Pupalka dvojročná, unikátna bylina pre zdravie a krásu žien, kvitne v noci

Kvet pupalky dvojročnej kvitne len jednu noc. Extrakt z listov a kvetov rastliny sa používa v modernej medicíne a kozmetológii.

Každý kvet tejto rastliny sa otvára len na jednu noc. Za súmraku vidíme len jeho púčik. A keď nastane úplná tma, otvoria sa štyri okvetné lístky do celej svojej žiarivej krásy. Opísaný proces otvárania sa kvetu trvá jednu minútu. Ráno táto krehká krása uvädne a časom odpadne.

Pôvodom zo Severnej Ameriky a z Mexika

Aj keď v súčasnosti sa pupalka dvojročná vyskytuje v oblastiach s miernym podnebím po celom svete, pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky a z Mexika.

Severoamerické indiánske kmene Čerokézov, Irokézov, Odžibwejov a Potawatomiov rastliny jedli, ale používali ich aj na liečebné účely. Korene sa varili a konzumovali podobne ako zemiaky. Mladé listy sa podávali ako zelenina, výhonky sa jedli surové. Horúci obklad z rozdrvených koreňov sa dával zvonka na kožné hemoroidy a vredy. Korene sa žuvali a vtierali do svalov na zvýšenie ich kontrakcie, hybnosti a sily. Kvitnúce vrchné časti sa varili s medom, aby sa získal sirup proti kašľu.

Prvý menovaný domorodý indiánsky kmeň žil na území dnešnej Južnej Karolíny. Zo zvyklostí jeho členov vieme, že ženy prinášali nazbierané plody a bobule do táborísk. Postupne dochádzalo k tomu, že semená začali siať do prekyprenej pôdy, aby ich pestovali.

Prví kolonisti z Európy boli touto rastlinou nadšení. Pupalkové korene varili a semená používali na dochucovanie chleba podobne ako Indiáni.

Americkí shakeri, dnes už takmer neexistujúca kresťanská komunita, pili čaj zo semien pupalky pri nedostatočnom trávení a ďalších problémoch spojených s tráviacim traktom. Nakoniec eklektici, spájajúci európske, ázijské a indiánske znalosti o bylinách s liečiteľskými praktikami afrických otrokov, odporúčali prípravu silného vývaru z rastlinných častí pupalky s tukom, ktorý sa prikladal na rany a kožné choroby. Čaj predpisovali pacientom, ktorí mali bledú pokožku a depresívnu náladu.

História pupalky v Európe

V 19. storočí bola pupalka dvojročná v Európe známa ako exotická diétna rastlina a začala sa používať ako potravina. Ročné korene rastliny sa vykopávali skoro na jar. Vedelo sa, že sú bohaté na živiny, a tak sa šúpali, krájali a konzumovali surové alebo sa pridávali do jarných šalátov. Často sa varili ako zeleninové jedlo s octom a olejom alebo sa dusili v mäsovom vývare.  Mladé bazálne listy sa pridávali ako korenina na dochutenie polievok a šalátov. Rozdrvené a pražené korene rastliny sa počas prvej svetovej vojny používali ako náhrada kávy.

V ukrajinskom ľudovom liečiteľstve sa odvar z koreňov pupalky podával pri tuberkulóze pľúc, aplikoval sa na umývanie rán, drobných pomliaždenín, pri kožných vyrážkach, ekzémoch a lišajoch (neinfekčných zápalových ochoreniach kože). V Bulharsku sa nálevy a tinktúry z nadzemnej časti rastliny používajú pri silnej hnačke a chronickej vyčerpanosti u detí a dospelých. Tradičná medicína v Srbsku odporúčala tinktúru pripravenú z koreňov pupalky ponorených do 40-percentného alkoholu alebo vodky na liečbu zápalu pľúc.

Etymológia

Kvet rastliny sa otvára až vtedy, keď nadíde večer a slnko je pod obzorom. O niekoľko hodín neskôr jasné kvety ako horiace hviezdy v noci pokrývajú celé trsy pupalky hustým závojom. Pospolitý ľud prirovnával takýto úkaz k závoju nevesty, ktorej matka láskyplne prikrývala hlavu pred tým, ako dcéra odíde z rodičovského domu a navždy ju opustí. Iný ľudový názov rastliny je nočná sviečka.

Mágia ako abstraktný systém, ktorého účelom je umožniť človeku ovládať svet prírody, odporúča použiť rastlinu na skrotenie divých zvierat, pričom je však nutné korene poliať vínom.

Oenothera je rodové meno rastliny pochádzajúce z gréckeho slova οἰνοθήρας (oinothéras). Tento výraz sa udomácnil pre rastlinu, ktorú Gréci používali na prípravu nápoja, ktorého chuť pripomínalo víno. Prívlastkový názov (epiteton) rastlinného druhu biennis je latinské slovo, ktoré znamená dvojročný alebo trvajúci dva roky, v súvislosti so životným cyklom jedinca trvajúcim dva roky.

Morfologická charakteristika

Pupalka dvojročná (Oenothera biennis L. s. l.) je krásna vysoká vzpriamená bylina s jasne žltými kvetmi.

Koreň je hrubý a mäsitý. Semená klíčia v lete alebo na jeseň a vytvárajú hrubú krátku podnož (koudex) obklopenú ružicou listov. Listy ružice sú jednoduché, ležaté, vajcovité s ostrým vrcholkom a plochou základňou. Kvitnúca dutá stonka sa zvyčajne vyvíja v druhom roku. Je rozvetvená alebo nerozkonárená, vysoká až 1,5 metra, nesúca stonkové striedavé jednoduché ležaté listy dlhé 80 až 120 milimetrov (mm), široké 20 až 30 mm, s opätovne zúbkovaným okrajom, kopijovito-vajcovité, s ostrým vrcholom.

Kvetenstvo, predĺžený klas dlhý až 0,4 metra, má nápadné kvety s bankovito až trubicovo rozšíreným kvetným lôžkom listového pôvodu (hypantium) vo veľkosti 30 až 60 mm. Kališné lístky sú štyri, žltozelené, kopijovito-vajcovité, dlhé 20 až 22 mm, široké od 4 do 5 mm. Okvetné lístky sú štyri, sýtožlté, okrúhle, dlhé 15 až 25 mm, s ôsmimi tyčinkami s vláknami pripevnenými do stredu peľníc. Piestik má jeden až štyri rozprestreté stigmatické laloky. Plodom je tobolka, ktorá je dlhá 25 mm a široká 6 mm. Počet semien s veľkosťou 1,5 × 0,8 × 0,6 mm s nepravidelnými ostrými a výraznými uhlami je veľmi veľký. Obsahujú až 20 percent oleja, pozostávajúceho prevažne z nenasýtených mastných kyselín.

Rozšírenie a opelenie

Rastlina uprednostňuje piesočnaté pôdy, rastie na suchých otvorených poliach, pozdĺž ciest, železničných násypov a v otvorených lesoch. V niektorých regiónoch alebo biotopoch sa populácie pupalky stávajú inváznym druhom a pri nesprávnom ošetrovaní môžu pozemky zaburiniť a vytlačiť pôvodnú vegetáciu.

Severoamerické kolibríky navštevujú po súmraku rozkvitnuté kvety, aby získali nektár. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že rastliny opeľujú lišaje. Sú to druhy nočných motýľov, ktoré sú známe svojím zvláštnym spôsobom letu a dlhým cuciakom. Tento vsúvajú za letu do florálneho nektária umiestneného v kvetoch. Z neho sa pomocou vonkajšieho rastlinného pletiva žľazami princípom difúzie vylučuje nektár. Semenné tobolky poskytujú potravu pre viaceré druhy vtákov počas zimných mesiacov.

Pestovanie a zber

Pestovanie pupalky dvojročnej sa zaviedlo aj v európskych krajinách. Pupalka sa pestuje ako úžitková rastlina, z jej semien sa získava olej, ale často slúži ako okrasná rastlina. Rozmnožuje sa semenami, ktoré sa v auguste až septembri vysievajú do zeme do hĺbky 2,5 mm. Získané sadenice sa vysádzajú na jar v spone 50 až 100 mm.

Rastline sa darí na piesočnato-hlinitých pôdach chudobných na humus. Semená zostávajú klíčivé 3 až 4 roky. V našich podmienkach môže niekedy vymrznúť. Na zimu preto môžeme rastlinky prikryť suchým lístím alebo smrekovými konármi. Dá sa rozmnožovať aj mladými výhonkami, ktoré sa tvoria okolo materskej rastliny, alebo delením odnoží v máji, v septembri alebo októbri.

