Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Pripomíname si 190. výročie narodenia Ernsta Haeckela, zoológa s dušou umelca

Justína Mertušová

Nemecký biológ bol najvplyvnejším zástancom Darwinovej evolučnej teórie na európskom kontinente.

Ernst Haeckel a jeho kresby druhu Blastoidea. Zdroj: Wikipedia a iStockphoto.com

Ernst Haeckel a jeho kresby druhu Blastoidea. Zdroj: Wikipedia a iStockphoto.com

Dnes 16. februára si pripomíname 190. výročie narodenia Ernsta Haeckela, nemeckého zoológa, umelca a filozofa vedy, ktorý obhajoval a dopĺňal systém teórií Charlesa Darwina o mechanizmoch biologickej evolúcie.

Umenie a príroda ide ruka v ruke

Ernst Heinrich Philipp August Haeckel bol kľúčovou postavou počas prvej darwinovskej revolúcie, v období, keď bol položený základ pre rozvoj nášho moderného pohľadu na evolúciu. Narodil sa 16. februára 1834 v Postupime a po absolvovaní gymnázia v Merseburgu (Domgymnasium Merseburg) študoval medicínu na univerzitách v Berlíne, vo Würzburgu a Viedni. Keď mal Haeckel 23 rokov, získal titul doktor medicíny a začal pracovať ako lekár. Po kontakte s trpiacimi pacientmi sa však čoskoro vzdal lekárskej praxe.

Počas štúdia na univerzite v Berlíne ho jeho profesor, fyziológ a anatóm Johannes Müller zobral na letnú výpravu zameranú na pozorovanie malých morských živočíchov pri pobreží Helgolandu v Severnom mori. Práve podmorská biológia a zoológia začali Haeckela čoraz viac fascinovať.

Haeckelove ilustrácie. Zdroj: iStocphoto.comv

Haeckelove ilustrácie. Zdroj: iStocphoto.com

Okrem iného mal aj umelecké vlohy, a preto veľa živočíchov stvárňoval na papieri a dokonca zvažoval kariéru umelca. Niekoľkoročné skúmanie organizmov s kremičitými skeletmi v talianskom meste Messina potom zúročil v monografii o jednobunkovej skupine mrežovcov (Radiolaria). Nielenže opísal nové druhy, ale starostlivo analyzoval aj ich vnútornú štruktúru, čo sa nikdy predtým nepodarilo. Štúdiu týchto organizmov sa venoval vyše 12 rokov a podarilo sa mu určiť viac ako 4000 živočíšnych druhov, ktoré aj kreslil a ktoré sú navždy uchované v známej knihe Kunstformen der Natur.

Pri práci s mikroskopom dokázal jedným okom pozerať do okulára a súčasne kresliť to, čo videl, na papier.

Kreslené obrázky Ernsta Haeckela. Zdroj: iStockphoto.com

Kreslené ilustrácie Ernsta Haeckela. Zdroj: iStockphoto.com

Darwin podporil jeho myslenie

Zlomovým bodom v Haeckelovom myslení bolo čítanie diela Charlesa Darwina z roku 1859 O pôvode druhov prostredníctvom prirodzeného výberu. Medzitým v roku 1861 dokončil v Jene dizertačnú prácu zo zoológie a stal sa samostatným vedeckým pracovníkom.

Darwin opísal evolúciu prostredníctvom prirodzeného výberu, ktorý časom vytvorili nové druhy. Ide o proces, v ktorom sa priaznivé dedičné schopnosti stávajú častejšími v nasledujúcich generáciách v populácii množiacich sa živočíchov, zatiaľ čo nepriaznivé sa stávajú menej častými. Haeckel si uvedomil, že jeho práca o mrežovcoch poskytuje jasný dôkaz o Darwinovej teórii a evolúcii. Veril, že živé bytosti sa formujú a vyvíjajú pod vplyvom vonkajších podmienok, ktorým sa musia prispôsobiť.

Haeckel sa stal najsilnejším zástancom Darwinových myšlienok na celom svete a práve vďaka jeho dielam zasiahla teória o pôvode druhov mnoho ľudí. V roku 1865 bol vymenovaný za riadneho profesora a v Jene zostal až do odchodu do dôchodku v roku 1909.

Zaviedol pojem ekológia

Pojem ekológia zaviedol ako prvý nemecký biológ Ernst Haeckel v roku 1866 vo svojej knihe Generelle Morphologie der Organismen (Všeobecná morfológia organizmov). Označil ním oblasť biológie, ktorá sa zaoberá vzájomnými vzťahmi medzi organizmami a ich životným prostredím. Slovo ekológia je odvodené od gréckeho oikos, čo znamená domov, v doslovnom preklade môžeme teda chápať ekológiu ako štúdium organizmov v ich domácom prostredí.

Nesprávna teória

Haeckelovo zmýšľanie bolo však často kritizované ako príliš špekulatívne, o čom napríklad svedčí jeho chybná teória biogenetického zákona. Ten hovorí, že počas svojho zárodočného vývoja opakuje každý živočích hlavné črty svojho evolučného vývoja. Inými slovami, ontogenéza rekapituluje fylogenézu.

Predpokladal, že jednotlivé organizmy takto rekapitulujú svoju evolučnú históriu a každá etapa vývoja predstavuje určitý krok v evolúcii. V tejto zjednodušenej podobe ide však o zastaranú a neplatnú teóriu, ktorej by muselo podliehať veľké množstvo výnimiek.

Hackelove medúzy. Zdroj: Art Forms in Nature

Haeckelove medúzy. Zdroj: Art Forms in Nature

Haeckelovo umenie prežíva

Krása foriem v prírode, jedna z jeho kníh, má väčší vplyv na umenie ako na vedu. Ide o litografickú edíciu, ktorá obsahovala 100 výtlačkov s vyobrazeniami machov, orchideí, mäkkýšov, jednobunkovcov, netopierov, jašteríc, zhotovených podľa náčrtov samotného Ernsta Haeckela. Publikáciu ocenili architekti, sochári i moderní umelci, z ktorých mnohí parodovali jeho ilustrácie alebo sa nimi inšpirovali.

V rokoch 1899 – 1904 vydal niekoľko brožúr s názvom Umelecké formy prírody, kde svoje obrázky predstavil verejnosti. Mali slúžiť ako podnet pre remeselníkov, výtvarníkov a architektov, aby ich využili vo svojej práci.

Brožúry zožali mimoriadny úspech a významne ovplyvnili práve vznikajúci umelecký sloh secesie. Medzi exponátmi Svetovej výstavy 1900 v Paríži dominovala kovová brána v tvare zväčšeného Haeckelovho obľúbeného organizmu mrežovca, ktorou prešlo takmer päťdesiat miliónov návštevníkov.

Jeho ilustrácie určite ovplyvnili neskoršie formy umenia vrátane svietidiel, šperkov, nábytku a látok. Vedcova práca inšpirovala Louisa Comforta Tiffanyho, Antoniho Gaudího a Reného Bineta.

Zdroj: Britannica, Springer, Vesmír, Strangescience, Wikipedia

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky