Rímski legionári rozšírili stromy orecha až do Anglicka, Karol Veľký ich vysadil v Nemecku. Liečia najmä jeho listy a oplodie.
Orech kráľovský. Zdroj iStockphoto.com
Výživné a chutné plody orecha kráľovského sa uplatňujú aj v cukrárstve a pri výrobe likérov, lisuje sa z nich aj kvalitný olej. Listy a oplodie orecha kráľovského možno použiť na liečbu viacerých chorobných symptómov, a to od nechutenstva cez potenie, rôzne zápaly až po zvýšenú krvácavosť.
Na základe zachovaných fosílií sa predpokladá, že v dobe treťohôr (začali zhruba pred 65,5 milióna rokov a skončili cca pred 2,6 milióna rokov) rástli stromy orechov po celom území dnešnej západnej a strednej Európy. V nasledujúcej dobe ľadovej (skončila pred 11 800 rokmi) sa hranica ich výskytu posunula na juh, na Balkán.
Vďaka rozpínavosti Rímskeho impéria rozšírili jeho legionári orech cez západnú Európu až do Anglicka. O niekoľko storočí neskôr sa na príkaz Karola Veľkého (*742 – †814), kráľa Frankov a cisára Západu, začal tento strom vysádzať aj v Nemecku. Odtiaľ postupne orech kráľovský prenikol do oblastí strednej Európy.
Strom – jeho morfológia, etymológia a pôvod
Stromy orechov sú vzhľadovo rozložité a dorastajú do výšky až 25 m. Borka konárov a zvráskaveného kmeňa je tmavosivej až svetlosivej farby. Zložené listy sú nepárnoperovité s dlhou stopkou. Majú širokoelipsovité, celistvo okrajové lístky, ktorých veľkosť je od 7 do 9 cm, pričom koncový list je najväčší. Listy majú svoju špecifickú vôňu. Samčie kvety sú vo visiacich jahňadách, samičie sa nachádzajú po 2 až 3 na tej istej rastline na koncových konárikoch. Plody, v našich končinách známe ako vlašské orechy, sú kôstkovice obklopené hladkou zelenou, neskôr hnedou mäsitou šupkou, ktorá vzniká premenou kvetnej čiašky. Opeľovanie orechových kvetov obstaráva vietor, čomu sa odborne hovorí anemogamia (Ottov sprievodca prírodou, 2010).
Vedecké (latinské) meno orecha juglas vzniklo skrátením slov Jovis + glans. Znamená to Juniperov žaluď, čo súvisí s tým, že v staroveku sa orechy podobné žaluďom pokladali za jedlo bohov a strom zasvätili bohu Juniperovi.
V rímskom štátnom náboženstve bol Juniper, tiež známy ako Jove, bohom neba a hromu. Druhové vedecké pomenovanie regia znamená kráľovský. Predpokladá sa, že k nemu prispel rímsky spisovateľ Plínius (*23 – †79), ktorý vo svojej rozsiahlej encyklopédii Historia Naturalis uvádza, že orechy priniesli králi z Perzie (Rystonová, 2007).
Hoci pravlasťou orechov je Balkánsky polostrov, ako sa spomína vyššie, aktuálne rastú od juhozápadnej Európy až po Čínu. Inde, prevažne v strednej a južnej Európe, sa pestujú v záhradách či sadoch a v niektorých oblastiach zdomácneli.
Na príkaz Karola Veľkého (*742 – †814), kráľa Frankov a cisára Západu, sa začal orech kráľovský vysádzať aj v Nemecku. Odtiaľ postupne prenikol do oblastí strednej Európy. Na fotografii je bronzová socha Karola Veľkého pred Notre Dame. Zdroj: iStockphoto.com
Dlhoročné pestovanie obľúbeného orecha kráľovského umožnilo vznik niekoľkých jeho odrôd s rozdielmi v tvaroch jednotlivých častí stromu. Napríklad odroda varieta pendula má ovisnuté konáriky, varieta laciniata má rozoklané lístky, varieta monophylla má jednoduché, nanajvýš trojjarmové listy. Varieta fragilis má orechy s jemnou škrupinou, varieta maxima má plody, ktoré majú veľkosť slepačieho vajca a podobne. Odrôd a variet je do stopäťdesiat, odlišujú sa na základe morfológie listov, obdobia rozkvitania, tvaru koruny, stupňa mrazuvzdornosti a iných znakov, no predovšetkým na základe tvaru orechov (Kresánek a Krejča, 1982).
Nemožno opomenúť orechové drevo, pretože patrí k najkrajším a najkvalitnejším. Stolári z neho vyrábajú luxusný nábytok aj pažby pušiek.
Orech kráľovský: zber a sušenie
Lekárensky sa zo stromu orecha najviac používajú listy, ako droga označované Folium juglandis. Orech kvitne v apríli a máji, ale jednotlivé listy trháme mladé, zelené a za suchého počasia v júni alebo v júli. Treba byť opatrní, aby sme ich pri zbere zbytočne nepolámali a nezaparili. Listy sa sušia rýchlo v tenkých vrstvách, pričom si musia zachovať pôvodnú zelenú farbu. Nesprávnou manipuláciou a zlým sušením droga veľmi rýchlo zhnedne. Pomer zoschnutia je asi 4 : 1. Materiál má slabo korenistý pach a slabo škrabľavú chuť (Kresánek a Krejča, 1982).