Na liečebné účely sa používa nadzemná časť dvojročnej pupalky – semená, kvety, listy a koreň. Listy a stonky sa zbierajú počas kvitnutia. Kvety sa musia zbierať večer. Korene sa vykopávajú na jeseň. Suroviny sa sušia na čerstvom vzduchu. Semená sa zbierajú v druhom roku. Keďže plody dozrievajú nerovnomerne, ich zber sa začína v lete a pokračuje až do jesene. Sušia sa na vzduchu alebo v sušiarni pri teplote nepresahujúcej 50 °C, následne sa semená oddelia od plodov a preosejú.

Chemické zloženie

Semená pupalky obsahujú vysokú koncentráciu oleja, ktorý je v porovnaní s inými rastlinnými druhmi veľmi vzácny. Hlavnými účinnými látkami sú triglyceridy, predovšetkým kyseliny – linolová (66 – 76 %), γ-linolénová (8 – 12 %), olejová a palmitová.

Kyselina linolová je esenciálna omega-6 mastná kyselina, ktorá je nevyhnutná pre ľudské zdravie a telo ju samo nedokáže syntetizovať. Musíme ju prijať prostredníctvom stravy. Nachádza sa v mnohých rastlinných olejoch a je dôležitá pre rôzne funkcie tela, ako je zdravie srdca, ciev, buniek a celkový metabolizmus.

Kyselina γ-linolénová sa účastní na tvorbe hormónu prostaglandínu, ktorý má v ľudskom tele rôzne funkcie a účinky vrátane kontroly krvného tlaku, zrážania krvi, indukcie pôrodu, udržiava jemnosť, elasticitu a optimálnu mastnotu pokožky, čím sa znižuje náchylnosť na tvorbu akné.

Kvety, stonky a listy obsahujú sliz, živice, sitosterol, vitamíny C a E, fenolové kyseliny (kyselinu gálovú a jej esterové deriváty: galloyl glukózu, kyselinu 3-p-feruloyl chinovú, pentozid kyseliny kávovej a iné), triesloviny, flavonoidy (hyperozid, myricetín 3-O-glukuronid, kaempferol 3-O-ramnoglukozid a iné), antokyány a biogénne prvky (vápnik, meď a zinok).

Liečebné využitie

Extrakt z listov a kvetov pupalky sa používa v modernej medicíne a kozmetológii. Má bieliace a silné antioxidačné účinky, zvyšuje odolnosť proti rôznym infekciám, zrýchľuje metabolizmus a urýchľuje odbúravanie tukov, obnovuje hormonálnu rovnováhu, zvyšuje elasticitu pokožky a znižuje riziko vzniku gynekologických ochorení.

Významná je aplikácia pupalkového oleja, ktorý ovplyvňuje rovnováhu metabolizmu, podporuje fyziologické procesy v ženskom tele a zabraňuje vzniku nádorových buniek. Znižuje počet a veľkosť cýst pri fibrocystickej mastopatii (nezhubnom stave prsníkov), neutralizuje deštruktívne účinky voľných radikálov, obnovuje kožné bunky a reguluje bunkovú aktivitu.

Vitamín F nie je samostatný vitamín, ale označenie pre esenciálne mastné kyseliny, konkrétne pre kyselinu linolovú a linolénovú, ktoré takto vytvárajú jeho komplex. Tento sa podieľa na regulácii metabolických procesov, syntéze látok podobných hormónom, znižuje hladinu cholesterolu, riziko trombózy, zabraňuje rozvoju aterosklerózy, normalizuje fungovanie žliaz s vnútornou sekréciou, má protizápalový účinok a reguluje krvný tlak.

Nedostatok kyseliny linolénovej je zvlášť nebezpečný pre dojčatá, lebo vedie k spomalenému vývoju, vážnym poruchám trávenia a rôznym kožným ochoreniam. Ľudské materské mlieko je takmer jediným prirodzeným zdrojom tejto mastnej kyseliny, čo je jeden z dôvodov, prečo je dojčenie také dôležité.

Pupalkový olej pomáha normalizovať stav pokožky u pacientov s chronickým zlyhaním obličiek a zmierňuje prejavy urémie, svrbenie a suchosť. Olej chráni pokožku a zabraňuje jej starnutiu, preto je súčasťou mnohých kozmetických výrobkov.

Viaceré výskumy dokázali, že kyselina γ-linolénová pôsobí pri tvorbe hormónov prostaglandínov, ktoré ovplyvňujú uvoľňovanie mozgových molekúl neurotransmiterov. Ich systémy usporiadania sú v nervovej sústave a zabezpečujú prenos signálov medzi neurónmi. Tieto systémy sú kľúčové pre reguláciu rôznych funkcií mozgu a tela vrátane nálady, pohybu, spánku a učenia sa.

