Prvá mačka, ktorá geneticky jednoznačne patrila k druhu Felis catus, podľa výskumného tímu zomrela pred približne 2 200 rokmi na Sardínii.
Mačka sediaca na múre s pyramídami v pozadí. Zdroj: iStockphoto.com
Nový genetický výskum pozostatkov mačiek vnáša svetlo do otázky, odkiaľ a kedy sa mohla do Európy rozšíriť mačka domáca (Felis catus). O pôvode a rozšírení modernej domácej mačky do Európy doteraz neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy. Dlho sa predpokladalo, že predkovia dnešných domácich mačiek prišli do Európy už v neolite pred približne 9 000 rokmi. Z dnešnej Anatólie sa údajne rozšírili po boku raných poľnohospodárov.
Existujú však aj hypotézy, že domáce mačky žijúce dnes v Európe nemajú nič spoločné s mačkami v Anatólii a pochádzajú priamo zo severoafrických populácií divých mačiek.
Genetická analýza
V štúdii, ktorá bola nedávno uverejnená v odbornom časopise Science, sa výskumný tím pod vedením hlavného autora Marca de Martina a molekulárneho antropológa Claudia Ottoniho z univerzity Tor Vergata v Ríme pokúsil zistiť viac o pôvode tohto obľúbeného domáceho miláčika. Na štúdii sa podieľali aj výskumníci z Viedenskej univerzity a Prírodovedného múzea (NHM) vo Viedni.
Odborníci porovnali genetický materiál získaný z pozostatkov mačiek pochádzajúci z archeologických nálezísk v Európe a Turecku (niektoré mali až 11 000 rokov) s kompletným genómom 17 domácich a divých mačiek žijúcich v súčasnosti v Európe (v Taliansku vrátane Sardínie a v Bulharsku) a severnej Afrike (v Maroku a Tunisku). Zistenia analýzy podľa autorov naznačujú, že sa mačka domáca rozšírila neskôr, ako sa predpokladá.
Severoafrický pôvod
Výsledok analýzy podľa vedcov nepoukazuje na pôvod mačky domácej na Blízkom východe. „V našich výskumoch sme zistili veľké genetické podobnosti medzi modernými domácimi mačkami a severoafrickými divými mačkami, ale takmer žiadne podobnosti s mačkami v Anatólii,“ uviedol Ottoni. „Nebolo jednoduché nájsť pozostatky starých mačiek, ale na genetickej úrovni môžeme teraz napriek tomu jasne povedať, ktoré z týchto zvierat boli skutočne domáce mačky, teda Felis catus, a pri ktorých nálezoch ide ešte o bežné divé mačky,“ vysvetlil Ottoni v rozhovore pre portál ORF Wissen.
Nové zistenia genetickej analýzy spochybňujú pôvodné hypotézy týkajúce sa príchodu mačiek domácich do Európy. „Naša štúdia ukazuje, že mačky neprišli do Európy v neolite. To, čo sme dlho považovali za prvé domáce mačky v Európe, neboli domáce mačky, ale európske divé mačky.“
Mačka sediaca na múre s pyramídami v pozadí. Zdroj: iStockphoto.com
Prišli s Rimanmi
Podľa toho teda skutoční predkovia dnešnej mačky domácej prišli do Európy oveľa neskôr. Prvá mačka, ktorá geneticky jednoznačne patrila k druhu Felis catus, podľa výskumného tímu zomrela pred približne 2 200 rokmi na Sardínii. Na európsky kontinent sa tieto zvieratá pravdepodobne dostali o 200 rokov neskôr – aj tieto zvieratá pravdepodobne pochádzali priamo zo severnej Afriky.
„Predpokladáme, že prvé domáce mačky prišli do Európy s Rimanmi,“ vysvetlil Ottoni. A rýchlo sa tu rozšírili. „Keď si uvedomíme, že tieto zvieratá sú u nás len 2 000 rokov, je prekvapivé, aký rozšírený a úspešný je medzičasom tento druh.“
Rímska expanzia
Rýchly rozptyl mačky domácej pravdepodobne umožnili rozsiahle obchodné siete Rimanov, o čom svedčí aj nález v Dolnom Rakúsku. „Najstaršie pozostatky mačiek na európskom kontinente, ktoré už vykazujú typický genóm mačky domácej, boli objavené na rímskom nálezisku v Mauterne na Dunaji,“ hovorí Ottoni. Mačka tam žila pravdepodobne pred približne 2 000 rokmi po boku Rimanov.
Akú úlohu zohrávali mačky v živote starovekých Rimanov, dnes nevieme s určitosťou povedať. Pravdepodobne však neboli do Európy dovezené ako domáci miláčikovia. „Je možné, že mačky boli zámerne posielané spolu s potravinami, napríklad aby lovili myši, ktoré by inak spôsobili škody na obilí alebo oblečení vojakov,“ vysvetlil de Martino. „Verím však, že už vtedy existovali mačky, ktoré Rimania chovali ako domáce zvieratá.“
Za rozmach vďačia mačky prispôsobivosti
„Úzky vzťah medzi ľuďmi a mačkami dozaista prispel k tomu, že sa mohli zvieratá tak rýchlo rozšíriť,“ zdôraznil Ottoni. „Mačky domáce sa rýchlo prispôsobili rôznym životným podmienkam a vyzerá to tak, že si ich vážili v mestských aj vo vidieckych oblastiach.“ Prispôsobivosť mačiek stojí podľa oboch výskumníkov pravdepodobne aj dnes za ich veľkým rozptylom a úspechom druhu.
V budúcnosti by sa talianski odborníci chceli vo svojom výskume viac zamerať na severoafrickú divú mačku, aby tak získali ešte viac poznatkov o vzniku a vývoji modernej mačky domácej.
Zdroj: science.ORF.at, Science
(zh)