Ďalej sa zbiera aj oplodie orechov (Pericarpium juglandis), a to v čase dozrievania a oberania plodov, kým sú ešte zelené, čiže v júli a auguste. Sušia sa v tenkej vrstve na slnku alebo umelou teplotou, lebo obsahujú veľa vody. Správne usušené oplodie dostáva čiernohnedú farbu a je hubovité. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 (Kresánek a Krejča, 1982).
Účinné látky v listoch
Listy obsahujú ako účinné látky triesloviny (asi 2 až 5 percent), prevažne galotanínového typu. Ďalej sa v nich nachádza silica, ktorá má zelenohnedú farbu, pri obyčajnej teplote je tuhá a páchne príjemne dechtovito. Okrem toho sa v nich vyskytuje vitamín C, flavonoidy, karotenoidy, mesonisid a iné (Duke a spol., 2002).
Olej z orecha kráľovského. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Najznámejšou je však horká látka juglón, ktorá je v čerstvom materiáli prítomná ako hydrojuglónglykozid, po rozrušení prechádza na hydrojuglón a potom do finálnej podoby. Keďže pri dotyku farbí kožu do hneda, výťažky z oplodia nezrelých plodov sa používajú do krémov na opaľovanie, prípadne v jemnom oleji ako kozmetika. Účinkuje aj proti krvácaniu, pôsobí spazmolyticky (uvoľňuje kŕče hladkej svaloviny), sedatívne (upokojujúco) a má fungicídne (ničí huby a plesne) aj bakterocídne (zabíja baktérie) vlastnosti (Kresánek a Krejča, 1982).
Jadrá orechov majú až 60 percent oleja (Lust, 1974).
Orech kráľovský: liečebné využitie a recepty
Orech má na ľudský organizmus posilňujúce účinky. Napomáha rastu kostí, zlepšuje trávenie a zvyšuje chuť do jedla. Známe sú aj jeho bakteriostatické, protizápalové a utišujúce účinky. Bakteriostatický účinok (brániaci rastu mikróbov) sa prejavuje pri použití na kožné záhyby (kde sa najčastejšie vyskytujú plesne), pri stafylokokových a streptokokových dermatitídach (zápaloch kože) či hnisavých ranách. Odporúča sa ho aplikovať aj pri zápaloch ďasien a lymfatických uzlín, pri hnačke a gastroenteritíde, čiže zápale sliznice žalúdka, prípadne aj čriev (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Vhodnou liekovou formou je zápar, ktorý sa pripravuje z 0,5 až 1 lyžice listov a 3 decilitrov vody. Pije sa 2- až 5-krát denne po 1 až 1,5 decilitri. Rovnako účinný je odvar, ktorý pripravujeme z 1 až 1,5 lyžice listov a 5 dl vody a pijeme 1- až 3-krát denne (Lust, 1974).
Účinným prostriedkom proti obličkovým kameňom je orechový olej. Pripravíme si ho z pomletých suchých jadier, ktoré zmiešame s rovnakým množstvom za studena lisovaného oleja, uložíme do nádoby z tmavého skla, dobre uzavrieme a necháme 4 týždne macerovať. Užívame jednu polievkovú lyžicu denne, najlepšie ráno pred jedlom.
Víno z orechových listov sa osvedčilo proti skleróze ciev. 40 gramov sušených orechových listov dáme do fľaše bieleho vína a macerujeme 10 dní. Precedené potom pijeme 3-krát denne jeden pohárik, a to vždy pred hlavným jedlom.
Alkoholové extrakty z orechových listov sa používajú na zastavenie rôznych krvácaní. Špecialitu, ktorej ľudovo hovoríme orechovica, pripravíme použitím 0,7 litra silnejšieho alkoholu, 150 gramov zelených orechov a ½ lyžičky škorice. Na malé kúsky nakrájané orechy a škoricu vložíme do fľaše a zalejeme alkoholom. Dobre uzavreté necháme 3 až 4 týždne na slnečnom mieste. Po precedení dochutíme cukrovým sirupom a prelejeme do čistých fliaš. Pijeme vždy pred jedlom 3-krát denne pohárik (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Orechový odvar možno používať aj zvonka, napríklad na kloktanie a natieranie zapálenej pokožky, pri akné a očných zápaloch. Kúpeľ z orechových listov sa odporúča aj pacientom trpiacim ekzémami. 300 až 500 gramov čerstvých orechových listov dáme do 1 až 1,5 litra studenej vody, necháme zovrieť a na miernom ohni povaríme 12 minút. Po precedení vlejeme do vane s vodou a rozmiešame. Po 15-minútovom kúpeli sa neutierame (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Kúpeľ z orechových listov je účinný aj proti poteniu nôh. Treba ho však robiť denne 2 až 4 týždne. Odvar z orechových listov sa používa aj na ošetrovanie mäkkých a lámavých nechtov. Nechty v ňom máčame 10 minút.
Použitá literatúra:
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.;
Gondolová, M., Hadrabová, V. (výber a zostavenie) 2008: Herbár. 1. Vyd., Nakladateľstvo Nestor: Bratislava, 535 s.;
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.;
Lust, J. 1974: The Herb Book. Bantam Books: Toronto, New York, London, Sydney, Auckland, 660 p.;
Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.;
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