Uvedené skutočnosti vysvetľujú silný liečivý a terapeutický účinok pupalkového oleja na celý ľudský organizmus. Na dôvažok, táto unikátna rastlina udržiava zdravie a krásu žien.

Recepty

Nadzemná časť rastliny spolu s kvetmi sa aplikuje pri oslabujúcej a odvodňujúcej hnačke, pričom denná dávka sú 2 čajové lyžičky byliny na pohár vriacej vody. Alkoholový roztok: 1 diel byliny na 5 dielov vodky s použitím 20 až 30 kvapiek štyrikrát denne.

Koreň vykopávame na jeseň, keď dosiahne hrúbku 30 mm a dĺžku 100 mm. Dôkladne ho umyjeme, ošúpeme od vonkajšej šupky a nakrájame na kolieska. Pripravuje sa ako jedlo s octom a olejom, môže sa dusiť v mäsovom vývare alebo ako súčasť zeleninového guláša. Máme skúsenosti, že jedlo má mimoriadnu silu – dobre tonizuje telo, pomáha prekonávať choroby a rýchlo postaví pacienta v rekonvalescencii späť na nohy.

Pupalkový olej možno kúpiť v lekárňach, pričom je k dispozícii vo forme kapsúl alebo tekutiny. Odporúčaná denná dávka sa pohybuje medzi 500 mg až 2 000 mg kyseliny γ-linolénovej denne. Pred začiatkom užívania je vždy dobré konzultovať užívanie aj dávkovanie s lekárom.

Bezpečnosť a riziká

Pupalkový olej je netoxický a nespôsobuje významné vedľajšie účinky. Po užití prípravkov z pupalky dvojročnej boli opísané ojedinelé prípady nevoľnosti, dyspepsie (súbor tráviacich ťažkostí) s riedkou stolicou, celkovej slabosti a bolesti hlavy.

Použitá literatúra

• Bota, V. B. – Turcus, V. – Mihali, C. V. – Arsene, G. G. – Ivanescu, L. C. – Zamfirache, M. M. 2020. Anatomic investigation of Oenopthera biennis L. Using Optical Microscopy and Scanning Electron Microscopy (SEM). In: Research Journal of Agricultural Sciences, roč. 52, č. 1, s. 1 – 12.
• Duke, J. A. – Bogenschutz-Godwin, M. J. – duCellier, J. – Duke, P. A. 2002. Handbook of medicinal Herbs. 2. vyd. CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 s.
• Golasovská, M. 2020. Bylinková terapie – Léčivé elixíry pro zdraví a krásu. 1. vyd. Grada Publishing: Praha, ČR, 253 s. ISBN 9788027129195
• Christie, W. W. 1999. The Analysis of Evening Promrose Oil. In: Industrial Crops and Products, roč. 10, č. 2, s. 73 – 83.
• Gondolová, M. – Hadrabová, V. 2008. Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.
• Grosman, S. – Winiarz, A. – Wokurka, K. – Turek, W. – Szlendak, P. – Tos, K. – Wojtala, K. – Wegrzyniak, A. – Drobek, D. 2023. Supplementation of Evening Primrose Oil – Benefits and Limitation. In: Journal of Education, Health and Sport, roč. 34, č. 1, s. 84 – 93.
• Kazemi, F. – Masoumi, S. Z. – Shayan, A. – Oshvandi, K. 2021. The Effect of Evening Primrose Oil Capsule on Hot Flasher and Night Swents in Postmenopausal Women: A Single-Blind Randomized Controlled Trial. In: Journal Menopausal Medicine, roč. 27, č. 1, s. 8 – 14.
• Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrová, J. – Malovcová, M.). 2010. Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
• Timoszuk, M. – Bielawska, K. – Skrzydlewska, E. 2018. Evening Primrose (Oenotherea biennis) Biological Activity Dependent on Chemical Composition. In: Antioxidants MDPI, roč. 7, č. 108, s. 2 – 11.
• Thakur, U. – Bhupender, D. – Sharma, S. S. – Sharma, K. R. – Thakur, N. 2019. Evening Primrose (Oenothera biennis L.): Morphology and Reproductive Biology. In: International Journal of Current Microbiology and Applied Sciences, roč. 8, č. 10, s. 1 400 – 1 413.

(zh)