silica (vpravo). Zdroj: IŠ

Sušenie sa realizuje v rôznych typoch teplovzdušných sušičiek. Pri sušení rumančeka veľkovýrobne vyhovujú, ale do popredia tu vystupujú vysoké náklady na spotrebu palív. Jednou z ekonomicky výhodných alternatív pri tejto operácii pozberovej úpravy rumančeka, na ktorých sa pracuje, je využitie solárneho tepla. V období jednotlivých zberov úborov rumančeka totiž prevládajú slnečné dni hlavne v pestovateľských podmienkach Východoslovenskej nížiny.

Následne sa surovina môže vydestilovať na silicu, ktorá sa získava vo veľkokapacitných destilačných aparatúrach prívodom vodnej pary. Originálnym riešením je vnútorné miešanie pomocou rotácie závitovkovej skrutky, čo umožňuje značnú výťažnosť koncového produktu – tmavomodrej rumančekovej silice s vysokým obsahom chamazulénu. Rumančekový extrakt sa vyrába s použitím extrakčného činidla etanolu alebo propylenglykolu a jeho zahustením do požadovanej koncentrácie účinnej látky – matricínu a apigenínov.

Šľachtenie pre vysoký obsah /-/-α-bisabololu

Na Slovensku sa už od roku 1975 šľachtiteľstvu rumančeka kamilkového venuje veľká a zaslúžená pozornosť. Dôvodom selekcie je, že silica populácií tejto liečivej rastliny, rastúcej na prirodzených stanovištiach Východoslovenskej nížiny je typická vysokým obsahom /-/-α-bisabololoxidu A (až 49,8 percenta), pričom liečebne najvýznamnejšieho /-/-α-bisabololu, ktorý sa používa na zmierňovanie bolesti a ochranu pokožky pred nežiaducimi vplyvmi, je menej ako 5 percent.

Do roku 1994 sa postupne realizovali šľachtiteľské práce a zaregistrovali diploidné odrody BONA a NOVBONA a tetraploidné odrody GORAL a LUTEA. Rastliny diploidných odrôd BONA a NOVBONA majú vysoký obsah éterického oleja s rozhodujúcim podielom /-/-α-bisabololu. Podobne je to aj pri tetraploidnej odrode LUTEA, avšak s tým, že silice je viac až o 0,2 percenta. Tetraploidná odroda GORAL má tiež dostatočne vysoký obsah éterického oleja v kvetnej droge. Dominantnými zložkami silice sú tu chamazulén, ktorý má protizápalové účinky, a /-/-α-bisabolol. Tieto novovyšľachtené odrody svojimi parametrami jednoznačne prevyšovali diploidnú odrodu BOHEMIA, ktorá bola jedinou uznanou odrodou rumančeka v Československu a používala sa na výsevy od roku 1952.

Najnovším výsledkom rumančekového šľachtenia je diploidná odroda  LIANKA, ktorá sa vyznačuje veľmi vysokým obsahom /-/-α bisabololu (52 – 55 percent) a chamazulénu (18 – 19 percent) v silici. Jej obsah v suchých kvetných rumančekových úboroch je na úrovni 0,75 – 0,85 percenta, pričom ich úroda sa pohybuje až do 500 kg na ha. Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín v Angers vo Francúzsku ju oficiálne uznal za prvú rumančekovú odrodu v roku 2018.

Použitá literatúra

Hončariv, R. – Antoš, T. – Bayern, Ľ. – Holubová, E. – Repčák, M.: Osvedčenie o povolení odrody, rumanček kamilkový / Matricaria recutita / odroda „BONA“. Štátna odrodová kniha č. 1495/1984.
Mycák, V.: Pestovanie liečivých, aromatických a koreninových rastlín. 1. Vyd., Bratislava: Štátne pôdohospodárske nakladateľstvo, 1953, 251 s.
Oravec, V., Varga, I., Repčák, M., Hulíková, A., Černý, J.:  Patent č. 245316. Destilačný kotol aparatúry na výrobu éterických olejov z liečivých rastlín, 1988, 5 s.
Šponták, J. – Hončariv, R.: Vynález č. 244974. Zariadenie na veľkoplošný zber rumančeka pravého, číslo vynálezu, 1987, 5 s.
Repčák, M. – Oravec V. –  Černaj, P.:  Chamomilla recutita / L. / Rauschert / rumanček pravý, odroda „LUTEA“ / tetraploid /. Štátna odrodová kniha ČR 3051/ 1995, SR 3333 / 1997, 3 s.
Šalamon, I. – Fejér, J.: Osvedčenie o polení odrody, rumanček kamikový (Matricaria recutita L.), odroda “LIANKA”. Štátna odrodová kniha č. 7058/2014, 1.s

 

O autorovi

Ivan Šalamon

Ivan Šalamon | externý redaktor

Prof. RNDr. IVAN ŠALAMON, CSc.

  • Ukončil štúdium odboru všeobecná biológia so špecializáciou fyziológia rastlín na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde od roku 1986 pracuje. Vo svojej vedeckej kariére sa zameriava na biodiverzitu, šľachtenie a prírodné látky liečivých rastlín.
  • Od roku 1995 do roku 2002 bol vedeckým sekretárom Výskumného ústavu agroekológie v Michalovciach s možnosťou realizácie výskumných aktivít pri veľkoplošnom pestovaní, zbere a pozberovej úprave špeciálnych plodín.
  • V roku 1999 vypracoval pre Ministerstvo pôdohospodárstva SR „Rozvojový program výroby a spracovania liečivých, aromatických a koreninových rastlín v SR“.
  • Od roku 2003 pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Prešovskej univerzite v Prešove s orientáciou na výučbu a aplikovaný výskum v oblasti ekológie jedinca a populácií liečivých rastlín.
  • V júni 2006 mu bola udelená medaila Medzinárodnej spoločnosti záhradníckych vied (International Society of Horticultural Science: ISHS) so sídlom v Leuvene, Belgicko, za organizáciu 1. svetového sympózia o rumančeku kamilkovom pod záštitou tejto významnej medzinárodnej organizácie.
  • Je hlavným autorom prvých slovenských odrôd liečivých rastlín (mäty piepornej „KRISTÍNKA“ a rumančeka kamilkového „LIANKA“), na ktoré v rokoch 2017 a 2018 vydal osvedčenia Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (Community Plant Variety Office: CPVO) so sídlom v Angers, Francúzsko.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.